VEDECKÁ RADA FAKULTY AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV SLOVENSKEJ POĽNOHOSPODÁRSKEJ UNIVERZITY V NITRE. Ing. Jaroslav Števo

Transcription

1 VEDECKÁ RADA FAKULTY AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV SLOVENSKEJ POĽNOHOSPODÁRSKEJ UNIVERZITY V NITRE Ing. Jaroslav Števo Autoreferát dizertačnej práce DIABROTICA VIRGIFERA SSP. VIRGIFERA NEW PEST OF MAIZE IN SLOVAKIA DIABROTICA VIRGIFERA SSP. VIRGIFERA NOVÝ ŠKODCA KUKURICE NA SLOVENSKU na získanie vedecko-akademickej hodnosti philosophiae doctor (PhD.) v odbore doktorandského štúdia: OCHRANA RASTLÍN Nitra, 2008

2 Dizertačná práca pola vypracovaná v dennej forme doktorandského štúdia na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, Fakulte agrobiológie a potravinových zdrojov Katedre ochrany rastlín Predkladateľ: Ing. Jaroslav Števo Katedra ochrany rastlín, SPU v Nitre Školiteľ: prof. Ing. Ľudovít Cagáň, CSc. Katedra ochrany rastlín, SPU v Nitre Oponenti: Prof. Dr. József Kiss Plant Protection Institute, Szent István University in Gödöllö Prof. Dr. Ioan Rosca Universitatea de Stiinte Agricole si Medicina Veterinara in Bucuresti Ing. Jana Porhajašová, PhD. Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre Autoreferát bol rozoslaný... Obhajoba dizertačnej práce sa koná... o... h na Katedre ochrany rastlín FAPZ SPU v Nitre, pred komisiou pre obhajobu dizertačnej práce v odbore doktorandského štúdia OCHRANA RASTLÍN, vymenovanou predsedom spoločnej odborovej komisie... Predseda spoločnej odborovej komisie: Katedra ochrany rastlín, SPU v Nitre prof. Ing. Ľudovít Cagáň, CSc.

3 1 ÚVOD Kukurica siata (Zea mays L.) je jedna z hlavných plodín vo viacerých regiónoch Európy, zahrňujúce Francúzsko, Nemecko, severné Taliansko, Rumunsko, Srbsko, Chorvátsko, Maďarsko, Holandsko, Belgicko a Ukrajinu (Baufeld, Enzian, 2002) a kukuričiar koreňový Diabrotica virgifera ssp. virgifera LeConte, 1868, (Coleoptera: Chrysomelidae) je najdôležitejším škodcom kukurice v Európe (Furlan, 1997). Kukuričiar koreňový a vijačka kukuričná sú považované za hlavných škodcov kukurice na Slovensku (Cagáň, 2006). Kukuričiar koreňový, jeden z najvážnejších severoamerických škodcov kukurice bol náhodne introdukovaný na Balkánsky región a prvýkrát bol pozorovaný blízko Belehradu v Srbsku v roku 1992 (Baca, 1994). Odtiaľ sa rozšíril do ďalších krajín Európy, vrátane Slovenska. Prvý výskyt kukuričiara koreňového na Slovensku bol zaznamenaný v roku 2000 (Siviček, 2001; Cagáň, 2006). Kukuričiar koreňový má jednu generáciu za rok a prezimuje ako vajíčko nakladené vo vlhkej pôde (Chiang, 1973; Krysan, 1986). Kukurica je primárnym hostiteľom pre vývoj lariev (Branson, Ortman, 1967a; Branson, Ortman, 1970), ktoré sa vyvíjajú cez tri štádiá. Poškodenie koreňov môže spôsobiť poľahnutie, zakrpatenie a náchylnosť k patogénom koreňov, zatiaľ čo poškodenie blizien a metlín môže mať za následok nedokonalý vývoj šúľkov. Okrem toho sú kukuričiarom koreňovým prenášané vírusové a hubové patogény kukurice (Gilbertson a kol. 1984). Metcalf (1986) odhadol, že straty na úrode a ochranné opatrenia spojené s D. v. virgifera, D. barberi a D. undecimpunctata howardi stoja amerických kukuričných producentov každoročne viac ako jeden bilión dolárov. 2 LITERÁRNY PREHĽAD Kukuričiar koreňový patrí do radu Coleoptera, čeľade Chrysomelidae, podčeľade Galerucinae a rodu Diabrotica (Krysan, Smith, 1987). Kukuričiar koreňový bol prvýkrát identifikovaný ako škodca kukurice v štáte Colorado v USA v roku 1909 (Gillette, 1912). Na území Slovenska bol prvý výskyt zaznamenaný v roku 2000 (Siviček, 2001; Cagáň, 2006). Kukuričiar koreňový má jednu generáciu za rok a samičky kladú vajíčka takmer výlučne v kukuričných poliach (Levine, Oloumi-Sadeghi, 1991). Škodca prezimuje ako vajíčko v pôde (Krysan, 1986). Vertikálne a horizontálne rozmiestnenie vajíčok je ovplyvnené obrábaním pôdy pred a po kladení (Pruess a kol. 1968) a pôdnou vlhkosťou (Gustin, 1979; Weiss a kol. 1983). Liahnutie vajíčok začína od polovice mája do začiatku júna nasledujúceho roka (Chiang, 1973). Wilde (1971) stanovil prahovú teplotu 11 C pre vývin vajíčok nazbieraných v Minnesote a prahovú teplotu 12,8 C pre vývin vajíčok nazbieraných v Kansase. Po vyliahnutí majú larvy limitovaný čas na prechod pôdou a na lokalizovanie vhodných hostiteľských koreňov (Strnad, Bergman, 1987a, b). Larvy sú priťahované oxidom uhličitým (Strnad a kol. 1986). Pohybujú sa cez pôdne priestory vyplnené vzduchom (Gustin, Schumacher, 1989; MacDonald, Ellis, 1990). Primárnym hostiteľom pre vývoj lariev je kukurica (Branson, Ortman, 1967a; Branson, Ortman, 1970), ale imága boli získané aj z iných rastlinných druhov (Clark, Hibbard, 2004; Wilson, Hibbard, 2004; Oyediran a kol. 2004). Vývoj od vajíčka do dospelého štádia prebieha pri teplotách 15 až 30,5 C. Pri teplote 33 C sa larvy druhého instaru prestali vyvíjať. Optimálny vývoj a prežitie prebieha pri teplotách C. Samčeky sa pri teplotách od 18 do 30 C vyvíjajú rýchlejšie než samičky (Jackson, Elliott, 1988). Rastliny kukurice poškodené larvami sú náchylnejšie k poliehaniu (Sutter a kol. 1990; Spike, Tollefson, 1991b). V dôsledku požeru dochádza k redukcii množstva vody a živín dodávaných do vyvíjajúcich sa rastlín, mení sa výživný obsah zrna (Kahler a kol. 1985), znižuje sa úroda (Turpin a kol. 1972), vegetatívna produkcia biomasy (Chiang, 1973) a výška 3

