ALKOHOLIZMUS A DROGOVÉ ZÁVISLOSTI (PROTIALKOHOLICKÝ OBZOR) ALKOHOL A DOPRAVNÉ NEHODY -

ALKOHOLIZMUS A DROGOVÉ ZÁVISLOSTI (PROTIALKOHOLICKÝ OBZOR) 49, 2014, 4, s. 191-207 PREHLADOVÉ PRÁCE ALKOHOL A DOPRAVNÉ NEHODY - I. ČASŤ. M.GROHOL Psychiatrické oddelenie NsP Sv. Jakuba n.o., Bardejov Primár: MUDr. Milan Grohol Súhrn Úvod: Vo februrári 2014 uplynulo päť rokov, odkedy v Slovenskej republike (SR) vstúpil v účinnosť nový zákon o cestnej premávke. Ten priniesol mnoho zmien nielen v legislatíve, ale mal veľmi pravdepodobne aj značný podiel na úspešnej redukcii nehodovosti. Jednou z oblastí, ktorú sa darí menej efektívne ovplyvniť, sú nehody zavinené vodičmi pod vplyvom alkoholu. Cielom tohto príspevku je čitateľov oboznámiť so súčasnými poznatkami o riziku dopravných nehôd v cestnej premávke vyplývajúcim z vedenia motorového vozidla pod vplyvom alkoholu. Metodicky ide o teoretickú sondáž, nesystematický prehľad formulovaný v podobe odpovedí na štyri okruhy otázok týkajúcich sa: 1) rizika dopravnej nehody (DN) spojenej s vedením motorového vozidla pod vplyvom alkoholu všeobecne; 2) miery rizika konkrétne v SR; 3) ďalších rizikových faktorov dopravných nehôd; 4) podielu úmrtí pri dopravných nehodách spôsobených vodičmi pod vplyvom alkoholu na celkovej mortalite zapríčinenej alkoholom. Výsledky: Vzťah relatívneho rizika DN a dávky požitého alkoholu je exponenciálny. U nás je požitie alkoholu za volantom spojené s viac ako 20-násobným celkovým rizikom dopravnej nehody. Alkohol patrí medzi najdôležitejšie (preventabilné) faktory dopravných nehôd, charakterom porovnateľné s rýchlosťou jazdy. V posledných piatich rokoch zomrelo v SR pri nehodách zavinených alkoholom každý rok v priemere 28 osôb, čo je 9,2 % zo všetkých úmrtí na cestách. 191

Záver: Alkohol je jedným z najzávažnejších rizikových faktorov dopravných nehôd. Úmrtia pri dopravných nehodách zavinené alkoholom predstavujú v literatúre prototyp alkoholom zapríčinených škôd z vonkajších príčin. V SR však absentuje detailnejšia analýza (pripravené je porovnanie s Českou republikou v ďalšom príspevku). K ľ ú č o v é s lov á: alkohol - dopravné nehody - relatívne riziko - škody spôsobené alkoholom M. Grohol: ALCOHOL AND ROAD TRAFFIC ACCIDENTS - PART L THEORETICAL INTRODUCTION Summary Background: Five years have elapsed in February 2014 since the new road traffic law was enforced in the Slovak Republic (SR). It brought about not only many legislative changes, but apparently was also largely effective in the reduction of road traffic accident rate. Nevertheless, accidents due to alcohol seem to represent a group that was positively influenced to a les ser extent. The goal of this paper is to bring the readers into acquaintance with current knowledge on road traffic accident (RTA) risk due to alcohol use. Methods: This is a theoretical survey, a non-systematic review, structured in the form of answers on four questions exploring: 1) the risk of RT A due to use of alcohol in general; 2) the level of risk in the SR; 3) other risk factors; 4) share of alcoholassociated RTA on total alcohol-related mortality. Results: The relationship between the do se of alcohol and the risk of accident is exponential. The use of alcohol is associated with more than a 20-fold increase of total relative risk ofrta in the SR. Alcohol is one of the most important (preventable) factors ofrtas, qualitatively comparable to vehicle speed. In the past five years, 28 people, on average, have died each year in accidents caused by alcohol, which represents 9.2 % of the total number of deaths on roads. Conclusion: Alcohol is one of major risk factors of road traffic accidents. Deaths following road traffic accidents due to alcohol represent a typical example of alcoholrelated harm due to external causes in the literature. A detailed analysis on the topic is missing however in the SR (comparison with the Czech Republic is already prepared for the next paper). Key w o r ds: alcohol - road traffic accidents - relative risk - alcohol-related harm 192

