VPLYV ROZDIELNEJ KVALITY SILÁŽOVANÝCH KRMÍV NA INTENZITU OBHRYZU JELEŇOU ZVEROU Z ASPEKTU BIOLOGICKEJ OCHRANY PORASTOV. 1. Úvod

Transcription

1 Folia venatoria, 36 37, 2007 VPLYV ROZDIELNEJ KVALITY SILÁŽOVANÝCH KRMÍV NA INTENZITU OBHRYZU JELEŇOU ZVEROU Z ASPEKTU BIOLOGICKEJ OCHRANY PORASTOV The effect different quality of ensilaged fodder on the intensity of browsing by red deer from the viewpoint of biological protection of stands Miroslav VODŇANSKÝ, Matúš RAJSKÝ, Pavel HELL, Jaroslav SLAMEČKA, Ľubica RAJČÁKOVÁ 1. Úvod Používanie siláže na kŕmenie prežúvavej zveri sa odporúča už oddávna. V minulosti mnohí vedeckí pracovníci (napr. NEČAS 1959, LOCHMAN 1985 a ďalší) veľmi propagovali tzv. poľovnícku (lesnú) siláž. Pri nej sa ako silážna hmota používali letorasty lesných drevín, malinčia atď. Jej zloženie bolo pre zver síce veľmi prirodzené, ale veľkým problémom bolo zohnať dostatočné množstvo týchto letorastov a taktiež ich ťažšia silážovateľnosť. Poľovnícka siláž preto postupne upadla do zabudnutia a namiesto nej sa začalo veľmi preferovať komplexné silážové krmivo pre zver, ktoré obsahovalo aj dostatok štruktúrovanej vlákniny, minerálnych látok atď. a zveri sa podávalo monodiétne (HARTFIEL 1978). Táto komplexná siláž sa síce veľmi odporúča aj u nás (HELL et al. 2000), ale v praxi sa zatiaľ používa len málo. Často sa odporúča aj siláž z jablčných výliskov, ktorá je síce menej výživná, ale pre zver veľmi chutná. Avšak KÖLLER, BÁNKNÉ (1994) na prekvapenie uvádzajú, že pri ich pokusoch ju ochotne konzumovali všetky druhy prežúvavej zveri okrem srnčej. V súčasnosti sa prežúvavej zveri najčastejšie podáva kukuričná siláž, lebo ju možno získať pomerne lacno a vo veľkom množstve z poľnohospodárskych podnikov, čo potvrdzuje väčšina starších i súčasných autorov (napr. HOFMANN, KIRSTEN 1982, NERL 1985, FÜRST 1987). Výživnou hodnotou kukuričnej siláže sa zaoberali viacerí autori, u nás najpodrobnejšie PETRIKOVIČ et al. (2000). MOON et al. (2004) konštatujú, že táto kukuričná siláž je pre zver omnoho výživnejšia a stráviteľnejšia ako už spomínaná poľovnícka siláž. Najnovšie sa zveri začala aj u nás veľmi často podávať trávna siláž s ktorou sa získali veľmi dobré skúsenosti. Avšak WEBSTER et al. (200 zistili, že monodiétne prikrmovanie touto silážou je pre jelenčatá v zime nedostatočné a spôsobuje u nich zníženie prírastkov živej hmotnosti. Siláž je vhodným krmivom aj preto, lebo obsahuje veľa vody, na ktorú potom zver v zime nie je tak odkázaná (UECKERMANN 1986, RAESFELD, REULECKE 1988). Správne prikrmovanie silážou pozitívne vplýva aj na zníženie škôd spôsobovaných zverou na lese. Tejto problematike sa podrobne venoval aj HERRMANN (2000), ktorý pripomína, že siláž je veľmi vhodným krmivom pre prežúvavú zver, ale nemala by sa podávať monodiétne a podľa možnosti ani v zmrznutom stave. Cieľom práce bolo v experimentálnych podmienkach porovnať vplyv skrmovania kukuričných a trávnych siláží na mieru obhryzu smrekovej kôry jeleňou zverou. Bol sledovaný aj celkový príjem jednotlivých zložiek kŕmnej dávky vo vzťahu ku kvalite siláží. 2. Materiál a metodika Pokusy sa vykonávali v experimentálnych zariadeniach Medzinárodného pracoviska ekológie a výživy zveri pri Slovenskom centre poľnohospodárskeho výskumu v Nitre, ktoré je partnerským pracoviskom Stredoeurópskeho inštitútu ekológie zveri Wien, Brno, Nitra. 81