4 rastlín (Urias-Lopez a kol. 2000). Imága prenášali bean pod mottle virus (Mabry a kol. 2003) a tiež boli schopné rozširovať maize chlorotic mottle virus (Jensen, 1985). Kukla sa vyskytuje v pôde a vyvíja sa približne 10 dní (Jackson, Elliott, 1988). Medzi hostiteľské rastliny imág patria druhy z čeľade Gramineae (Ludwig, Hill, 1975) a Cucurbitaceae (Howe a kol. 1976). Imága môžu negatívne ovplyvňovať opeľovanie požieraním blizien a ich skracovaním (Culy a kol. 1992b). Samička môže v priemere naklásť 1023 vajíčok (Branson, Johnson, 1973). Niekoľko autorov vypracovalo modely ako predísť populačnému vzrastu Diabrotica spp. (Elliott a kol. 1990; Elliott, Hein, 1991; Schaafsma a kol. 1993). Ekonomické prahy je možné vyjadriť množstvom vajíčok, množstvom lariev na rastlinu v koreňovo-pôdnych vzorkách, hodnotením koreňového poškodenia, priemernými množstvami imág na rastlinu, množstvami imág na lapač, množstvom objavujúcich sa imág na rastlinu a množstvom imág pripadajúcich na šúľok. Na základe regresnej analýzy Branson a kol. (1980) uviedli, že 100 vajíčok na 30,5 cm riadku redukovalo výnosy v priemere o 2 %. Množstvu 300 vajíčok odpovedala 5 % redukcia (600 vajíčok = 10 % redukcia, 1200 vajíčok = 16 % redukcia a 2400 vajíčok = 19 % redukcia). Predpokladá sa, že priemerné poškodenie koreňov viac ako 2,5-3 stupňa (na 1-6 stupnici Iowa) by mohlo spôsobiť ekonomické straty (Turpin a kol. 1972). Branson a kol. (1980) zistili, že poškodenie koreňov zodpovedajúce hodnote 2 na stupnici Iowa malo za následok približne 4 % redukciu výnosov. Podobne hodnota 3 odpovedala 7 % redukcii, 4-10 % redukcii, 5-14 % redukcii a 6-18 % redukcii. Branson a Johnson (1973) predpokladali, že aj počet imág menší ako 1 na rastlinu by mohol spôsobiť podstatnú redukciu veľkosti úrody. Godfrey a Turpin (1983) stanovili, že ekonomický prah by mal byť redukovaný na 0,71 imága na rastlinu u jednoročných kukuričných polí, pretože imága rozširujúce sa do týchto polí boli prevažne samičky. Ak je chytených viac než 6 imág na žltých lepových lapačoch (Pherocon AM) v priemere za deň, tak možno očakávať v nasledujúcom roku ekonomickú škodu (Baca a kol. 1995). Jedným zo spôsobov ako odhadnúť zníženie úrody môže byť množstvo vyvinutých imág z koreňov v priemere na jednej rastline. Branson a kol. (1980) uviedli, že prítomnosť 10 vyvinutých imág na rastlinu spôsobilo 5 % redukciu úrody, 20 imág - 10 % redukciu, 30 imág - 16 % redukciu a 40 imág - 21 % redukciu. Culy a kol. (1992a) zistili, že množstvo 1-3 imág na šúľok redukovalo výnos zŕn na ha, zvýšilo frakciu guľatých zŕn a znížilo frakciu plochých zŕn pri všetkých genotypoch. Naopak analýzy výnosových parametrov indikovali, že množstvo do 20 imág na šúľok podstatne neredukovalo výnosy úrody (Capinera a kol. 1986). Rotácia plodín, obrábanie pôdy, termín sejby a zberu, pôdne prostredie, alebo zavlažovanie by mohli podporiť rast kukurice a zabrániť premnoženiu škodcov vo všeobecnosti (Toepfer, Kuhlmann, 2004). Medzi najúčinnejšie možnosti biologickej regulácie kukuričiara koreňového patrí použitie parazitických háďatiek a aplikácia entomopatogénnych húb. Pilz a kol. (2007) uviedli, že imága boli podstatne náchylnejšie na infekciu entomopatogénnymi hubami ako larvy. Najvirulentnejší izolát infikoval asi 47 % lariev (M. anisopliae Ma2277), zatiaľ čo infekcia imág bola až 97 % (M. anisopliae Ma2275). Izoláty M. anisopliae zapríčinili vyššiu úmrtnosť než izoláty B. brongniartii a B. bassiana. Väčšina imág uhynula počas 12 dní. Hodnotila sa účinnosť entomopatogénnych háďatiek Steinernema glaseri, S. arenarium, S. abassi, S. bicornutum, S. feltiae, S. kraussei, S. carpocapsae a Heterorhabditis bacteriophora proti tretiemu instaru lariev a imágam kukuričiara koreňového. Všetky druhy háďatiek boli schopné preniknúť a množiť sa v larvách, ale imága boli napadnuté zriedkavo. 4

5 Najväčšiu úmrtnosť lariev spôsobili druhy S. glaseri, S. arenarium, S. abassi a H. bacteriophora pri koncentráciách 7,9 a 15,9 kusov/cm 2 (Toepfer a kol. 2005). Najúčinnejšou ochranou pred poškodením kukuričných porastov pestovaných v monokultúre je aplikácia chemických insekticídov. Jednou zo stratégií ako ochrániť kukuričný koreň pred poškodením lariev je aplikácia pôdnych insekticídov buď pri výseve kukurice, alebo pri prvej kultivácii (Mayo, Peters, 1978). Alternatívnou stratégiou je použitie postreku proti imágam, s cieľom redukovať kladenie vajíčok tak, že populácie lariev v nasledujúcom roku nespôsobia ekonomické straty (Pruess a kol. 1974). 3 CIEĽE PRÁCE 1. Stanoviť populačnú dynamiku Diabrotica virgifera ssp. virgifera a pohlavný pomer imág chytených na lapačoch typu Pherocon AM na vybraných lokalitách Slovenska. 2. Zistiť vplyv spórovej suspenzie entomopatogénnej huby Beauveria bassiana na úmrtnosť lariev Diabrotica virgifera ssp. virgifera aplikovanej do pôdy v laboratórnych podmienkach. 3. Stanoviť vplyv entomopatogénnych húb na úmrtnosť lariev Diabrotica virgifera ssp. virgifera ponáraných do spórových suspenzií entomopatogénnych húb. 4. Stanoviť vplyv morenia a rôznych chemických insekticídov na Diabrotica virgifera ssp. virgifera. 5. Stanoviť účinnosť chemických insekticídov proti imágam Diabrotica virgifera ssp. virgifera v laboratóriu. 6. Zistiť možné premývacie roztoky na stanovenie vajíčok Diabrotica virgifera ssp. virgifera v pôde. 7. Stanoviť vplyv zaplavenia vajíčok a pôdy s vajíčkami na životaschopnosť vajíčok Diabrotica virgifera ssp. virgifera. 4 MATERIÁL A METÓDA 4.1 Populačná dynamika kukuričiara koreňového a pohlavný pomer imág chytených na lapačoch typu Pherocon AM na vybraných lokalitách Slovenska Poľné pokusy sa robili na západnom Slovensku, na lokalitách Rybany a Veľké Chlievany počas rokov 2006 a V týchto lokalitách boli vybrané monokultúrne a jednoročné kukuričné polia. Populačná dynamika imág bola stanovená dvakrát v roku V roku 2007 bola hodnotená populačná dynamika a pohlavný pomer imág chytených na žltých lepových lapačoch na štyroch vybraných parcelách od do Žlté lepové lapače (Pherocon AM lapače) na pozorovanie populačnej dynamiky a migrácie imág kukuričiara koreňového medzi monokultúrnymi a jednoročnými kukuričnými poľami sa použili na lokalitách Rybany a Veľké Chlievany. Migrácia imág medzi monokultúrnymi a jednoročnými kukuričnými poľami bola sledovaná dvakrát za rok v rokoch 2006 a Do každého poľa boli umiestnené tri žlté lepové lapače, ktoré boli kontrolované týždenne. Pohlavie imág bolo stanovené na základe dĺžky tykadiel. Na lokalitách Rybany a Veľké Chlievany boli použité feromónové lapače (typ Csalomon) dvakrát v roku V roku 2006 bol stanovený vývoj lariev trikrát na lokalitách Čiližská Radvaň a Jasová a štyrikrát v Rybanoch. V roku 2007 bol vývoj lariev sledovaný dvakrát na lokalitách Čiližská Radvaň, Sokolce, Rybany a Veľké Chlievany. Vývoj lariev bol hodnotený na štyridsiatich koreňových výkrojoch a larvy boli vizuálne odlíšené podľa jednotlivých instarov. 5