Úvod K 1. februáru 2009 vstúpili do platnosti zákon NR SR č. 8/2009 Z. z. z 3. 12. 2008 o cestnej premávke a vyhláška MV SR č. 9/2009 z 20. 12. 2008, ktorou sa tento zákon vykonáva. Oba predpisy odvtedy prešli mnohými novelizáciami. Komplex zmien v predpisoch ako i v praxi viedol k signifikantným zmenám v dopravnej nehodovosti. Ešte donedávna evidoval Policajný zbor SR (PZ SR) každoročne desiatky tisíc dopravných nehôd a viac ako 600 mŕtvych. V roku 2013 klesol počet mŕtvych na cestách na historické minimum 223 osôb (z toho 23 pod vplyvom alkoholu, pozn.: ide o úmrtia do 24 hodín - štatistiky PZ SR na stránke MV SR). Jednou zo zmien v novom zákone bola redefinícia rozhrania škodovej udalosti a dopravnej nehody (udalosti, kde je hmotná škoda nižšia ako stanovený limit, sú považované za škodovú udalosť, nie za dopravnú nehodu, a teda nepodliehajú hláseniu a evidencii). Táto kritická hodnota stúpla medzi rokmi 2008 a 2009 vo finančnom vyjadrení z cca 2960 na 3990. Prípady, kde bolo u niektorého z účastníkov dopravnej udalosti zistené požitie alkoholu, sú však naďalej považované za dopravné nehody, aj keď hmotná škoda nepresiahla uvedený limit. V dôsledku toho klesol celkový počet evidovaných nehôd, ale podiel dopravných nehôd "pod vplyvom alkoholu" (napriek klesajúcemu trendu ich absolútneho počtu) naopak stúpol na viac ako dvojnásobok priemeru spred pár rokov (z asi 5 % na 12,5 %). Tomu zodpovedá aj podiel úmrtí pri dopravných nehodách zapríčinených alkoholom (priemer za posledných 5 rokov 9,2 %). Alkohol na cestách teda ostáva závažným problémom. Služba dopravnej polície zachytila v priebehu roka 2013 spolu 5760 vodičov pod vplyvom alkoholu, čo je (za predpokladu, že by nešlo vo významnej miere o opakované prípady) takmer 0,2 % všetkých evidovaných vodičov. Napriek tomu, že neskoršie zmeny v dopravnom zákone sa dotkli aj praxe psychiatrov a psychológov, a boli široko diskutované v neformálnom prostredí, problematika dopravnej nehodovosti a alkoholu či závislosti od alkoholu ostala od prijatia zákona v odbornej literatúre v podstate nereflektovaná, ak nerátame príspevok Kuceka a Kucekovej (2013) o problémoch tzv. odborného poradenstva, ktorému sa podrobujú vodiči zachytení dopravnou políciou v súvislosti s porušením pravidiel cestnej premávky jazdou pod vplyvom alkoholu. Rozhodne je to téma, ktorá si zaslúži pozornosť aj medicínskej obce, a viedla autora k spracovaniu teoretického prehľadu, po ktorom bude nasledovať porovnanie situácie v ČR a SR, ktorého predbežné výsledky boli zverejnené na XI. Slovenskom psychiatrickom zjazde v Bratislave (Grohol, 2014). 193

Ciele Tento článok je zamýšľaný ako teoretický úvod do problematiky dopravnej nehodovosti spojenej s užívaním alkoholu. Kladie si za cieľ podať stručný prehľad formou hľadania odpovedí na štyri vybrané otázky: 1. Aký je vzťah medzi hladinou alkoholu v krvi a rizikom dopravnej nehody? 2. Aké je relatívne riziko dopravnej nehody a úmrtia pri nej pod vplyvom alkoholu u nás? 3. Aké je postavenie alkoholu medzi ostatnými rizikovými faktormi dopravných nehôd? 4. Aký je význam dopravnej nehodovosti medzi ostatnými príčinami mortality zapríčinenej alkoholom? Metodika Ide o teoretickú sondáž do problematiky spätosti alkoholu a nehodovosti, realizovanú v štyroch okruhoch otázok a odpovedí. Práca je nesystematickým, selektívnym prehľadom dostupnej najmä medicínskej literatúry (vyhľadávanie hesiel s obsahom slov: "alkohol", "dopravné nehody", ich anglických ekvivalentov a rôznych obmien, pomocou bežných vyhľadávačov na internete, cielenejšie v databáze PubMed, "dovyhľadávanie" zdrojov v zoznamoch literatúry), štatistické údaje pochádzajú zo zdrojov Štatistického úradu SR (ŠÚ SR), Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) a Policajného zboru SR (PZ SR). Zistené skutočnosti s krátkym úvodom a diskusiou sú uvedené pri každej otázke zvlášť. Základné skratky používané v práci: DN = dopravná nehoda; DN-A = dopravná nehoda "pod vplyvom alkoholu". Definícia dopravnej nehody pre túto prácu: Detailná definícia dopravnej nehody v našej legislatíve bude uvedená v ďalšom plánovanom príspevku, nateraz postačí, ak pochopíme, že za dopravnú nehodu sa spravidla považuje taká udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla, napr. zrážka či havária, a najmä také pripady, kde sú významné majetkové škody, ďalej také, kde sú škody na zdraví či živote, a u nás aj také, kde je účastný alkohol u niektorého z účastníkov udalosti. Ostatné prípady sú spravidla iba škodové udalosti a nepodliehajú povinnému hláseniu. 194

