Hmyzí škodcovia na drevinách v urbanizovanom prostedí. The insect pests of woody species in urban environment

Transcription

1 Hmyzí škodcovia na drevinách v urbanizovanom prostedí The insect pests of woody species in urban environment prof. Ing. Pavel Hrubík, DrSc., Ing. Ján Kollár Abstract Factors arising in city environment are harmfully affecting the woody species vitality, where around with the abiotic factors the insect pests play an important role as well. Therefore it is important to follow the general health state of greenery. The research aim was to follow and evaluate qualitative structure of insect pests on seven selected territories of Nitra city. Activities were oriented on detailed description, inventory and documentation of found harmfull factors. By the results evaluation and determination were taken the archived samples in herbal and specimen forms, that were distributed according to selected localities. The research resulted in 238 insect pests species detected on host woody plants. As it follows from the gained results, the main attention should be paid to the sucking and mining insects and pollyphagous species, especially of Lepidoptera order. It can be summarized the research efforts will contribute to extension of specialized knowledge connected with insect pests and other factors, respectively, interacting with plants in urban environment, which can possess importance and justification. Key words: woody species, insect pests, harmfull factors 1. Úvod Intenzívny proces urbanizácie vyvoláva výrazné preskupovanie základných zložiek prírody. Vo veľkých sídlach vystupuje do popredia zhoršená kvalita životného prostredia a prevažujú v nich umelé prvky nad prvkami prírodnými (Supuka, 1987). Vplyv nepriaznivých podmienok mestského prostredia má za následok znižovanie životnosti drevín, ku ktorému okrem emisií, posypových solí, mechanického poškodzovania prispieva nemalou mierou pôsobenie chorôb a škodcov na týchto drevinách. Dreviny rastú pod vplyvom rôznych škodlivých vplyvov mestského prostredia a v zmenených ekologických podmienkach vo väčšej miere podliehajú rôznym chorobám a škodcom, výrazne sa znižuje ich estetická hodnota a nezriedka usychajú úplne (Hrubík, 1988). 182

2 Preto je veľmi dôležité sledovanie celkového zdravotného stavu zelene; dôsledné sledovanie biochemických, fyziologických, chemických a ďalších procesov, ktoré vznikajú a prebiehajú vo vnútri rastlinného organizmu a tiež vizuálnych zmien na zeleni, či na asimilačných orgánoch, na výhonkoch, kmeni a iných častiach rastlinného tela. Nepriaznivé ekologické podmienky a civilizačné vplyvy v urbanizovanom prostredí vedú v súčasnosti k úvahám o možnostiach využívania cudzokrajných drevín, ktoré sú voči škodlivým faktorom odolnejšie ako domáce dreviny. Cudzokrajné dreviny prenesené do nových podmienok sa neprispôsobujú len abiotickým faktorom nového prostredia, ale sa prispôsobujú aj k živej zložke prostredia, predovšetkým k domácim rastlinám a živočíchom. Introdukciu drevín sprevádzajú zmeny druhovej skladby škodcov a chorôb. Tieto zmeny vznikajú jednak prenosom /zavlečením/ škodcov a chorôb nových pre danú oblasť, ako aj prechodom z domácich rastlín na rodovo príbuzné alebo aj celkom odlišné introdukované dreviny. V