6 4.2 Vplyv spórovej suspenzie entomopatogénnej huby Beauveria bassiana aplikovanej do pôdy na úmrtnosť lariev kukuričiara koreňového v laboratórnych podmienkach Vajíčka kukuričiara koreňového boli získané z laboratórneho chovu. V pokusoch sa aplikovala spórová suspenzia entomopatogénnej huby Beauveria bassiana SK104. Izolovaná hubová kolónia bola inokulovaná na agar (SDA - Sabouraudov dextrózový agar) v Petriho miskách. Množenie huby prebiehalo počas 21 dní v klimatizovanom boxe pri teplote 25 C a stálom osvetlení. Po 21 dňoch bolo mycélium s konídiami odobraté z povrchu agaru a premiestnené do kadičky, do ktorej bolo pridaných 75 ml 0,05 % roztoku Tweenu. Obsah kadičky bol miešaný 10 minút a prefiltrovaný cez gázu. Po filtrácii bola gáza prepláchnutá s 25 ml roztoku Tweenu. Týmto spôsobom bolo pripravených 100 ml spórovej suspenzie. Koncentrácia konídií na ml bola stanovená počítaním spór pod mikroskopom v hemocytometrickej komôrke. Pokus bol realizovaný pri C a svetelnom režime 10 hodín svetla/14 hodín tmy. Do nádob s preosiatou pôdou boli umiestnené vajíčka kukuričiara koreňového a zrná kukurice. Na povrch pôdy bola aplikovaná suspenzia B. bassiana, ktorá bola pokrytá ďalšou vrstvou pôdy. Pokus bol realizovaný v štyroch variantoch (s rôznou koncentráciou spórovej suspenzie). Každý variant bol trikrát opakovaný a pokus bol hodnotený po 8 týždňoch. Údaje boli štatisticky hodnotené analýzou variancie a testované Tuckeyovým testom (P = 0,05). 4.3 Vplyv entomopatogénnych húb na úmrtnosť lariev kukuričiara koreňového ponáraných do spórovej suspenzie húb Larvy kukuričiara koreňového boli získané z laboratórneho chovu. V laboratórnom pokuse bolo použitých 7 izolátov B. bassiana, 4 izoláty B. brongniartii a 1 izolát M. anisopliae. Množenie kmeňov B. bassiana, B. brongniartii a M. anisopliae sa robilo podľa postupu uvedeného v podkapitole 4.2. Postup prípravy spórových suspenzií je zhodný s postupom v podkapitole 4.2. Koncentrácie všetkých suspenzií entomopatogénnych húb boli pripravené na približne rovnakú koncentráciu konídií na ml (2, konídií/ml). Larvy boli ponárané do pripravených suspenzií entomopatogénnych húb na 10 sekúnd. Po 48 hodinách boli odstránené mŕtve larvy, ktoré uhynuli v dôsledku poškodenia pri ich separácii z pôdy. Každý variant pozostával z troch opakovaní s minimálne 10 larvami v každom variante. Pokus bol realizovaný v 13 variantoch a hodnotenie sa robilo denne. Percento mŕtvych lariev sa stanovilo na 7., 14. a 21. deň. Sporulácia na mŕtvolách lariev sa považovala za potvrdenie hubovej infekcie. Údaje boli štatisticky hodnotené analýzou variancie a testované LSD testom (P = 0,05). 4.4 Vplyv morenia a granulovaných insekticídov na prežitie lariev kukuričiara koreňového Poľné pokusy boli realizované v Jasovej v roku 2006, v Čiližskej Radvani v rokoch 2006 a 2007 a v Sokolciach v roku Každá ošetrená parcela pozostávala zo 6 radov (100 m dlhých) v odstupe 0,75 m (celkovo 450 m 2 ). V Sokolciach v roku 2007 sa tiež odoberali vzorky pôdy pred výsevom kukurice za účelom hodnotenia množstva vajíčok kukuričiara koreňového. V poli bolo urobených 6 výkopov (každý 30 cm hlboký). Pôda z každých 2 výkopov bola zmiešaná do jednej vzorky, z ktorej boli odobraté a premyté 2 l pôdy. Celkovo boli premyté 3 vzorky s 2 l pôdy. 6

7 Na stanovenie množstva lariev v kontrolnom variante počas vývoja lariev na kukuričných koreňoch sa na lokalite Sokolce odobralo 40 kukuričných koreňových výkrojov. V poľných pokusoch boli použité 2 izoláty B. bassiana. V roku 2006 bol použitý izolát SK104 a izolát DV v roku V roku 2007 bol použitý izolát M. anisopliae (MA1). Na základe množstva poľahnutých rastlín (viac než 1000 rastlín hodnotených v každom variante) a poškodenia koreňov podľa stupnice Iowa (40 kukuričných koreňov v každom variante), (Iowa 1-6 stupnica opísaná autormi Hills a Peters, 1971) bola hodnotená účinnosť chemických insekticídov a biologických formulácií s obsahom entomopatogénnych húb. Jednotlivé varianty boli porovnávané s kontrolným variantom. Hodnotenie bolo vykonané po výlete imág. Údaje boli štatisticky hodnotené analýzou variancie a testované Tuckeyovým testom. V poľných pokusoch boli použité nasledovné formulácie entomopatogénnych húb: Na prípravu 10 l postrekovej dávky na 0,045 ha bol použitý koncentrát suspenzie B. bassiana. Roztok sa aplikoval na povrch pôdy a následne sa zapracoval hrabľami (B. bassiana-konidia). Koncentrácia konídií/ml bola stanovená v hemocytometrickej komôrke pod mikroskopom (1, konídií/ml). Zrná kukurice boli obalené vajíčkovým bielkom a konídiami huby (B. bassianamorenie; M. anisopliae-morenie), (1 g konídií na 1 kg kukuričných zŕn). Ďalšou formuláciou boli zrná jačmeňa obrastené mycéliom a konídiami húb (B. bassiana v zrnách; M. anisopliae v zrnách). Posledným typom formulácie založenej na báze entomopatogénnych húb boli zrná jačmeňa obrastené mycéliom a konídiami húb rozdrvené a použité ako granulát (B. bassianav rozomletých zrnách; M. anisopliae-v rozomletých zrnách). Varianty použité v poľných pokusoch: V roku 2006 na lokalitách Jasová a Čiližská Radvaň boli použité 4 chemické insekticídy a 3 formulácie založené na báze entomopatogénnej huby. V roku 2007 na lokalite Sokolce bolo použitých 7 chemických insekticídov a 6 formulácií založených na báze entomopatogénných húb. V roku 2007 na lokalite Čiližská Radvaň bolo použitých 7 chemických insekticídov a 2 formulácie založené na báze entomopatogénnej huby. 4.5 Účinnosť chemických insekticídov proti imágam kukuričiara koreňového v laboratóriu Účinnosť chemických insekticídov proti imágam kukuričiara koreňového bola testovaná v Petriho miskách pri teplote C. Do každej Petriho misky bolo umiestnených 20 imág. Roztoky insekticídov boli aplikované na imága v Petriho miskách ručným postrekovačom (2 ml roztoku na Petriho misku). Pokus bol hodnotený denne a množstvo mŕtvych imág bolo stanovené po 48 hodinách a 7 dňoch. Každý variant pozostával z 3 opakovaní po 20 imágach v každom. Údaje boli štatisticky hodnotené Probitovou analýzou a LC50 boli stanovené pre každý insekticíd na 2. a 7. deň. Každý chemický insekticíd bol testovaný v 15 rôznych dávkach. 4.6 Premývacie roztoky na stanovenie vajíčok kukuričiara koreňového v pôde Vajíčka kukuričiara koreňového boli získané z laboratórneho chovu. Vajíčka s pôdou boli premývané cez sito vodou. Zvyšky pôdy s vajíčkami na site boli použité ako testovacia vzorka. Malé množstvo testovacej vzorky bolo pridané do kadičky s premývacím roztokom, v ktorom bol pozorovaný pohyb vajíčok. Keď vajíčka plávali na povrchu premývacieho 7