M. GROHOL 1 ALKOHOL A DOPRAVNÉ NEHODY - I. ČASŤ. Výsledky a diskusia 1. Aký je vzťah medzi hladinou alkoholu v krvi a rizikom dopravnej nehody? Alkohol predstavuje v Európe stále najväčší problém vo vzťahu k dopravnému riziku spomedzi všetkých psychoaktívnych látok (Hels a kol., 2013). Prvé obete dopravných nehôd sú dokumentované z konca 19. storočia (Shinar, 2007). So zhusťovaním premávky vznikli požiadavky na sprísňovanie pravidiel. Od roku 1958, kedy si Robert Frank Borkenstein patentoval prenosný prístroj na meranie koncentrácie alkoholu vo vydychovanom vzduchu (breathalyzer), jestvuje spôsob, ako objektivizovať alkoholovú intoxikáciu v teréne. Vďaka tomu sa v 60. rokoch 20. storočia začali vo svete zavádzať legálne obmedzenia na požitie alkoholu, hoci napr. Nórsko ho malo už v 30. rokoch (Cséfalvayová, 2009). V bývalom Československu bol zákaz vedenia vozidla po požití alkoholického nápoja zavedený v roku 1953 (Vyhláška Ministerstva národnej bezpečnosti ČSR č. 196/1953). Povinnosť podrobiť sa dychovej skúške bola zavedená v roku 1976 (Vyhláška Ministerstva vnútra ČSR č. 100/1975). Merače obsahu alkoholu vo vydýchnutom vzduchu sa u nás používajú od polovice 20. storočia. Išlo o detekčné trubičky, od ktorých sa postupne upustilo a začali ich nahrádzať tzv. analyzátory dychu, ktoré pracujú na elektrochemickom princípe. Prvé merače tohto typu sa u nás začali používať začiatkom 80. rokov 20. storočia, masovejšie ale až od 90. rokov. (Cséfalvayová, 2009). Prepočet z koncentrácií v dychu (vyjadrených v mg/l) na koncentráciu v krvi sa vykonáva podľa koeficientu 2100:1. Každý štát má tento koeficient iný. Je to vecou dohody, a je tomu tak preto, že počas vstrebávania a odbúravania alkoholu nie je konštantný. Dá sa povedať, že v resorbčnej fáze (keď sa alkohol vstrebáva z trávciaceho traktu a koncentrácia v krvi stúpa) býva nižší ako 2000, veliminačnej fáze (keď rýchlosť eliminácie prevýši rýchlosť vstrebávania a koncentrácia v krvi klesá) stúpa k hodnotám až okolo 2500 (prehľad Straka a kol., 2011). V literatúre sa konzistentne udáva, že relatívne riziko dopravných nehôd (a aj zranenia pri nich alebo úmrtia) stúpa prudko exponenciálne s hladinou alkoholu v krvi (tzv. Freudenbergova krivka) (graf n Strmosť, s akou stúpa krivka rizika, je pri nižších koncentráciách v rôznych štúdiách podobná, ale pri vyšších koncentráciách sa podstatne líši (preto sú krivky vyznačené len do 1,5 %0), a líši sa aj jej tvar (niekde iba exponenciálne stúpanie bez ohraničenia, inde oplošťovanie krivky). (Pozn.: %0 = tzv. promile, staršia jednotka vyjadrujúca množstvo etanolu v krvi, zodpovedá v súčasnosti 100 mg/dcl). Podľa Blomberga a kol. (2005) stúpa toto riziko mimoriadne strmo najmä 195

v pásme 1,0-2,0 %0. Zatiaľ, čo pri 1,0 %0 je toto riziko asi 5-násobné, pri hladinách okolo 2,0 %0 je už takmer 100-násobné (graf 2~ Pri koncentráciách okolo 2,0-2,5 %0 sa krivka znova oplošťuje (tvar "S"). Môže to byť dané vyšším podielom osôb s vysokou toleranciou. Trochu otáznym ostáva dodnes vplyv malých dávok alkoholu pri vedení motorového vozidla. Vo väčšine štátov Európy jestvuje povolená horná hranica v rozmedzí 0,2-0,8 %0 alkoholu v krvi. Zatiaľ, čo Borkenstein a kol. (1964, 1974) zistili v tzv. Grand Rapids Study pri hladine 0,4 % iba nesignifikantné zvýšenie rizika nehody, a pri hladinách nižších dokonca jeho mierny pokles, Freudenberg v roku 1966 zistil už pri hladinách 0,4 %0 2,1-násobne vyššie riziko (Heifer, 1991) (graf n Niektoré novšie výskumné tímy zistili pri nízkych koncentráciách alkoholu podobný pokles rizika (nazývaný aj ako "Grand Rapids Dip") ako v Borkensteinovej štúdii, konkrétne: austrálska Road Accident Research Unit z univerzity v Adelaide (McLean a kol., 1980), a nemecké štúdie German Roadside Survey a Accident Survey (Kriiger a kol., 1995a, 1995b). Niektoré iné, konkrétne už spomínaná práca Blomberga a kol. (2005), kde sa pokles rizika nezistil, považujú tento jav za artefakt spôsobený metodológiou. Veľmi často ako kontrolná vzorka slúži vlastne súbor vodičov, u ktorých prebehlo meranie koncentrácie alkoholu za iných okolností, inou skupinou osôb, v mnohých parametroch celkom odlišný, nie len čo sa týka veku, pohlavia, ale aj ďalších významných parametrov ako je doba dňa, či ročné obdobie, alebo dížka celkového obdobia, v ktorom sa získavali údaje. V tomto ohľade bola štúdia Blomberga a kol. (2005) veľmi kvalitne pripravená, údaje sa zbierali počas celého roka a ako kontrolná vzorka neslúžil súbor z inej štúdie, ale pre istotu dve vozidlá zastavené na identickom mieste a v identický čas, ale presne o týždeň neskôr (v priebehu celého roka bol teda posun o týždeň, ale eliminoval sa podstatne vplyv environmentálnych faktorov). Pozoruhodné je však, že ani v Blombergovej štúdii sa nepodarilo preukázať signifikantný vzostup rizika v hladinách do 0,4 %0. Vo všeobecnosti majú tieto koncentrácie na psychiku človeka dosť malý vplyv, detegovateľný len veľmi podrobným vyšetrením. Čo sa týka rizika mortality bol však zistený jeho signifikantný vzostup už pri hladinách 0,1 %0 (Phillips a Brewer, 2011). Takéto nízke hladiny sú spojené aj s vyšším rizikom rýchlejšej jazdy, čo je ďalší rizikový faktor (tamtiež). 196