Arboréte Mlyňany Ústav dendrobiológie SAV sa podrobnejšie zaoberali otázkami živočíšnych a rastlinných škodcov vo vzťahu k introdukovaným drevinám (Hrubík, 1976). V ostatných rokoch v európskom regióne silnejú obavy z možnosti náhodnej introdukcie nepôvodných druhov rastlinných a živočíšnych škodcov. I napriek spolupráci na medzinárodnej úrovni v oblasti karanténnych škodcov (Európska organizácia pre ochranu rastlín EPPO), takáto možnosť neustále existuje. Úmyselne alebo náhodne introdukovaný druh sa vďaka neprítomnosti prirodzených nepriateľov a zmenených podmienok môže začať v novom prostredí správať celkom neočakávane (Hrubík a kol., 2002). Predpokladom úspešnej ochrany proti škodlivým činiteľom je správna diagnóza, poznanie, zaradenie škodlivého činiteľa na základe príznakov symptómov, ktoré zisťujeme na poškodenej drevine. Príspevkom k danej problematike by mala byť aj predkladaná práca, ktorá je výsledkom sledovania siedmich vybraných lokalít na území mesta Nitry. 2. Cieľ práce Cieľom predkladanej práce bolo zhodnotiť kvalitatívnu štruktúru biotických škodcov a zdravotný stav drevín v urbanizovanom prostredí na vybraných lokalitách mesta Nitra. Práca bola zameraná hlavne na sledovanie výskytu živočíšnych škodcov, nachádzajúcich sa na domácich a introdukovaných drevinách na vybraných siedmich lokalitách mesta. 183

3 3. Materiál a metodika práce Metodický postup pozostával zo štúdia odbornej literatúry o živočíšnych škodcoch a chorobách na drevinách, so širším dôrazom na problematiku mestskej zelene (Hrubík 1988, Hrubík, Juhásová 2005, Křístek, Urban 2004, Nienhaus a kol. 1998, Tomiczek a kol. 2005, Csóka 2003). Správne botanické názvoslovie drevín a mená ich autorov boli prevzaté z publikácií Červenka 1986, Tábor, Tomaško Základom práce bol priamy výskum v teréne na siedmich vybraných modelových územiach rôznych kategórií zelene mesta Nitry (uličné výsadby, výsadby pozdĺž cestných komunikácií, verejná zeleň parku, medzibloková zeleň obytných súborov, nábrežie rieky,...). Konkrétne boli pre výskum vyčlenené nasledovné lokality: Nábrežie rieky Nitry, mestský park, okolie polikliniky na sídlisku klokočina, uličná výsadba na Farskej ulici, medzibloková vegetácia na Nábreží mládeže, sprievodná výsadba na Štúrovej ulici, prícestný zelený pás na triede Andreja Hlinku. Počas prieskumu stanovíšť sa uskutočňovala priebežná inventarizácia škodcov podľa hostiteľských drevín. Vegetatívne, prípadne aj generatívne časti drevín (listy, výhonky, plody, kvety apod.) zozbierané počas terénneho prieskumu boli evidované vo forme herbárových položiek a zoradené podľa miesta výskytu a hostiteľských drevín. Sledovanie modelových území prebiehalo po dve vegetačné obdobia, pričom terénny prieskum stanovišťa sa vykonával trikrát za vegetačné obdobie. Hodnotil sa výskyt jednotlivých škodlivých činiteľov, symptómy a rozsah poškodenia na hostiteľských drevinách. Stupeň poškodenia drevín sme vyjadrovali štyrmi hodnotami: 0 škodca sa na drevine nevyskytoval; 1 ojedinelý výskyt škodcu bez zjavných škodlivých následkov; 2 poškodenie sa prejavuje usychaním napadnutých vegetačných orgánov do 1/3 koruny; 3 masový výskyt škodcu a silné následky poškodenia vegetačných orgánov na viac ako 2/3 koruny stromu (kra). K determinácii škodlivých činiteľov sa použila aj fotodokumentácia. Na základe odbornej literatúry sa identifikovali škodcovia a hubové choroby, poprípade škody spôsobené inými činiteľmi. Výsledky výskumu na jednotlivých siedmich vybraných lokalitách mestskej zelene boli spracované podľa sledovaných lokalít a podľa hostiteľských drevín. 184