8 roztoku, potom bol premývací roztok s vajíčkami opatrne filtrovaný cez plátno a bol stanovený vplyv tohto premývacieho roztoku na životaschopnosť vajíčok. Filtračné zvyšky z plátna boli premiestnené do plastovej misky a vajíčka boli získané použitím binokulárnej lupy a mikropipety. Do Petriho misky bolo umiestnených 50 vajíčok. Každý variant bol realizovaný v 3 opakovaniach po 50 vajíčkach. Do klimatizovanej miestnosti (20 21 C) boli umiestnené Petriho misky s vajíčkami na stanovenie životaschopnosti vajíčok. Liahnutie vajíčok bolo zaznamenané týždenne. Údaje boli hodnotené analýzou variancie a testované Tuckey testom (P = 0,05). Celkovo bolo testovaných 11 chemikálií, pričom bol stanovený vplyv 23 roztokov s rôznou molárnou koncentráciou na životaschopnosť vajíčok. Krajná hustota premývacieho roztoku bola stanovená kadičkovým a skúmavkovým testom. Kadičkový test - do kadičiek s jednotlivými roztokmi sacharózy od 0,5 do 1,0 mol boli pridané vajíčka, ktorých pohyb bol pozorovaný. Za roztok s krajnou hustotou bol považovaný roztok, v ktorom bol pozorovaný prvý pohyb vajíčok k povrchu premývacieho roztoku. Skúmavkový test - jednotlivé roztoky sacharózy s presnou molárnou koncentráciou boli navrstvené spolu s vrstvou vody do skúmavky. Do vrstvy vody boli pridané vajíčka, ktorých umiestnenie bolo pozorované vo vrstvách sacharózy. Krajná hustota premývacieho roztoku bola vypočítaná pomocou vzorca: ζ = (n + ζ 2. (V (n / ζ 1 ))) / V ζ krajná hustota premývacieho roztoku; ζ 1 hustota chemikálie; ζ 2 hustota vody (ζ water = g/cm 3 ); V objem roztoku; n navážka chemikálie na prípravu premývacieho roztoku 4.7 Vplyv zaplavenia na životaschopnosť vajíčok kukuričiara koreňového Vajíčka kukuričiara koreňového boli získané z laboratórneho chovu. Pokus bol realizovaný v Petriho miskách a v nádobách s pôdou v klimatizovanej miestnosti pri teplote C a svetelnom režime 14 hodín svetla/10 hodín tmy. Vo variantoch s rôznou periódou zaplavenia (pokus v Petriho miskách) boli vajíčka zaplavené 1 cm vrstvou vody. Po testovanej perióde zaplavenia bola voda odsatá z Petriho misiek. Liahnutie vajíčok bolo zaznamenané týždenne, až kým nebolo pozorované žiadne vyliahnutie v priebehu 4 týždňov. Vo variantoch s vajíčkami vystavenými rôznej dobe zaplavenia (nádobový pokus), bola pôda s vajíčkami zaplavená do výšky vodného stĺpca 1 cm. Po období zaplavenia bolo dno nádob prepichnuté aby odtiekla nadbytočná voda. Do týchto nádob sa premiestnili kukuričné rastliny. Pokus v Petriho miskách a nádobách bol realizovaný v 5 variantoch s testovanou periódou zaplavenia 0, 7, 14, 21 a 28 dní. Po 8 týždňoch bol stanovený vplyv zaplavenia na životaschopnosť vajíčok (nádobový pokus). Vyjadril sa pomerom medzi množstvom lariev prežitých v kontrolnom variante a lariev prežitých vo variantoch s periódou zaplavenia. Údaje boli štatisticky hodnotené analýzou variancie a testované Tuckey testom (P = 0,05). 8

9 5 VÝSLEDKY A DISKUSIA 5.1 Populačná dynamika kukuričiara koreňového a pohlavný pomer imág chytených na lapačoch typu Pherocon AM na vybraných lokalitách Slovenska Počas štúdia boli hodnotené vývojové štádiá lariev kukuričiara koreňového na koreňových výkrojoch na troch lokalitách v roku 2006 a Na základe našich pozorovaní možno vidieť vývoj lariev na kukuričných koreňoch. V Čiližskej Radvani bolo prvé imágo v kukuričných koreňových výkrojoch nájdené dňa 29. júna V Jasovej bolo dňa 7. júla 2006 nájdených 9 kukiel a 6 imág. V chladnejšej lokalite Rybany v roku 2006 nebolo do 14. júla nájdené žiadne imágo, zatiaľ čo prvá kukla bola nájdená 7. júla. V roku 2007 na lokalitách Sokolce a Čiližská Radvaň bolo prvé imágo nájdené 20. júna. V porovnaní s rokom 2006 to bolo o 9 dní skôr. V chladnejších lokalitách Rybany a Veľké Chlievany bolo nájdené prvé imágo v kukuričných koreňových výkrojoch neskôr. V Rybanoch to bolo 27. júna 2007 a vo Veľkých Chlievanoch 4. júla v roku Na základe našich pozorovaní môžeme predpokladať výlet imág kukuričiara koreňového na Slovensku v poslednej dekáde júna a v prvej dekáde júla. V roku 2007 bola hodnotená populačná dynamika na 4 vybraných parcelách. Najväčšie množstvá imág chytených na žltých lepových lapačoch boli zaznamenané od 25. júla do 1. augusta. Pokles množstva imág bol zaznamenaný od 1. augusta do 11. septembra. V roku 2006 a 2007 sa sledovala migrácia imág medzi monokultúrnymi porastmi kukurice a jednoročnými kukuričnými poľami. Iba na dvoch parcelách bolo zaznamenané väčšie množstvo imág 28. augusta než 31. júla v roku Väčšina imág migrovala z monokultúrnych porastov kukurice do jednoročných kukuričných polí do 31. júla v roku 2006 a do 25. júla v roku V roku 2007 bolo stanovené pohlavie imág chytených na žltých lepových lapačoch. Cieľom pozorovania bolo zistiť, ktoré pohlavie viac opúšťa monokultúrne porasty a navštevuje jednoročné kukuričné polia. Imága migrujúce do jednoročných kukuričných polí boli prevažne samičky. Rovnako Shaw a kol. (1984) a Shaw a Hummel (2003) uviedli, že imága šíriace sa do jednoročných kukuričných polí boli prevažne samičky. Na vybraných monokultúrnych parcelách v roku 2007 bol hodnotený pohlavný pomer imág chytených na žltých lepových lapačoch. Pri hodnotení pohlavného pomeru samčeky prevládali 11. júla 2007 a samičky prevládali 25. júla 2007 na všetkých vybraných parcelách. Samičky prevládali na všetkých lokalitách od 29. augusta do 11. septembra v roku Vplyv spórovej suspenzie entomopatogénnej huby Beauveria bassiana aplikovanej do pôdy na úmrtnosť lariev kukuričiara koreňového v laboratórnych podmienkach Z výsledkov vyplýva, že množstvo lariev nájdených v pôde po 8 týždňoch bolo najväčšie vo variante so suspenziou B. bassiana s koncentráciou 1, konídií na ml. Bolo to viac než v kontrolnom variante neošetrenom suspenziou B. bassiana. Počet lariev získaných z variantov ošetrených suspenziami B. bassiana (1, konídií na ml) dosiahol 85, resp. 83 (B. bassiana 1, konídií na ml). Bolo to menej ako v kontrolnom variante, ale rozdiel nebol preukazný (Tuckey test, P = 0,05). Na základe nášho pokusu možno konštatovať, že kmeň SK104 B. bassiana nemal vplyv na úmrtnosť lariev kukuričiara koreňového v laboratóriu. 9