Graf 1. Závislosť relatívneho rizika DN od hladiny alkoholu v krvi - do 1,5 promile (porovnanie štúdií) 25 20 t::' u I:.: [ ~ 15... f c... o ~.. " 10 ~ e " s,o +-----------------.-----------------.-----------------~ O 50 100 1'50 Ilkoholéml, (gi100m1) -.-Blomberg et al (2005)... Bork, nslein etl (1964) -"-Freud nberg (1966) --KrugerelaI. (1995) -o-mclean e l (1980) 197

Graf 2. Závislosť relatívneho rizika DN od hladiny alkoholu v krvi - do 2,5 promile (Blomberg a kol., 2005) 140 120 100 ~ o..: GI c o... c.a: ft! ao 60 100 150 zoo.i dn. k-ohd... krvi IgI100mll 250 198

Trochu odlišný postup (nie meranie hladiny etanolu v krvi, ale množstvo skonzumovaného alkoholu) zvolili Taylor a kol. (2012). V metaanalýze 28 štúdií sledovali riziko (pomer šancí) úrazu pri nehodách motorových a nemotorových vozidiel v závislosti od požitej dávky, a zistili, že pre obe platí rovnako ako pre riziko DN nelineárna závislosť, pričom riziko úrazu pri motorových vozidlách rastie s dávkou rýchlejšie v porovnaní s nemotorovými. Žiadna dávka nebola bezpečná, a už dávka 24 gramov alkoholu (2-3 dcl vína) konzumovaná tri hodiny pred jazdou bola spojená s približne dvojnásobným rizikom. Mnohé krajiny majú prísnejšie pravidlá pre začínajúcich vodičov (novicov). Niektoré analýzy, napr. z Nového Zélandu (Keall a kol., 2004), USA (Zador a kol., 2000; Peck a kol., 2008) ako i blízkeho Nemecka (Kriiger a kol., 1995b) ukazujú, že veľmi mladí vodiči (do 20 resp. do 30 rokov) majú pri tej istej koncentrácii alkoholu vyššie riziko nehody či úmrtia ako starší. 2. Aké je relatívne riziko dopravnej nehody a úmrtia pri nej pod vplyvom alkoholu u nás? V októbri 2008 pristúpil PZ SR k organizácii TISPOL (European Traffic Police Network) združujúcej služby dopravnej polície európskych štátov na úseku bezpečnosti cestnej premávky. Každý rok sú v rámci aktivít TISPOL-u realizované mimo iných aktivít aj dve týždňové akcie (v júni a decembri) zamerané na prítomnosť alkoholu u vodičov. Pri každej jednej akcii skontroluje asi 2000 policajtov pomocou asi 800 analyzátorov alkoholu (alkotesterov) približne 18 000 vodičov. Odpoveď na vyššie uvedenú otázku nám dajú údaje za roky 2012 a 2013, podľa ktorých je toto riziko viac ako 20-násobné (porovnaj nižšie uvedené údaje). V roku 2012 bolo medzi 36 196 skontrolovanými osobami v rámci dvoch akcií TIS POL-u zistené požitie alkoholických nápojov u 192 osôb (0,53 %). Dopravných nehôd pod vplyvom alkoholu (DN-A) bolo podľa štatistík PZ v tom istom roku 1743, z celkového počtu 13 945 (12,50 %) (relatívne riziko DN je teda po požití alkoholu približne 23,6-násobné~ V roku 2013 bolo medzi 36 282 skontrolovanými osobami zistené požitie alkoholu u 159 osôb (0,44 %), pričom DN-A bolo 1696 a celkový počet DN 13 586 (12,48 %) (relatívne riziko DN po požití alkoholu v roku 2013 bolo teda 28,5-násobné). Podklady, ktoré by umožnili analyzovať riziko bližšie podľa nameraných koncentrácií alkoholu či posúdiť mieru recidivizmu, absentujú. Očakávalo by sa, že podiel úmrtí pri dopravných nehodách pod vplyvom alkoholu by mohol byť vyšší ako pri nehodách, kde nebolo zistené požitie al- 199

koholu u vinníka nehody. Tento podiel bol však naopak nepatrne mz Sl (tab. 1). Riziko úmrtia pri dopravnej nehode je teda zaokrúhlene asi dvojpercentné bez ohľadu na prítomnosť alkoholu v krvi vinníka nehody. Údaje, ktoré by pomohli analyzovať napr. počty prevážaných osôb a ďalšie okolnosti, absentujú. Podľa údajov za roky 2012 a 2013 bolo najviac nehôd v súvislosti s alkoholom v podvečerných hodinách (medzi 16:00-20:00), spomedzi dní v týždni bola najrizikovejšou sobota, na druhom mieste nedeľa, hoci najviac nehôd býva v piatok (údaje z ročeniek dopravnej nehodovosti na stránke MV SR). Tabuľka 1. Počet dopravných nehôd (DN) a nehôd pod vplyvom alkoholu (DN-A), úmrtia pri nich, a podiel počtu úmrtí podľa prítomnosti alkoholu Rok 2012 2013 Dopravné nehody (DN) Úmrtia pri DN Podiel spolu z toho spolu z toho úmrtí pri DN-A DN-A ostatné DN-A ostatné 13945 1743 12202 296 32 264 1,84% 13586 1696 11890 223 23 200 1,36% Podiel úmrtí pri ostatných DN 2,16 % 1,68 % 3. Aké je postavenie alkoholu medzi ostatnými rizikovými faktormi dopravných nehôd? Rizikové faktory sa môžu týkať vodiča, vozidla, vozovky a environmentálnych vplyvov. Alkohol patrí medzi najsilnejšie rizikové faktory u vodiča, zvlášť preto, že riziko stúpa exponenciálne s dávkou. Podobne je to s rýchlosťou vedenia motorového vozidla (McLean a Kloeden, 2002). Pozoruhodné je, že alkohol nezvyšuje relatívne riziko nehody viac pri jazde na motocykli ako v automobile (Keall a kol., 2013), hoci jazda na motocykli vyžaduje viac koordinácie a sama o sebe je rizikovejšia (viď ďalej). Riziko môže ovplyvniť celá rada rušivých činností, ktoré odvádzajú pozornosť zvlášť u neskúseného vodiča (distraktory): vytáčanie čísla na mobilnom telefóne zvyšuje riziko nehody u neskúsených vodičov približne 8,3-násobne; jedenie asi 3-násobne; sledovanie predmetov na ceste 200