4 4. Výsledky Hmyzí škodcovia na listnatých drevinách Na rode Acer sa na sledovaných lokalitách vyskytovali hlavne rôzne druhy z čeľade Jassidae ako bola napr. Tettigella viridis L., ktoré spôsobujú na listoch jemné kropenaté škvrnky, ktoré ku koncu vegetácie vytvárajú takmer homogénne striebristo biele plochy. Výskyt bol zistený na všetkých druhoch rodu Acer. Na javoroch bol tiež hojný výskyt mínujúceho hmyzu z čeľadí Gracillaridae (púzdrovité míny: Lithocolletis acernella Zll. na spodnej strane listov; Lithocolletis acerifoliella Z. na vrchnej strane listov; Lithocolletis platanoidella Joan. na spodnej strane listov, sťahujúca čepeľ) a Nepticulidae (hadovité míny: Stigmella speciosa, s pásikom exkrementov v strede míny na vrchnej strane listov). Výskyt bol zaznamenaný na druhoch Acer platanoides L., Acer pseudoplatanus L., Acer campestre L., Acer tataricum L.. Vo veľkej miere sa hlavne na druhoch Acer pseudoplatanus L. a Acer platanoides L. objavovali vošky Drepanosiphon platanoides (SCHRANK.), v menšej miere Periphyllus aceris cicajúce na spodnej strane listov javorov. Na jednotlivých lokalitách sa v menšom zastúpení vyskytovali druhy roztočov z čeľade Eriophyidae. Na javore horskom Aceria macrorrhynchus Nal., na javore poľnom Aceria macrochelus Nal. a ojedinele na javore cukrovom Vasates quadripes Schimer, ktorý na vrchnej strane listov vytvára hlávkovité, zelenožlté až žltoružové hálky. Často boli na javoroch pozorované požerky po polyfágnych druhoch hmyzu (motýle Lymantria dispar L., Euproctis chrysorrhoea L., chrobáky Phyllobius arborator (Hbst.), P. oblongus (L.),...). Na Negundo aceroides Moench. sa vyskytol aj americký druh Hyphantria cunea (Drury). Na Acer pseudoplatanus L. sa vyskytol byľomor Dasyneura vitrina (Kieff.). Na rode Aesculus sa často na niektorých lokalitách kalamitne vyskytoval Cameraria ohridella (Deschka & Dimic), ktorý poškodzoval v rámci rodu iba Aesculus hippocastanum L.. Na listoch pagaštana bol zaznamenaný aj výskyt roztočcov z čeľade Tetranychidae Eotetranychus aesculi (Reck.) a Metatetranychus ulmi (Koch.). Z rodu Betula sa na vybraných lokalitách vyskytovali vošky Eucaraphis punctipennis (Zit.) cicajúce na listoch. Menej častý bol výskyt mín rôznych tvarov na listoch hlavne druhu Betula verrucosa Ehrh.: Lithocolletis ulmifoliella (Hbn.)- púzdrovitá mína na spodnej strane listov; Stigmella confusella WOOD.- úzka stužkovitá mína s čiernym pásikom exkrementov; Scolineura betulae Zdd.- púzdrovitá mína viditeľná po oboch stranách listu; Stigmella argentipedella Z.- púzdrovitá mína s hromádkou trusu v strede. Zaujímavý bol výskyt rúrkovčeka Coleophora fuscedinella Zeller na listoch Betula verrucosa Ehrh.. 185