10 5.3 Vplyv entomopatogénnych húb na úmrtnosť lariev kukuričiara koreňového po ponáraní lariev do spórových suspenzií húb Sledoval sa vplyv entomopatogénnych húb na úmrtnosť lariev kukuričiara koreňového v laboratórnych podmienkach. V pokuse sa použili kmene B. bassiana (kmene ČR5, ČR7, ČR8, 78, 98, 99, 104), B. brongniartii (kmene SR5, 102, 105, 115) a M. anisopliae (kmeň MA1). Spomedzi testovaných suspenzií mal podstatný vplyv na úmrtnosť lariev po 7 dňoch iba kmeň B. brongniartii SR5 (LSD test; P = 0,05). Tento kmeň spôsobil 17,63 % úmrtnosť lariev. Po 14 dňoch bola úmrtnosť lariev spôsobená spórovými suspenziami viditeľnejšia. Kmene 98, 104, 78, 102, 99, MA1, ČR8 a SR5 mali podstatný vplyv na úmrtnosť lariev (LSD test; P = 0,05). Táto dosiahla 25,83 %, 35,24 %, 40,16 %, 40,53 %, 40,57 %, 41,31 %, 52,38 % a 60,57 %. V podobnom pokuse Pilz a kol. (2007) testovali virulenciu izolátov proti larvám a imágam kukuričiara koreňového. Najvirulentnejšie izoláty infikovali asi 47 % lariev po 14 dňoch (M. anisopliae Ma2277) a izoláty M. anisopliae spôsobili podstatne vyššiu úmrtnosť než izoláty B. brongniartii a B. bassiana. Naše výsledky neodpovedali týmto údajom. Po 14 dňoch kmeň M. anisopliae (MA1) spôsobil 41,31 % úmrtnosť lariev a bol menej účinný ako najúčinnejšie kmene B. bassiana (ČR8) a B. brongniartii (SR5). Po 21 dňoch bola úmrtnosť lariev spôsobená spórovými suspenziami entomopatogénnych húb od 37,10 % do 86,60 %. Kmene 98, 78, 99, 102, SR5, ČR8 a MA1 mali podstatný vplyv na úmrtnosť lariev (LSD test; P = 0,05) a spôsobili priemernú úmrtnosť 62,50 %, 65,34 %, 73,44 %, 79,55 %, 82,37 %, 82,74 % a 86,60 %. Na základe získaných údajov možno konštatovať, že viac než polovica testovaných kmeňov mala podstatný vplyv na úmrtnosť lariev po 14 a 21 dňoch. 5.4 Vplyv morenia a granulárnych insekticídov na prežitie lariev kukuričiara koreňového Počas rokov 2006 a 2007 boli realizované poľné pokusy s rôznymi chemickými insekticídmi a formuláciami entomopatogénnych húb B. bassiana a M. anisopliae. V Jasovej v roku 2006 zo všetkých chemických insekticídov a formulácií B. bassiana ani jeden nemal podstatný vplyv na ochranu kukuričných rastlín pred poľahnutím (Tuckey test; P = 0,05). V Čiližskej Radvani v roku 2006 mali varianty s chemickými insekticídmi rôzne výsledky. Najlepšiu ochranu kukuričných koreňov preukázali chemické insekticídy imidacloprid a clothianidin (morené osivo) s priemernými hodnotami poškodenia koreňov 2,475 a 3,45 (na stupnici Iowa). V kontrolnom variante bola priemerná hodnota poškodenia koreňov 5,225 na stupnici Iowa. V Čiližskej Radvani v roku 2006 mal iba jeden variant s formuláciou B. bassiana (B. bassiana konidia) podstatne nižšie priemerné hodnoty koreňového poškodenia v porovnaní s kontrolným variantom. V Čiližskej Radvani v roku 2006 nemali chemické insekticídy a formulácie entomopatogénnej huby B. bassiana preukazný vplyv na odolnosť kukuričných rastlín proti poľahnutiu. Z výsledkov vyplýva, že v Sokolciach a v Čiližskej Radvani v roku 2007 mali všetky varianty s aplikovanými chemickými insekticídmi podstatne nižšie priemerné hodnoty poškodenia koreňov na stupnici Iowa v porovnaní s kontrolnými variantmi (Tuckey test, P = 0,05). Rovnako pri hodnotení účinnosti aplikovaných chemických insekticídov k percentu poľahnutých rastlín, mali všetky varianty s chemickými insekticídmi v porovnaní s kontrolnými variantmi podstatne nižšie priemerné percentá poľahnutých rastlín (Tuckey test, P = 0,05). Chemické insekticídy thiamethoxam, imidacloprid a clothianidin (granulát, 11kg/ha) boli najúčinnejšie v ochrane kukuričných koreňov na oboch lokalitách v roku Najúčinnejšie chemické prípravky v ochrane kukuričných rastlín pred poľahnutím na oboch 10