3,9-násobne; pitie nealkoholických nápojov počas jazdy 1,4-násobne; paradoxne však rozhovor cez mobilný telefón (spoločne volania pomocou sady "hands-free" aj telefónom držaným v ruke) u skúsených aj neskúsených vodičov znižuje riziko (0,61 a 0,76) (Klauerová a kol., 2014). Spomedzi patologických stavov je najviac pozornosti venované v literatúre poruchám spánku. Napríklad obštrukčné spánkové apnoe zvyšuje riziko nehody 1,21 až 4,89-násobne (Tregear a kol., 2009). Spánok v trvaní 5 hodín a menej je spojených s 2,7-násobným rizikom, pocit spavosti s až 8,2-násobným (Connor a kol., 2002). Alkohol má v experimente preukázaný výrazne potenciujúci účinok na spánkovú depriváciu (Roehrs a kol., 1994). Je pozoruhodné, že chronické ochorenia samé o sebe majú podľa štúdie Immortal sponzorovanej Európskou komisiou (Vaa, 2003) dosť nízky vplyv v rozmedzí prevažne 1-2-násobku relatívneho rizika (sumárne 1,09): alkoholizmus 2,0; duševné poruchy všeobecne 1,72; demencia 1,45; depresia 1,67; neurologické poruchy 1,75; ochorenia CNS ako cievna príhoda či Parkinsonova choroba 1,35; epilepsia 1,84; ADHD v dospelosti 1,47 (neskôr upravené na 1,23 podľa Vaa, 2014); diabetes mellitus 1,56; kardiovaskulárne ochorenia 1,23; infarkt myokardu 1,09; arytmie 1,27; hypertenzia 1,03; lieky (prakticky všetky skupiny liekov - nielen lieky na CNS) a drogy 1,58; paradoxne poruchy zraku len 1,09; poruchy sluchu 1,19 (Vaa, 2003, 2014). Zaujímavosťou je, že so zvýšeným rizikom sa spája aj toxoplazmóza u RhD negatívnych osôb (Flegr a kol., 2009). Mierne odlišné ale stále porovnateľné čísla (pomer šancí) uvádzajú Dischingerová a kol. (2000) v štáte Maryland v USA: závislosť od alkoholu 2,63; synkopa 4,06; nefrotický a nefritický syndróm 3,15; cerebrovaskulárne ochorenia 1,94; chronická obštrukčná choroba pľúc 1,38; anémie 1,34; diabetes mellitus 1,26; naopak dorzopatie a reumatizmus 0,54. Vplyv týchto ochorení je porovnateľný s vplyvom pohlavia, pričom vo veku do 25 rokov je riziko zranenia spôsobené nehodou vyššie u mužov, neskôr u žien. U osôb mladých do 25 rokova starých nad 75 je výrazne vyššie (Vaa,2003). Z environmentálnych rizík pripomenieme napr. sneh na ceste alebo jazdenie za tmy, ktoré majú relatívne riziko 1,5; či jazdenie na mokrej vozovke 1,3 (Klemenjak, 2005). Riziko ale ovplyvňuje aj samotný druh vozidla. V Spojenom kráľovstve je riziko nehody na motocykli 40-násobné v porovnaní s osobným autom (Keall a kol., 2013), v ČR (po prerátaní na "vozokilometre") 23,6-násobné (Ted, 2009). 201