5 Častou drevinou vysádzanou hlavne v parku bol Buxus, ktorého listy boli veľmi často napadnuté dvoma druhmi škodcov. Druhom méry Psylla buxi Targ. a druhom byľomora Monarthropalpus buxi Lab.. Hodnotnou drevinou vyskytujúcou sa na vybraných lokalitách bol aj rod Carpinus. Na listoch sa v menšej miere vyskytovali míny po druhoch ploskáčikov Lithocolletis tenerella Joan. (mína zo spodnej strany listu) a Phyllonorycter quinnata Geoffr. (mína na vrchnej strane listu). Tiež boli na listoch pozorované kľukaté míny medzi žilkami druhu Stigmella carpinella Hein.. Ojedinele sa vyskytol aj druh byľomora Zygiobia carpini Loew.. Krovitým rodom, často sa vyskytujúcim vo výsadbách je rod Cornus, na ktorom boli hojné hlavne vošky Aphis corniella Hrl. Poškodzujúce predovšetkým Cornus alba L.. Z mínujúceho hmyzu sa na listoch Cornus alba L. a Swida sanguinea L. vyskytla Phytomyza agromizina Meigen z čeľade Agromyzidae. Na sídlisku Klokočina, pri poliklinike bol zistený výskyt byľomora Craneiobia corni Giraud.. Rod Euonymus bol poškodzovaný voškami Aphis fabae Scop., ktoré sa v početných kolóniách nachádzali aj na rode Philadelphus. Na bršlenoch boli poškodzované plody larvami motýľov druhu Alispa angustella Hb., ktoré vyžierali vnútro plodov. Menej častým škodcom bol roztoč Eriophyes convolvens (Nal.), ktorý spôsoboval stáčanie listov od okrajov. Rod Fagus bol zastúpený hlavne v mestskom parku, a to druhom Fagus sylvatica L. a jeho kultivarmi. Najčastejším škodcom bukov je voška Phyllaphis fagi (L.) cicajúca na rube listov. Tiež bol častý výskyt mínujúceho hmyzu z čeľade Gracillariidae a Nepticulidae (Lithocolletis maestingella Zll. a Stigmella hemargyrella Koll.). Ojedinele sa vyskytovali požerky po druhu Haltica quercetorum Foudr.. Rod Fraxinus bol postihovaný hlavne na plodoch druhom roztočov Eriophyes fraxinivorus Nal., ktoré spôsobujú deformácie plodov na všetkych druhoch jaseňov. Na listoch sa často objavovali novotvary spôsobené byľomorom Dasyneura fraxini Kieff.. Zo vzácnejších druhov vysádzaných v mestskom prostredí patrí Gleditsia. Na druhu Gleditsia triacanthos L. sa vyskytoval na mladých výhonkoch druh byľomora Dasyneura gleditsiae (O.S.), u ktorého bolo zistené i kalamitné rozšírenie (nábrežie rieky Nitry). Rod Juglans bol na vybraných lokalitách reprezentovaný druhmi Juglans nigra L., na ktorom boli pozorované iba požerky po polyfágnych druhoch z radu Lepidoptera a Juglans regia L., ktorého listy boli poškodzované najmä roztočmi Aceria tristriata (Nal.) a Aceria erinea (Nal.). Menej často sa na vrchnej strane listov vyskytovala voška Callaphis juglandis (Goeze). 186

6 Listy rodu Lonicera boli napádané hlavne druhom mínerky Napomyza xylostei Kltb. Tiež sa zistil výskyt krytonosa Otiorrhynchus rotundatus Sieb. na druhoch Lonicera pileata Oliv. a Lonicera nitida Wills.. Rodom, ktorý v mestských podmienkach býva často až kalamitne postihovaný dvoma druhmi škodcov je rod Platanus. Ide o nových škodcov, ktorý spôsobujú veľké škody na listoch a jedná sa o druh ploštice Corythucha ciliata (SAY) cicajúcej na spodnej strane listov a druh ploskáčika Lithocolletis platani STD. Mínujúci listy tiež zo spodnej strany listov. Počas výskumu bol zistený výskyt mín ploskáčika platanového aj na vrchnej strane listu. Na rode Populus sa vyskytoval hojne rod dutinárka (Pemphigus), reprezentovaný druhmi Pemphigus spirothecae Pass., ktorá sa objavovala najmä na Populus nigra L. 