11 lokalitách v roku 2007 boli imidacloprid, clothianidin (morené osivo), thiamethoxam a clothianidin (granulát, 11kg/ha). Podstatný vplyv na ochranu koreňov pred poškodením larvami kukuričiara koreňového v Sokolciach v roku 2007 mali dve formulácie založené na báze entomopatogénnych húb B. bassiana a M. anisopliae (B. bassiana v rozomletých zrnách, M. anisopliae-v rozomletých zrnách). Podobne pôdna aplikácia B. bassiana a M. anisopliae mala pozitívny vplyv na úmrtnosť lariev Diabrotica undecimpunctata (Krueger, Roberts, 1997). Na druhej strane, v Čiližskej Radvani v roku 2007 nemali biologické formulácie založené na báze entomopatogénnych húb (B. bassiana v zrnách, M. anisopliaev zrnách) podstatný vplyv na ochranu kukuričných koreňov (Tuckey test; P = 0,05). Iba v Sokolciach v roku 2007 mal variant s formuláciou B. bassiana (B. bassiana-v rozomletých zrnách) podstatný vplyv na ochranu pred poľahnutím (Tuckey test; P = 0,05). Formulácie B. bassiana však neovplyvnili mieru poľahnutia kukuričných rastlín v Čiližskej Radvani v roku Účinnosť chemických insekticídov proti imágam kukuričiara koreňového v laboratóriu V našej práci bola stanovená účinnosť 7 chemických insekticídov proti imágam kukuričiara koreňového v laboratóriu. Zo získaných výsledkov vyplýva, že najefektívnejšími chemickými insekticídmi boli bifenthrin, lambda-cyhalothrin a thiaclopride + deltamethrin s LC50 0, , 0, a 0, po 48 hodinách od ich aplikácie (Probitová analýza). Po 7 dňoch od aplikácie boli najefektívnejšími chemickými insekticídmi bifenthrin, thiaclopride + deltamethrin a lambdacyhalothrin s LC50 0, , 0, a 0, (Probitová analýza). 5.6 Premývacie roztoky na stanovenie vajíčok kukuričiara koreňového v pôde Počas pokusu bolo vizuálne hodnotených 37 molárnych roztokov ako možné premývacie roztoky na separáciu vajíčok z pôdy. Na základe pozorovaní pohybu vajíčok v premývacích roztokoch sme pozitívne hodnotili 15 roztokov (1,5 a 2,0 mólový roztok MgSO 4. 7 H 2 O; 1,0 a 1,5 mólový roztok ZnSO 4. 7 H 2 O; 3,0; 4,0 a 5,0 mólový roztok NaNO 3 ; 2,0 mólový roztok MgCl 2. 6 H 2 O; 5,0 mólový roztok NaCl; 1,5 a 2,0 mólový roztok Ca(NO 3 ) 2. 4 H 2 O; 1,5 mólový roztok sacharózy; 4,0 mólový roztok KCl; 1,5 mólový roztok K 2 HPO 4. 3 H 2 O a 3,0 mólový roztok NaH 2 PO 4. 2 H 2 O). Po separácií vajíčok z testovanej vzorky bol stanovený vplyv premývacích roztokov na životaschopnosť vajíčok. Všetky testované roztoky nemali podstatný vplyv na životaschopnosť vajíčok (Tuckey test; P = 0,05). Na základe našich pokusov odporúčame použiť tieto roztoky nielen na separáciu vajíčok z pôdnych vzoriek z kukuričných polí, ale aj z laboratórnych chovov. Takto separované vajíčka z pôdy bez straty životaschopnosti možno použiť na účely laboratórnych a poľných pokusov. Na základe pozorovania pohybu vajíčok v kadičkovom teste bola vypočítaná krajná hustota premývacieho roztoku (1, g/cm 3 ). Ako bezpečnú hustotu roztoku na separáciu vajíčok z pôdy považujeme hustotu roztoku nad 1,125 g/cm 3. Stanovením krajnej hustoty premývacieho roztoku bola potvrdená správnosť vizuálneho pozorovania. Všetky premývacie roztoky odporúčané na základe pozorovania pohybu vajíčok v premývacom roztoku mali vyššiu hustotu ako bezpečná hustota premývacieho roztoku odporúčaná na základe našich pokusov. K rovnakým výsledkom sme dospeli pri stanovovaní krajnej hustoty premývacieho roztoku v skúmavkovom teste. 11

12 5.7 Vplyv zaplavenia na životaschopnosť vajíčok kukuričiara koreňového Vajíčka kukuričiara koreňového boli vystavené rôznym periódam zaplavenia v laboratóriu. Zaplavenie vajíčok vodou v Petriho miskách nemalo vplyv na životaschopnosť vajíčok, čo je v zhode s výsledkami iných autorov. V laboratórnych štúdiách boli vajíčka kukuričiara koreňového vysoko tolerantné k potopeniu. Vajíčka sú schopné kompletizovať post-diapauzový vývoj a larvy sa môžu vyliahnuť z vajíčok, ktoré sú úplne zaplavené (Meinke,. nepubl. cit. Hoback a kol. 2002). V nádobových pokusoch sme použili rovnaké periódy zaplavenia ako pri pokuse v Petriho miskách. Množstvo lariev získaných z pôdy bolo najväčšie v kontrolnom variante a dosiahlo 61,33 %, čo bolo preukazne rozdielne v porovnaní s ostatnými testovanými periódami zaplavenia (Tuckey test; P = 0,05). Celkovo bolo z pôdy po perióde zaplavenia 21, 14 a 7 dní získaných 12,67 %, 18,0 % a 21,0 % lariev. Po 28 dňoch zaplavenia neboli nájdené v pôde žiadne larvy. Na základe oboch pokusov je zrejmé, že zaplavenie vajíčok nemalo vplyv na životaschopnosť vajíčok, hoci percento získaných lariev z pôdy klesalo s časom pôdneho zaplavenia (nádobový pokus). Predpokladáme, že menšie percento lariev získaných v nádobovom pokuse bolo ovplyvnené kompaktnou pôdou po zaplavení, neprítomnosťou potravy, kompetíciou lariev o potravu, časom liahnutia vajíčok a nasýtením pôdy v čase liahnutia vajíčok. 6 ODPORÚČANIA PRE PRAX A PRE ĎALŠÍ ROZVOJ VEDY Počas štúdia sme pozorovali populačnú dynamiku a pohlavný pomer imág kukuričiara koreňového chytených na žltých lepových (Pherocon AM) lapačoch. Niektorí autori navrhli ako užitočnú metódu predpovedania času objavenia sa imág v kukuričnom poli kalendárny dátum. Na základe našich pozorovaní môžeme predpokladať výlet imág škodcu v období v poslednej dekáde júna a v prvej dekáde júla. V chladnejšej lokalite Rybany na parcele Niva nedosiahlo množstvo imág chytených na žltých lepových lapačoch za týždeň ekonomický prah škodlivosti napriek pestovaniu kukurice v 23-ročnej monokultúre. V porovnaní s teplými lokalitami, v chladnejších lokalitách riziko ekonomického poškodenia kukuričných porastov v monokultúre je nízke. Väčšina imág emigrujúcich z monokultúrnych kukuričných polí do jednoročných kukuričných polí boli prevažne samičky. Suspenzia entomopatogénnej huby B. bassiana aplikovaná do pôdy nemala vplyv na úmrtnosť lariev kukuričiara koreňového v laboratóriu. Z výsledkov vyplýva, že pre efektívnu biologickú reguláciu škodcu v poľných podmienkach by mali byť vyvinuté účinnejšie hubové kmene a formulácie. V laboratórnom pokuse sme larvy ponárali do suspenzií spór B. bassiana, B. brongniartii a M. anisopliae (s koncentráciou konídií/ml). Viac než polovica testovaných kmeňov mala po 14 a 21 dňoch podstatný vplyv na úmrtnosť lariev kukuričiara koreňového. Tieto kmene by mohli byť použité ako prostriedok biologickej regulácie lariev kukuričiara koreňového. V budúcnosti bude však nevyhnutné stanoviť vplyv týchto entomopatogénnych húb na úmrtnosť lariev v poľných podmienkach. V súčasnosti je na Slovensku registrovaný ako pôdny insekticídny granulát pri sejbe iba prípravok Force 1,5G (tefluthrin) v dávke kg/ha. Naše poľné pokusy prispievajú k poznatkom o účinnosti chemických insekticídov dostupných na Slovensku a možnostiach biologickej reguláce lariev kukuričiara koreňového. Laboratórny pokus s chemickými insekticídmi proti imágam kukuričiara koreňového prispieva k poznatkom o účinnosti chemických insekticídov aplikovaných proti imágam, pretože na Slovensku v rokoch 2007 a 2008 neboli registrované žiadne chemické insekticídy. 12