4. Aký je podiel dopravnej nehodovosti medzi ostatnými príčinami mortality zapríčinenej alkoholom? V tejto otázke sme sa sústredili výlučne na mortalitu, pretože vždy ide o jasnejšie definovaný výsledok, a pre morbiditu v našich štatistikách absentujú podklady. Z globálneho pohľadu Innamorati a kol. (2013) odhadujú, že asi 10 % úmrtí v Európe je zapríčinených alkoholom. Podľa poslednej správy Svetovej zdravotníckej organizácie o vplyve alkoholu na zdravie - Global status report on alcohol and health 2014 (WHO, 2014) - je frakcia pripočítateľná alkoholu (alcohol attributable fraction, AAF) na všetkých úmrtiach v Európe ešte vyššia - 13,3 %, v SR 7,7 %. Pre Slovensko by to znamenalo, že kvôli alkoholu zomrie asi 4000 ľudí ročne. Z toho v dôsledku alkoholu zomrie na cestách ročne v priemere asi 28 osôb (priemer za roky 2009-2013), čo je asi 0,7 %. V krátkosti si skúsme porovnať ostatné príčiny tzv. alkoholom zapríčinených úmrtí. Podľa WHO (2014) bolo v r. 2009 vo svete najviac úmrtí, kde hral rolu alkohol (tzv. alcohol attributable deaths), spôsobených kardiovaskulárnymi ochoreniami a diabetom (spolu 33,4 %), čo je v porovnaní s predchádzajúcou správou (WHO, 2011), výrazný rozdiel, v ktorej dominovali úmrtia z tzv. vonkajších príčin (často len stručne označovaných ako "injuries"), no v poslednej správe boli až na druhom mieste s celkovo 25,1 %. Na treťom mieste z hľadiska mortality sú ochorenia gastrointestinálneho traktu (zvlášť cirhóza) - spolu 16,2 %, na štvrtom onkologické ochorenia (12,5 %). Na morbidite (meranej tzv. DALY, disability-adjusted life years, čo sú roky života stratené nielen predčasným úmrtím, ale aj predčasným zneschopnením) sa značne podieľajú aj neuropsychiatrické ochorenia (24,6 %), zvlášť závislosť od alkoholu. A ako je to na Slovensku s konkrétnymi číslami? Podľa databázy European Detailed Mortality Database (DMDB) (WHO, 2013) zomrie v dôsledku vonkajších príčin na Slovensku ročne spolu asi tritisíc ľudí. Vyčísliť z toho frakciu spôsobenú alkoholom nie je jednoduché. Máme ale údaje pre samovraždy, podľa ktorých približne 270 z asi 600 samovrážd ročne je realizovaných pod vplyvom alkoholu (priemer za roky 2008-2010). Z policajných štatistík ďalej vieme, že asi 13 z niečo viac ako 100 vrážd (priemer za roky 2009-2011), a asi 38 zo 106 utopení (priemer za roky 2001-2012) ročne je spôsobených alkoholom. Databáza DMDB ďalej uvádza, že na alkoholickú chorobu pečene, fibrózu a cirhózu pečene zomrie v SR ročne takmer 1500 ľudí, pričom podľa Rehma a kol. (2012) je 76-78 % prípadov cirhózy v EÚ spôsobených alkoholom, čo by znamenalo asi 1150 úmrtí u nás len na alkoholickú cirhózu. Na rakovinu 202

horného aerodigestívneho traktu (pera, dutina ústna, jazyk, nosohltan, hrtan), kde je podiel alkoholu najvyšší spomedzi malignít (v Západnej Európe u mužov až 44 %, u žien 25 % - Schiitzeová a kol., 2008), zomrie u nás ročne takmer 800 ľudí, na rakovinu pažeráka asi 250, rakovinu pečene asi 350, na akútnu pankreatitídu viac ako 150 a na kardiomyopatiu takmer 200. To sú všetko ochorenia, kde má alkohol významný podiel, a zďaleka nie sú vymenované všetky. Prirátajme riziko epilepsie a rezultujúce kraniocerebrálne poranenia, popáleniny, omrzliny a iné vonkajšie príčiny, pre ktoré - ako bolo spomenuté - nevieme v našich podmienkach vyčísliť tzv. AAF. Bolo by nemiestne ba až cynické tvrdiť, že v priemere 28 úmrtí ročne na cestách je v porovnaní s vyššie uvedenými ciframi "bagateľ". Všetky tieto úmrtia sú totiž zbytočné, a značnej časti z nich by sa dalo predísť účinnou protialkoholovou a dopravnou politikou, u závislých pravdepodobne aj včasnou liečbou. No je tu istá disproporcia medzi tým, ako intenzívne sa v porovnaní s inými príčinami úmrtí súvisiacimi s alkoholom medializuje problematika úmrtí na cestách, a podielom týchto úmrtí na celkovej mortalite spôsobenej alkoholom. Limitácie V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že problematika dopravných nehôd je nevyhnutne interdisciplinárnou, pretože faktory ovplyvňujúce riziko DN študujú a evidujú rôzne odvetvia (okrem medicíny a psychológie hlavne polícia, zo svojho pohľadu rôzne orgány verejnej správy, sociológia, a pod.). Zatiaľ čo vážne dôsledky na zdraví, najmä na životoch, väčšina štátov eviduje, a prehľady je možné nájsť s určitým úsilím v internetových databázach ministerstiev alebo štatistických úradov, mnohé parametre (týkajúce sa pohlavia, veku, alebo dopravy, cestnej infraštruktúry, meteorologických vplyvov a pod.) sú často dostupné už len parciálne, či im chýba vysvetlenie. Špecializovaná problematika býva často prezentovaná len orálnou formou na seminároch. Uvedené fakty vylučujú, aby bol výsledok literárneho prehľadu dostatočne vyčerpávajúci, alebo aspoň "reprezentatívny". Autor príspevku je presvedčený, že skutočne "systematické" prehľady preto ani nie sú v tejto oblasti možné, pokiaľ nepokrývajú len veľmi selektívny problém, a úzko vymedzenú geopolitickú zónu s vysokým štandardom prístupu k informáciám. Táto práca je logicky iba nesystematickým prehľadom, skôr akousi sondou, ktorá má čiastočne vyplniť medzeru v našej medicínsky orientovanej literatúre. Spracovaním sú jednotlivé okruhy skôr "aforizmatické", ako sa to občas označuje v zahraničnej literatúre, s voľnou metodológiou, čo vyplýva z po s- 203