'Italica' a Pemphigus bursarius (L.). Na druhu Populus alba L. sa vyskatovali na listoch míny podobné stope slimáka, vytvárané larvami motýľa druhu Phyllocnistis unipunctella Steph.. Podobné míny boli zaznamenané na druhu Populus x canescens (Ait.)J.E.SM.. Na Populus alba L. sa ojedinele vyskytli: roztoč Eriophyes populi Nal., roháčik Dorcus parallelopipedus L.. Na listoch topoľov boli často pozorované míny rôznych tvarov: Stigmella subtrimaculella Dufr., vytvárajúca na vrchu listov P. nigra L. a P. x canescens (Ait.) J.E.SM. stužkovitú mínu; Lithocolletis apparella H.S., vytvárajúci zo spodnej strany listov P. alba L. a P. nigra L. púzdrovitú mínu. Ďalej bol zaznamenaný výskyt požerkov na listoch po druhoch z čeľade Chrysomelidae, Tenthredinidae a zvinuté listy na druhu Populus tremula L. vytvorené druhom nosánika Bystiscus populi L.. Rod Prunus (najmä Prunus avium L.) bol poškodzovaný často voškami Myzus cerasi FBR., cicajúcimi na rube listov, deformujúcimi listovú čepeľ. Na druhu Prunus cerasifera EHRH. a jej kultivaroch sa vyskytovali požerky listov, spôsobené druhom šupináčika Phyllobius argentatus (L.) a míny rôznych tvarov: Lithocolletis spinicolella Z. (mína na spodnej strane, silno sťahujúca čepeľ), Lyonetia clerkella L. (dlhá úzka vlnitá mína s pásikom exkrementov v strede), poškodzujúca aj čerešňu vtáčiu, Stigmella plagicolella S.H. (úzka mína prechádzajúca do mechúrika). Plody čerešní boli poškodzované larvami muchy Rhagoletis cerasi (L.). V malej miere sa na rode Pyracantha vyskytoval pomerne nový škodca Phyllonorycter leucographellus (Zeller) pochádzajúci zo strednej Ázie. Najviac poškodzovaným rodom hmyzími škodcami je asi rod Quercus. Najčastejšími domácimi druhmi vysádzanými na vybraných lokalitách boli Quercus robur L. a Quercus cerris L., menej Quercus petraea (Mattusch.) LIEBL.. Z cudzokrajných druhov sa tu vyskytoval najmä Quercus rubra L.. Na listoch Q. robur L. a Q. petraea (Mattusch.) LIEBL. 187

7 sa často vyskytoval skeletujúci žer druhov Haltica quercetorum Foudr. z čeľade Chrysomelidae a druhov Periclista lineolata KL., Caliroa annulipes KL. z čeľade Tenthredinidae. Častý bol tiež výskyt vošiek Phylloxera coccinea HTG. z čeľade Phylloxeridae a Lachnus roboris L. z čeľade Lachnidae na druhoch Quercus robur L. a Quercus cerris L.. Ojedinelý bol výskyt druhu roháča Lucanus cervus L. na dube zimnom a roztoča Aceria quercina (Can.) na dube cerovom. Početný bol tiež výskyt mínujúceho hmyzu: Phyllonorycter roboris Zeller na Q. robur L. a jeho kultivaroch, Lithocolletis lautella Zll. na Q. robur L., Acrocercops brongniardella Fbr. na Q. cerris L., Tischeria ekebladella Bjk. na Q. robur L. z čeľade Gracillariidae a Stigmella atricapitella Haw. na Q. petraea (Mattusch.) LIEBL. z čeľade Nepticulidae. Azda najpočetnejšou čeľaďou poškodzujúcou duby na vybraných lokalitách je čeľaď Cynipidae, u ktorej boli zistené nasledovné druhy: Cynips quercus-calicis Burgs., Cynips quercus-folii L., Cynips divisa Htg., Cynips longiventris Htg., Andricus inflator Htg., Andricus curvator Htg., Neuroterus numismalis Fourc., Neuroterus quercus-baccarum L., Biorrhiza pallida Cl. na druhu Q. robur; Cynips caput-medusae Htg. na Q. petraea (Mattusch.) LIEBL.; Trigonaspis megaptera Pnz., Cynips glutinosa Gir. na Q. cerris L.. Plody hlavne domácich dubov boli poškodzované