13 Výnimka bola zatiaľ udelená pre prípravky Invite (cucurbitacin) v kombinácií s Pyrinexom 25 CS (chlorpyrifos) v dávke 0,85 l/ha + 0,15-0,18 l/ha, Decis EW 50 (deltamethrin) v dávke 0,25 l/ha, Talstar 10 EC (bifenthrin) v dávke 0,1-0,15 l/ha a Fury 10 EW (zeta-cypermethrin) v dávke 0,1 l/ha. Pestovatelia sú často konfrontovaní s potrebou robiť predpovede a rozhodnutia, či populácie kukuričiara koreňového sú nad ekonomickým prahom a či polia potrebujú ošetrenie. Na základe nášho pokusu môžeme odporučiť 15 premývacích roztokov na separáciu vajíčok z pôdnych vzoriek. Všetky tieto premývacie roztoky nemali vplyv na životaschopnosť vajíčok. Tieto roztoky môžu byť použité nielen na separáciu vajíčok z pôdnych vzoriek z kukuričných polí, ale tiež z laboratórneho chovu imág. Premývacie roztoky by mohli byť užitočnou pomôckou v integrovanej ochrane kukurice proti škodcovi. Monitorovanie množstva vajíčok kukuričiara koreňového v kukuričných poliach by umožnilo urobiť presnejšiu prognózu jeho výskytu. Na jar v roku 2006 bolo na juhu západného Slovenska veľa polí zaplavených. V našom pokuse však zaplavenie vajíčok nemalo na životaschopnosť vajíčok škodcu negatívny vplyv. Napriek tomu sme usúdili, že zaplavenie pôdy by mohlo byť vhodnou metódou ovplyvňujúcou početnosť lariev kukuričiara koreňového. Zaplavenie by sa malo časovo zhodovať s časom liahnutia vajíčok a malo by dostatočne dlho trvať. To by spôsobilo úmrtnosť lariev. 7 SUMMARY During 2006 and 2007, occurrence, bionomy and control methods of the Western corn rootworm were studied in the conditions of western Slovakia. The results of the research show the following: During the study, population dynamics and sex ratio of WCR adults caught to Pherocon AM traps were observed. Some authors proposed calendar date as a useful method for predicting the timing of beetle emergence in maize fields. On the basis of our observations, in Slovakia we can wait beetle emergence from the last decade of June till the first decade of July. In colder locality Rybany, the number of adults caught on Pherocon AM traps per week did not achieve economic important level despite of maize growing in 23 rd year monoculture at plot Niva. In comparison to warm localities, at colder localities the risk of economic damage of maize grown in monoculture is low. It is clear that majority of adult migrated from monoculture fields and visited first-year maize fields till 31 st of July and 25 th of July in 2006 and 2007, respectively. Migrated adults were predominantly females. The spore suspension of entomopathogenic fungus B. bassiana (strain SK 104) applied to the soil did not have influence to the mortality of the WCR larvae in laboratory. Only one strain of entomopathogenic fungus B. brongniartii (SR5) had significant influence to the mortality of the WCR larvae after 7 days (LSD test; P = 0.05). After 14 days, five strains of B. bassiana, two strains of B. brongniartii and one strain M. anisopliae had significant influence to the mortality of WCR larvae (LSD test; P = 0.05). Similarly, four strains of B. bassiana, two strains of B. brongniartii and one strain M. anisopliae had significant influence to the mortality of WCR larvae (LSD test; P = 0.05) after 21 days. In summary, the mortality of WCR larvae caused by the strains of entomopathogenic fungus B. bassiana was from % to % after 14 days. The strains of entonopathogenic fungus B. brongniartii caused the mortality of the WCR larvae ranging from % to % and the strain of entomopathogenic fungus M. anisopliae MA1 caused % of the WCR larvae mortality after 14 days. Mortality of the WCR larvae caused by strains of entomopathogenic fungus B. bassiana was from 13

14 50.66 % to % after 21 days. The strains of entomopathogenic fungus B. brongniartii caused mortality of the WCR larvae ranging from % to % and the strain of entomopathogenic fungus M. anisopliae MA1 caused % mortality of the WCR larvae after 21 days. From all chemical insecticides and formulations of B. bassiana, none had significant influence to the protection of maize plants to lodging in Jasová in 2006 (Tuckey multiple range test; P = 0.05). Chemical insecticides imidacloprid and clothianidin (seed coating) were the best in chemical control tools for the protection of maize roots with average Iowa root ratings and 3.45 in Čiližská Radvaň in 2006, respectively. Only one variant with formulation based on entomopathogenic fungus B. bassiana (B. bassiana-conidia) had significantly lower average Iowa root rating compared to control variant in Čiližská Radvaň in 2006 (Tuckey multiple range test; P = 0.05). All chemical insecticides and formulations of entomopathogenic fungus B. bassiana did not have significant influence to the protection of maize plants to lodging in Čiližská Radvaň in 2006 (Tuckey multiple range test; P = 0.05). Formulations based on entomopathogenic fungus of B. bassiana did not have significant influence to the control of maize plants to lodging at both localities in 2006 (Tuckey multiple range test; P = 0.05). All variants with application of chemical insecticides had significantly lower averages Iowa root ratings compared to control variants in Sokolce and Čiližská Radvaň in 2007 (Tuckey multiple range test; P = 0.05). Chemical insecticides thiamethoxam, imidacloprid and clothianidin (granular form) were the best in protection of maize roots at both localities in Chemical insecticides imidacloprid, clothianidin (seed coating), thiamethoxam and clothianidin (granular form) were the best in protection of maize plants for lodge at both localities in In 2007, two formulations based on entomopathogenic fungi B. bassiana and M. anisopliae (B. bassiana-in crushed seeds; M. anisopliae-in crushed seeds with averages Iowa root rating 4.25 and 4.80, respectively) had significant effect (Tuckey multiple range test; P = 0.05) for protection of maize roots against feeding of the WCR larvae in Sokolce. On the other hand, biological formulations based on entomopathogenic fungi B. bassiana (B. bassiana-in seeds and M. anisopliae-in seeds) did not have significant effect to the protection of maize roots in Čiližská Radvaň in 2007 (Tuckey multiple range test; P = 0.05). Only one variant with formulation based on entomopathogenic fungus B. bassiana (B. bassiana-in crushed seeds) had significant effect to the protection against lodging (Tuckey multiple range test; P = 0.05) in Sokolce in Biological formulations based on entomopathogenic fungus B. bassiana were not statistically different compared to control variant after evaluation of average percentage of lodged plants in Čiližská Radvaň in 2007 (Tuckey multiple range test; P = 0.05). Chemical insecticides bifenthrin, lambda-cyhalothrin and thiaclopride + deltamethrin were the most effective in killing of WCR adults after 48 hours and 7 days, with least values of LC 50 (Probit Analysis; P = 0.05). Chemical insecticides zeta-cypermethrin, deltamethrin, chlorpyrifos + cucurbitacin and thiacloprid were less toxic after 48 hours and in opposite sequence after 7 days, respectively. Fifteen solutions were recommended for visual observation of egg movement in washing solutions used for separation of eggs from soil. The solutions MgSO 4. 7 H 2 O with molarity of 1.5 and 2.0, ZnSO 4. 7 H 2 O with molarity of 1.0 and 1.5, NaNO 3 with molarity of 3.0, 4.0 and 5.0, MgCl 2. 6 H 2 O with molarity of 2.0, NaCl with molarity of 5.0, Ca(NO 3 ) 2. 4 H 2 O with molarity of 1.5 and 2.0, solution of sacharose with molarity of 1.5, KCl with molarity of 4.0, K 2 HPO 4. 3 H 2 O with molarity of 1.5, and NaH 2 PO 4. 2 H 2 O with molarity of 3.0 were considered as suitable for the separation of the WCR eggs from soil. Twenty-three solutions were tested as possible washing solutions for separation of the 14