lania práce - má čitateľov osloviť, vyzvať k diskusii, načrtnúť nové témy, nie problematiku uzavrieť. Záver Začiatok vedeckého výskumu rizika dopravných nehôd spojeného s pitím alkoholu sa datuje najmenej do 60. rokov 20. storočia. Alkohol dodnes patrí medzi najvýznamnejšie (a treba povedať, že plne preventabilné) rizikové faktory dopravnej nehodovosti. Riziko dopravnej nehody stúpa prudko exponenciálne s dávkou alkoholu, resp. hladinou alkoholu v krvi. Veľmi nízke koncentrácie (max. 0,2 až 0,4 promile) sa zdajú byť spojené s minimálnym, ťažko preukázateľným rizikom, mnohé krajiny takého koncentrácie u vodičov pripúšťajú, a je preto na zváženie umiernenejšie posudzovanie v tomto pásme. Na Slovensku je požitie alkoholu spojené s viac ako 20-násobným rizikom nehody a úmrtia (údaje za roky 2012-2013). Počet úmrtí pri nehodách zavinených alkoholom za posledných päť rokov (v priemere 28 obetí ročne) predstavuje u nás asi 9,2 % z úmrtí pri dopravných nehodách. Z celkového počtu úmrtí, ktoré by sme mohli alkoholu pripísať (podľa súčasných odhadov SZO spolu asi 4000 osôb) tvoria tieto úmrtia asi 0,7 %. Autor pripravuje pokračovanie tejto práce, porovnávajúce vplyv spotreby alkoholu na nehodovosť v ČR a SR. Vyhlásenie autora o konflikte záujmov: Žiaden deklarovaný potenciálny konflikt záujmov vo vzťahu k tejto publikácii. Literatúra Blomberg, R. - Peck, R. C. - Moskowitz, H. - Burns, M. - Fiorentino, D.: Crash risk of alcohol involved driving. A case-control study. Stamford: Dunlap and Associates, 2005. 168 s. Borkenstein, R. F. - Crowther, R. F. - Shumate, R. P. - Ziel, W. B. - Zylman, R.: The role of the drinking driver in traffic accidents. Bloomington: Indiana University, 1964. Borkenstein, R. F. - Crowther, R. F. - Shumate, R. P. - Ziel, W. B. - Zylman, R.: The role of the drinking driver in traffic accidents (The Grand Rapids Study). Blutalkohol, 11, 1974, SupplI, s. 1-131 Cséfalvayová, B.: Meranie alkoholu pomocou analyzátorov dychu [online]. Bratislava: SMÚ Newsletter, 3. 2. 2009 [cit. 2014-10-25]. Dostupné na internete: www.smu.sk/article/60 Connor, J. - Norton, R. - Ameratung, S. - Robinson, E. - Civil, I. - Dunn, R. et al.: 204

Driver sleepiness and risk of serious injury to car occupants: population based case control study. BMJ, 324, 2002, 7346, s. 1125 Dischinger, P. C. - Ho, S. M. - Kufera, J. A: Medical conditions and car crashes. Annu Proc Assoc Adv Automot Med, 44, 2000, s. 335-346 Flegr, J. - Klose, J. - Novotná, M. - Berenreitterová, M. - Havlíček, J.: Increased incidence of traffic accidents in Toxoplasma-infected military drivers and protective effect RhD molecule revealed by a large-scale prospective cohort study. BMC Infect Dis, 9, 2009, s. 72 Grohol, M.: Alkohol a dopravné nehody (porovnanie ČR a SR). Psychiatr Prax, 15, 2014, S2, s. 28-29 Heifer, U.: Blood alcohol concentration and effect, traffic medicine characteristics and legal traffic relevance of alcohol limit value s in road traffic. Blutalkohol, 28, 1991, 3, s. 121-145 Hels, T. - Lyckegaard, A - Simonsen, K W. - Steentoft, A - Bernhoft, 1. M.: Risk of severe driver injury by driving with psychoactive substances. Accid Anal Prev, 59, 2013, 10, s. 346-356 Innamorati, M. - Pompili, M. - Martinotti, G. - Serafini, G. - Amore, M. - Lester, D. et al.: Trends in alcohol-related deaths in the EU countries in 1980-2003. Int J Soc Psychiatry, 59, 2013, 5, s. 443-451 Keall, M. D. - Clard, B. - Rudin-Brown, C. M.: A preliminary estimation of motorcyclist fatal injury risk by BAC level relative to car/van drivers. Traffic Inj Prev, 14, 2013, 1, s. 7-12 Keall, M. D. - Frith, W. J. - Patterson, T. L.: The influence of alcohol, age and number of passangers on the night-time risk of driver fatal injury in New Zealand. Accid Anal Prev, 36, 2004, 1, s. 49-61 Klauer, S. G. - Guo, F. - Simons-Morton, B. G. - Ouimet, M. C. - Lee, S. E., Dingus, T. A: Distracted driving and risk of road crashes among novice and experienced drivers. N Engl J Med, 370, 2014, 1, s. 54-59 Klemenjak, W. - Braun, E. - Alvarez, J. - Bernhoft, 1. M. - Fjerdingen, L.: Final Programme Report [online]. 25. 10. 2005. [cit. 2014-10-25]. Dostupné na internete: http://ec.europa.eu/transporuroadsafety_library/publications/fin alprogramme_report. pdf Kri1ger, H. P. - Rei, J. - Hilsenbeck, T. - Kazenwadel, J. - Vollrath, M. - Krause, W.: The German Roadside Survey 1992-1994: aims, methods, and results. 13th International conference on alcohol drugs and traffic safety (Adelaide, 13. - 18. August 1995) [online]. 1995a. [cit. 2014-01-29]. Dostupné na internete: http://casr.adelaide.edu.auit95/paper/s7p2.html Kri1ger, H. P. - Kazenwadel, J. - Vollrath, M.: Grand Rapids effects revisited: accidents, alcohol, and risk. 13th International conference on alcohol drugs and traffic safety (Adelaide, 13. - 18. August 1995) [online]. 1995b. [cit. 2014-01-29] Dostupné na internete: http://casr.adelaide.edu.auit95/paper/s9p2.html 205