nosánikom Balaninus glandium Marsh. Tiež boli zaznamenané požerky na listoch spôsobené mníškou veľkohlavou a na dube letnom bol zistený druh byľomora Macrodiplosis dryobia F. Lw.. V poslednom čase sa vyskytujú na rode Robinia dva druhy škodcov, ide o druhy motýľov Phyllonorycter robiniellus Clemens a Parectopa robiniella Clemens, ktorí mínujú listy R. pseudoacacia L.. Na rode Salix bol zistený výskyt viacerých druhov z čeľade Tenthredinidae (Caliroa annulipes Kl., Pteronidea salicis L. na Salix alba L. a Salix viminalis L., Pontania vesicator Brem. na Salix alba L..), z čeľade Eriophyidae (Aculus tetanothrix na druhu Salix alba L. spôsoboval deformácie listov, Eriophyes triradiatus Nal. na Salix alba L., vytvárajúci na výhonkoch novotvary). Častý bol tiež mínujúci žer na listoch spôsobovaný nasledovnými zistenými druhmi: Phyllocnistis saligna Z. (plytké míny na povrchu listov), Lithocolletis pastorella Zll. (veľká púzdrovitá mína zo spodu listu). Vzácnejším škodcom bol druh Rhabdophaga rosaria L., vytvárajúci deformácie v tvare ruže na druhu Salix alba L.. Ojedinele sa tiež vyskytovali vošky druhu Aphis farinosa Gmel.. Skoro na všetkých lokalitách sa vo výsadbách objavoval rod Sambucus, ktorý bol v meste Nitra reprezentovaný hlavne druhom Sambucus nigra L.. Najčastejšie sa na výhonkoch a listoch vyskytovali vošky Aphis sambuci L., menej sa vyskytovali listy poškodené druhom Liriomyza amoena MQ.. 188

8 Cennou drevinou v meste je tiež rod Sophora. Jediným škodcom, ktorý bol zistený na druhu Sophora japonica L. je kalamitný druh Bruchophagus sophorae (Crosby & Crosby). Na rode Tilia, hlavne na druhoch Tilia platyphyllos Scop. a Tilia cordata Mill. sa vyskytovali na niektorých lokalitách v hojnom počte roztoče: Eriophyes tiliae tiliae Nal. rožkovité hálky, Eriophyes tiliae var. nervalis Nal. chĺpkaté hálky pozdĺž žiliek, Eriophyes tiliae var. leiosoma Nal. červenavo hnedý povlak na spodnej strane listov, Eriophyes tiliae var. exilis Nal. neveľké vypukliny v pazuchách žiliek na povrchu listov, Phytoptus tetratrichus Nal. okraje listov zahnuté do hora a zhrubnuté. Z čeľade byľomorovitých Cecidomyidae sa vyskytli nasledovné druhy: Didimomyia reaumuriana FLW kuželovité hálky na vrchu listov, Dasyneura tiliamvolvens Rübs. zahnuté okraje listov do hora, Contarinia tiliarum Kieff. hľuzkovité útvary na kvetných stopkách. Menej zistených škodcov bolo v rámci čeľade Gracillariidae (Parna tenella Klug., Phyllonorycter issikii Kumata). Zaujímavý bol výskyt krasoňa Trachys minutus (Linnaeus) z čeľade Buprestidae zistený na druhu Tilia platyphyllos Scop.. Častým škodcom škodiacim požieraním listov bola piliarka Caliroa annulipes Kl.. U rodu Ulmus bol zistený najmä výskyt vlnačky brestovej Schizoneura ulmi (L.). Na listoch sa objavovali tiež míny, buď stužkovitého tvaru (Stigmella ulmifoliae Htg.), alebo púzdrovité zo spodnej strany listu (Lithocolletis agilella Z.). Hmyzí škodcovia na ihličnatých drevinách Rod Abies mal v meste Nitra dvoch zástupcov a to druhy Abies alba Mill. a severoamerickú Abies concolor (Gord. et Glend) Lindl. Pričom poškodenie škodcami bolo zistené iba na jedle bielej. Ojedinele sa vyskytovali požerky na ihliciach po húseniciach druhu Epinotia rufimitrana H.S.. V mestskom parku sa na kôre stromu