15 WCR eggs from soil and their influence to egg viability was defined. All washing solutions did not have significant influence to egg viability (Tuckey multiple range test; P = 0.05). On the basis of our observations, marginal density of washing solution was calculated ( g/cm 3 ). As a safe solution density for the separation of the WCR eggs from soil was considered to be the level above g/cm 3. Percentage of hatched eggs of the WCR was significantly higher in variants where eggs were watered and filter paper was maintained moist compared to variant where paper was maintained semidry (Tuckey multiple range test; P = 0.05). Flooding of eggs in Petri dishes did not have negative influence to egg hatching. In all variants of flooding, more eggs were hatched in comparison with wet-control variant. On the basis of both trials (Petri dishes and pots trials) we concluded that flooding of soil with eggs did not have influence to egg viability, even though percentage of received larvae from soil decreased with time of soil flooding in pot trial. 8 POUŽITÁ LITERATÚRA BACA, F New member of the harmful entomofauna of Yugoslavia Diabrotica virgifera virgifera LeConte (Coleoptera, Chrysomelidae). In: Zashita bilja, vol. 45, 1994, p BACA, F. CAMPRAG, D. KERESI, T. KRNJAJIC, S. MANOJLOVIC, B. SEKULIC, R. SIVCEV, I Western corn rootworm Diabrotica virgifera virgifera Le Conte. In: D. Camprag [ed.], Kukuruzna Zlatica, Drustvo za zashitu bilja Serbije. Studio Stanisic, Beograd:112. BAUFELD, P. ENZIAN, S Western corn rootworm. High-risk areas of selected EU member states. In: IX IWGO Diabrotica Subgroub meeting. Belgrade: 2002, p BRANSON, T. F. ORTMAN, E. E. 1967a. Host range of larvae of the western corn rootworm. In: J. Econ. Entomol., vol. 60, 1967, p BRANSON, T. F. ORTMAN E. E The host range of larvae of the western corn rootworm: further studies. In: J. Econ. Entomol., vol. 63, 1970, p BRANSON, T. F. JOHNSON, R. D Adult western corn rootworm: oviposition, fecundity, and longevity in the laboratory. In: J. Econ. Entomol., vol. 66, 1973, no. 2, BRANSON, T. F. - SUTTER, G. R. - FISHER, J. R Plant response to stress induced by artificial infestations of western corn rootworm. In: Environmental Entomology, vol. 9, 1980, no. 2, p CAGÁŇ, Ľ Metodika ochrany proti škodcom kukurice. Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre. 2006, ISBN s. 24. CAPINERA, J. L. - EPSKY, N. D. - THOMPSON, D. C Effects of adult western corn rootworm (Coleoptera: Chrysomelidae) ear feeding on irrigated field corn in Colorado. In: J. Econ. Entomol., vol. 79, 1986, no. 6, p CLARK, T. L. - HIBBARD, B. E Comparison of nonmaize hosts to support western corn rootworm (Coleoptera: Chrysomelidae) larval biology. In: Environmental Entomology, vol. 33, 2004; no. 3, p CULY, M. D. - EDWARDS, C. R. CORNELIUS, J. R. 1992a. Effect of silk feeding by western corn rootworm (Coleoptera: Chrysomelidae) on yield and quality of inbred corn in seed corn production fields. In: J. Econ. Entomol., vol. 85, 1992, no. 6, p CULY, M. D. EDWARDS, C. R. CORNELIUS, J. R. 1992b. Minimum silk length for optimum pollination in seed corn production fields. In: Journal of Production Agriculture, vol. 5, 1992, no. 3, p

16 ELLIOTT, N. C. HEIN, G. L Population dynamics of the western corn rootworm: Formulation, validation, and analysis of a simulation model. In: Ecological Modelling, vol. 59, 1991, no. 1-2, p ELLIOTT, N. C. JACKSON, J. J. GUSTIN, R. D Predicting western corn rootworm beetle (Coleoptera: Chrysomelidae) emergence from the soil using soil or air temperature. In: Canad. Entomol., vol. 122, 1990, no , p FURLAN, L Diabrotica virgifera virgifera, una potenziale grave minaccia per la coltivazione del mais in Italia. In: Informatore Fitopatologico, vol. 47, 1997, no. 7-8, p GILBERTSON, R. L. BROWN, W. M. RUPPEL, E. G Association of stalk rot fungi and western corn rootworm beetles in Colorado. In: Phytopathology, vol. 74, 1984, p GILLETTE, C. P Diabrotica virgifera LeConte as a corn rootworm. In: J. Econ. Entomol., vol. 5, 1912, p GODFREY, L. D. - TURPIN, F. T Comparison of western corn rootworm (Coleoptera: Chrysomelidae) adult populations and economic thresholds in first-year and continuous corn fields. In: J. Econ. Entomol., vol. 76, 1983, no. 5, p GUSTIN, R. D Effect of two moisure and population levels on oviposition of the western corn rootworm. In: Environmental Entomology, vol. 8, 1979, no. 3, p GUSTIN, R. D. - SCHUMACHER, T. E Relationship of some soil pore parameters to movement of first-instar western corn rootworm (Coleoptera: Chrysomelidae). In: Environmental Entomology, vol. 18, 1989, no. 3, p HILLS, T. M.. PETERS, D. C A method of evaluating postplanting insecticide treatments for control of western corn rootworm larvae. In: J. Econ. Entomol., vol. 64, 1971, p HOBACK, W. W. - CLARK, T. L. - MEINKE, L. J. - HIGLEY, L. G. - SCALZITTI, J. M Immersion survival differs among three Diabrotica species. In: Entomologia Experimentalis et Applicata, vol. 105, 2002, no. 1, p HOWE, W. L. SANBORN, J. R. RHODES, A. M Western corn rootworm adult and spotted cucumber betlee associations with Cucurbita and cucurbitacins. In: Environmental Entomology, 5, 1976, no. 6, p CHIANG, H.C Bionomics of the northern and western corn rootworms. In: Annu. Rev. Entomol., vol. 18, 1973, p JACKSON, J. J. ELLIOTT, N. C Temperature-dependent development of immature stages of the western corn rootworm, Diabrotica virgifera virgifera (Chrysomelidae). In: Environmental Entomology, vol. 17, 1988, no. 2, p JENSEN, S. G Laboratory transmission of maize chlorotic mottle virus by three species of corn rootworms. In: Plant Disease, vol. 69, 1985, no. 10, p KAHLER, A. L. OLNESS, A.E. SUTTER, G. R. DYBING, C. D. DEVINE, O. J Root damage by western corn rootworm and nutrient content in maize. In: Agronomy Journal, vol. 77, 1985, no. 5, p KRUEGER, S. R. - ROBERTS, D. W Soil treatment with entomopathogenic fungi for corn rootworm (Diabrotica spp.) larval control. In: Biological Control, vol. 9, 1997, no. 1, p KRYSAN, J. L Introduction: Biology, distribution, and identification of pest Diabrotica, pp In: KRYSAN, J. L. - MILLER, T. A. (eds.), Methods for the Study of Pest Diabrotica. ISBN Springer-Verlag New Berlin Heidelberg Tokyo. KRYSAN, J. L. SMITH, R. F Systematics of the virgifera species group of Diabrotica (Coleoptera: Chrysomelidae: Galerucinae). In: Entomography, vol. 5, 1987, p