Kucek, P. - Kuceková, L.: Je program kontrolovaného pitia vhodný v odbornom poradenstve pre vodičov? Alkohol Drog Záv (Protialkohol Obz), 48, 2013, 5, s. 237-246 McLean, A. J. - Holubowycz, O. T. - Sandow, B. L.: Alcohol and crashes. Identification of relevant factors in this association. Report CR ll. Canberra: Department of Transport, 1980. 68 s. McLean, J. - Kloeden, C.: Alcohol, traveiling speed and the risk of crash involvement. In: Mayhew, D. R. - Dussault, C. (eds.): Proceedings of the 16th International conference on alcohol, drugs and traffic safety (Montreal, 4. - 9. August 2002). Montreal: Société de l assurance automobile du Québec, 2002. s. 73-79 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky: Štatistiky [online]. [cit. 2014-10-25]. Dostupné na internete: http://www.minv.skt?statistiky-dokumenty Národné centrum zdravotníckych informácií: Domovská stránka [online]. [cit. 2014-10-25]. Dostupné na internete: http://www.nczisk.sk Peck, R. C. - Gebers, M. A. - Voas, R. B. - Romano, E.: The relationship between blood alcohol concentration (BAC), age, and crash risk. J Safety Res, 39, 2008, 3, s. 311-319 Phillips, D. P. - Brewer, K. M.: The relationship between injury and blood alcohol concentration (BAC) in fatal motor vehicle accidents: BAC = 0,01% is associated with significantly more dangerous accidents than BAC = 0,00%. Addiction, 106, 2011, 9, s. 1614-1622 Rehm, J. - Shield, K. D. - Rehm, M. X - Gmel, G. - Frick, U.: Alcohol consumption, alcohol dependence and attributable burden of disease in Europe. Potential gains from effective interventions for alcohol dependence. Toronto: Centre for Addiction and Mental Health, 2012.144 s. Roehrs, T. - Beare, D. - Zorick, F. - Roth, T.: Sleepiness and ethanol effects on simulated driving. Alcohol Clin Exp Res, 18, 1994, 1, s. 154-158 Shinar, D.: Traffic safety and human behavior. Oxford: Elsevier, 2007.813 s. Schiltze, M. - Boeing, H. - Pischon, T. - Rehm, J. - Kehoe, T. - Gmel, G. et al.: Alcohol attributable burden of incidence of cancer in eight European countries based on results from prospective cohort study. BMJ, 342, 2011, d1584, s. 1-10 Straka, Ľ. - Novomeský, F. - Krajčovič, J. - Štuller, F.: Súdnolekárska alkohológia. Martin: Osveta, 2011. 160 s. Štatistický úrad Slovenskej republiky: Domovská stránka [online]. [cit. 2014-10-25]. Dostupné na internete: http://www.statistics.sk Taylor, B. - Irving, H. M. - Kanteres, F. - Room, R. - Borges, G. et al.: The more you drink the harder you fail: a systematic review and meta-analysis of how acute alcohol consumption and injury or collision risk increase together. Drug Alcohol Depend, 110,2010, 1-2, s. 108-116 Tecl, J.: Rozdelení nehodovosti podle typu účastníka provozu [online]. Centrum dopravního výzkumu, 2009. [cit. 2014-01-03]. Dostupné na internete: http:// www.czrso.cz/clanky/rozdeleni-nehodovosti-podle-ucastniku-provozu 206

Tregear, S. - Reston, J. - Schoelles, K - Phillips, B.: Obstructive sleep apnea and risk of motor vehicle crash: systematick review and meta-analysis. J Clin Sleep Med, 15, 2009, 6, s. 573-581 Vaa, T.: Impairments, diseases, age and their relative risks of accident involvement: Results from meta-analysis. Report 690/2003. Oslo: Institute of Transport Economics, 2003. 37 s. Vaa, T.: ADHD and relative risk of accidents in road traffic: a meta-analysis. Accid Anal Prev, 62, 2014, s. 415-425 Vyhláška ministerstva národní bezpečnosti č. 196/1953 Új. z 30. června 1953 o provozu na silnicích Vyhláška Ministerstva vnitra ČSR č. 100/1975 z 23. července 1975 opravidlech silničního provozu Vyhláška MV SR č. 9/2009 Z. z. z 20. decembra 2008, ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov World Health Organization: Detailed European mortality database (DMDB) [online]. [cit. 2014-01-29]. Dostupné na internete: http://data.euro.who.intldmdb World Health Organization: Global status report on alcohol and health 2011. Geneva: WHO, 2011. 298 s. World Health Organization: Global status report on alcohol and health 2014. Geneva: WHO, 2014. 376 s. Zador, P. L. - Krawchuk, S. A. - Voas, R. B.: Relative risk of fatal and crash involvement by BAC, age and gender. SpringfieId: U.S. Department of Transportation, 2000. 20 s. Zákon NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov Doručené do redakcie: 25. 10.2014 Prijaté na publikovanie: 12. 11. 2014 Adresa autora: MUDr. Miroslav Grohol Psychiatrické oddelenie NsP Sv. Jakuba n.o., Bardejov Ulica Sv. Jakuba 21,08501 Bardejov miro.grohol@gmail.com 207