jedli bielej objavoval druh kôrovnice Dreyfusia nordmannianae Eckst.. Na rode Juniperus sa často hlavne na zatienených miestach vyskytovala štítnička Carulaspis visci (Schr.). Tento druh sa tiež nachádzal na rode Chamaecyparis. Na rode Larix boli zistení štyria škodcovia. Z čeľade Adelgidae sa na ihliciach objavovali dva druhy a to kôrovnica zelená (Sacchiphantes viridis (Ratz.) a kôrovnica smrekovcová (Adelges laricis Vall.). Na májových výhonoch Larix decidua Mill. sa vyskytovali vošky Cinara boerneri Hrl. z čeľade Lachnidae. V menšej miere sa vyskytoval na plodoch škodca Hylemyia laricicola Karl., ktorého larvy vyžierajú semená a vreteno šišiek. 189

9 Veľmi často vysadzovanou ihličnatou drevinou na jednotlivých lokalitách je rod Picea. Na konárikoch hlavne Picea abies (L.) sa vyskytovali hálky vytvorené kôrovnicami Sacchiphantes viridis (Ratz.) a menej častou Adelges laricis Vall.. Na Picea pungens Engelm. a Picea abies (L.) sa hojne vyskytoval obaľovač Epinotia tedella (Cl.), vyžierajúci ihlice. V menšom rozsahu sa objavovali škodci ako Pristiphora abietina Christ., požierajúca ihlice smreka obyčajného, Hylemyia anthracina Czer., ktorej larva poškodzuje semená a lupene šišiek. V Mestskom parku a na nábreží rieky bol zistený druh puklice Physokermes piceae Fern. na druhoch Picea abies (L.) a Picea pungens Engelm.. Najviac hmyzích škodcov z ihličnatých drevín bolo zistených na rode Pinus. Na Pinus nigra Arnold a Pinus sylvestris L. sa vyskytoval najmä obaľovač Rhyacionia buoliana (Den.- Schiff.). Okrem spomínaných druhov bol zistený aj na Pinus ponderosa Dougl. ex Laws.. Na všetkých lokalitách kde sa nachádzali borovice bol zistený výskyt vošiek: Cinara pini (L.) (cicajú medzi ihlicami), Schizolachnus pineti (F.) (cicajú na dolnej strane ihlíc) z čeľade Lachnidae; Pineus strobi (Hart.) na Pinus strobus L., Pineus pini Koch. na Pinus sylvestris L. z čeľade Adelgidae. Na P. sylvetsris L. bol zaznamenaný výskyt chrobáka Cryptocephalus pini Aut., ktorý sa živí obžieraním ihlíc. Na Pinus mugo Turra a menej na Pinus nigra Arnold. sa vyskytovali štítničky druhu Leucaspis pini (Htg.). Rod Taxus bol poškodzovaný hlavne roztočom druhu Cecidophyes psilaspis Nal., ktorý spôsobuje deformácie ihlíc a byľomorom Taxomyia taxi Inchb., vytvárajúcim ružicovité útvary zo skrútených ihlíc. Zaujímavé bolo zistenie motýľa druhu Phlogophora meticulosa (Linnaeus) na Taxus baccata L.. Veľmi častým rodom, najmä v parku a medziblokovej zeleni bol rod Thuja. Najviac poškodzovaným druhom je Thuja occidentalis L.. Významným škodcom zisteným na dvoch lokalitách je Argyresthia thujella (Packard), ktorá vyžiera vnútro šupinovitých listov. Na listoch sa tiež miestami objavovali štítničky Carulaspis visci (Schr.). 5. Diskusia a záver Zeleň v hospodársko sídelných aglomeráciách má významné postavenie ako dôležitý hygienický, estetický, izolačný a klimatický prvok. Aby zeleň plnila všetky tieto funkcie musí sa vyznačovať hlavne dobrým zdravotným stavom a vitalitou. Podmienky v akých sa dreviny vyvíjajú a rastú v mestskom prostredí sa podstatne odlišujú od ich prirodzených podmienok. Dreviny sú vystavované škodlivým vplyvom prostredia akými sú prach, exhaláty, nadmerné množstvo plynných látok, zasoľovanie, nadmerné sucho a pod., následkom ktorých vo väčšej 190

10 miere podliehajú škodlivým činiteľom. Tým sa znižuje ich estetická hodnota a vek (Supuka a kol. 1991) Na starostlivosť o sídelnú zeleň sa vynakladá značná časť finančných prostriedkov, preto je dôležité venovať zvýšenú pozornosť ochrane a obrane, včasnému zisteniu príčin poškodenia a správnej determinácii škodlivých činiteľov. Skromnou pomôckou pre rozšírenie poznatkov v danej problematike môže byť aj predkladaná práca, zahrňujúca výsledky z výskumu hmyzích škodcov v urbanizovanom prostredí. Na vybraných lokalitách sme posúdili zdravotný stav drevín na základe výskytu živočíšnych škodcov. V rámci výskumu na jednotlivých vybraných lokalitách sme na drevinách zistili 238 druhov hmyzích škodcov. Tiež sme zistili výskyt druhov škodcov, na drevinách kde doteraz nebol v rámci Nitry ich škodlivý účinok zaznamenaný. Zaujímavý bol výskyt krytonosa Otiorrhynchus rotundatus Sieb. na Lonicera pileata Oliv. a Lonicera nitida Wills., výskyt krasoňa Trachys minutus (Linnaeus) na Tilia platyphyllos Scop., Coleophora fuscedinella Zeller na listoch Betula verrucosa Ehrh.. Z výsledkov výskumu je zrejmé, že najväčšiu pozornosť je treba venovať cicavému a mínujúcemu hmyzu a polyfágnym druhom z radu Lepidoptera, čo uvádza aj Hrubík (1988). Pozornosť však treba venovať aj drevokaznému hmyzu, ktorý môže otvárať vstupnú bránu hubovým chorobám. Celkový zdravotný stav drevín na jednotlivých lokalitách mesta sme zhodnotili ako dobrý. Z uvedených dôvodov má výskum hmyzích škodcov, hubových chorôb, ako aj ďalších biotických a abiotických škodlivých činiteľov v mestskej zeleni veľký význam a opodstatnenie. Poďakovanie: Príspevok bol spracovaný vďaka finančnej podpore grantového projektu VEGA č. 1/3469/06 Biotechnologické postupy v reprodukcii okrasných drevín. 6. Literatúra Csóka, G.: Levélaknák és levélaknázók. Budapest: Agroinform kiadó, s. ISBN Červenka, M. a kol.: Slovenské botanické názvoslovie. Bratislava: Príroda, s. Hrubík, P. Juhásová, G. a kol.: Ochrana okrasných rastlín. Nitra: SPU, s. ISBN Hrubík, P. a kol.: Pestovanie a ochrana cudzokrajných drevín na Slovensku. Zvolen: Ústav ekológie lesa SAV, s. ISBN

11 Hrubík, P.: Živočíšni škodcovia mestskej zelene. Bratislava: Veda, s. Hrubík, P.: Biotickí škodcovia cudzokrajných drevín. Praha: ÚVTIZ, s. Kollár, J.: Kvalitatívna štruktúra biotických škodcov na drevinách mestskej zelene: Diplomová práca. Nitra: SPU, s. Křístek, J. Urban, J.: Lesnická entomologie. Praha: Academia, s. ISBN Nienhaus, F. Butin, H. Böhmer, B.: Atlas chorob a škůdců okrasných dřevin. Praha: Brázda, s. ISBN Supuka, J. a kol.: Ekologické princípy tvorby a ochrany zelene. Bratislava: Veda, s. ISBN Supuka, J.: Normatívy zelene a oceňovanie stromov v sídlach. Veda: Bratislava, s. Tábor, I. Tomaško, I.: Genofond a dendroexpozície Arboréta Mlyňany. Arborétum Mlyňany: Ústav dendrológie, s. Tomiczek, Ch. Cech, T. Krehan, H. Perny, B. Hluchý, M.: Atlas chorob a škůdců okrasných dřevin. Brno: Biocont Laboratory, s. ISBN Ing. Ján Kollár SPU Nitra, FZKI Katedra biotechniky parkových a krajinných úprav Tulipánová Nitra Jan.Kollar@uniag.sk Prof. Ing. Pavel Hrubík, DrSc. SPU Nitra, FZKI Katedra biotechniky parkových a krajinných úprav Tulipánová Nitra Pavel.Hrubik@uniag.sk 192