2 Na pokusy sme použili 9 dospelých gravidných jeleníc vo veku 4 až 7 rokov, ktoré sme rozdelili do troch skupín, každú po troch zvieratách. Hmotnosť použitých jeleníc bola vyrovnaná, pohybovala sa v rozpätí 122,5 135,5 kg (x = 129,7 kg). Tabuľka 1 Obsah živín v použitých krmivách a v smrekovej kôre v g. kg -1 sušiny a obsah sušiny v g. kg -1 pôvodnej hmoty Table 1 Content of nutrients used in fodders and in spruce bark in g.kg -1 of dry matter and the content of dry matter in g.kg -1 of original substance Živiny (g.kg -1 ) Kukuričná siláž 2) 1 Kukuričná siláž 2) 2 Kukuričná siláž 2) 3 Trávna siláž 3) 1 Trávna siláž 3) 2 Lúčne seno 4) Smreková kôra 5) Sušina 6) 392,1 485,6 452,0 316,1 681,3 854,4 443,4 N-látky 7) 96,01 98,98 91,51 97,81 127,33 79,37 38,3 Vláknina 8) 174,82 203,98 209,26 407,76 294,95 305,78 298,05 Tuk 9) 31,26 24,17 28,05 29,68 28,52 15,41 47,59 Popoloviny 10) 41,67 50,95 41,00 87,36 83,93 66,49 32,35 BNLV 656,25 621,92 630,18 377,39 465,26 532,95 583,7 Organická hmota 1 958,33 949,05 959,00 912,64 916,07 933,51 967,65 Ca 2,77 5,99 3,67 1,71 4,59 1,91 11,39 P 2,41 2,54 1,51 5,25 2,9 2,04 0,68 Mg 1,6 2,12 1,9 1,08 1,62 1,24 0,82 Na 0,2 0,14 0,06 0,06 0,09 0,59 0,07 K 8,64 9,34 11,3 29,9 20,3 14,51 2,53 Kyselina octová 12) 16,53 * 4,40 4,06 3,36 Kyselina propiónová 13) 0,51 * 0,11 0,58 0,5 Kyselina maslová + izo 14) 3,93 * 0,24 5,7 0,85 Kyselina valérová + izo 15) 0,18 * 0,18 0,61 0,32 Kyselina kaprónová 16) 0,05 * 0,02 0,09 0,15 UMK spolu 18) 21,19 * 4,96 11,04 5,18 Kyselina mliečna 17) 31,09 * 27,21 42,8 2,67 MK spolu 18) 52,28 * 32,16 53,84 7,85 ph 4,22 7,74 3,96 4,25 5,67 4,91 Hodnota akosti siláží 19) Tr. III. Tr. I. Tr. IV. Zlá Nevydarená 23) Tr. IV. Zlá 22) Veľ. dobrá 25) Tr. IV. Zlá 26) 24) Vysvetlivky Explanatory notes: *z dôvodu extrémnej hodnoty ph vzorka nebola analyzovaná na obsah unikavých mastných kyselín (možné poškodenie prístrojovej techniky), zvýraznené hodnoty prekračujú limity tried stanovené výnosom MP SR č. 39/1/ due to extreme ph value the sample was not analysed for the content of leaking fatty acids (possible damage to instrumentation), values in bold exceed the limits of classes specified by the Decree of the Ministry of Agriculture of SR no. 39/1/ nutrients, 2) maize silage, 3) grass silage, 4) meadow hay, 5) spruce bark, 6) dry matter, 7) N-substances, 8) fibre, 9) fat, 10) ashes, 1 organic matter, 12) acetic acid, 13) propionic acid, 14) busyric acid, 15) valeric iso acid, 16) capronic acid, 17) UMK together, 18) galactic acid, 19) MK together, 20) value of silages quality, 2 Class III unsuitable, 22) class IV bad, 23) class I very good, 24) class IV bad, 25) class IV bad Všetky skupiny zvierat mali vodu k dispozícii ad libitne. Prvá skupina dostávala ad libitnú kŕmnú dávku pozostávajúcu v prvej fáze (10 dní) z kukuričnej siláže č. 1, a v druhej fáze z kukuričnej siláže č. 2 a po celý čas aj z lúčneho sena a smrekovej kôry podávanej vo forme čerstvo obmieňaných žrdiek a žrdí, s priemerom kmeňov 6 19 cm. Druhá pokusná skupina bola kŕmená okrem lúčneho sena a smrekovej kôry aj kukuričnou silážou č. 3. Všetky tri druhy kukuričnej silá- 82

3 že mali rôznu kvalitu (tab. a v dôsledku toho aj rôzny vplyv na intenzitu obhryzu. Tretia skupina dostávala okrem lúčneho sena a smrekovej kôry v prvej fáze sledovania trávnu siláž č. 1 v druhej fáze trávnu siláž č. 2, ktoré mali rôznu kvalitu. Pokusy sa vykonávali v období, ktoré je aktuálne z pohľadu vzniku poškodení porastov obhryzom kôry v podmienkach lesného hospodárstva, a to od januára do marca. V rámci experimentov sa vykonal rozbor obsahu živín všetkých druhov krmív (tab.. Okrem toho sme podľa SOMMERA et al. (1994) vypočítali hodnoty (stanovené pre prežúvavce) stráviteľnosti dusíkatých látok v tenkom čreve v g. kg -1 sušiny (PDI), metabolizovateľnej energie v MJ. kg -1 sušiny (ME), netto energie pre laktujúce samice v MJ. kg -1 sušiny (NEL) a netto energiu pre mladé zvieratá v MJ. kg -1 sušiny (NEV) (tab. 2). Kvalitu siláží sme hodnotili podľa výnosu MP SR č. 39/1/ Denne sa zisťovala spotreba krmív v gramoch ako aj intenzita obhryzu kôry (v cm 2, pričom 100 cm 2 = priemerne 26 gramov) a zistené rozdiely sa vyhodnotili štatistickými metódami. Ich preukaznosť sa overovala analýzou rozptylu a párovým T-testom. 3. Rozbor výsledkov Obsah živín v použitých krmivách a v smrekovej kôre uvádzame v tabuľke 1. Po zhodnotení výsledkov chemickej analýzy kukuričných siláží sme zistili, že kukuričná siláž č. 1 mala vysoký obsah kyseliny maslovej, pre ktorý bola zaradená do III. akostnej triedy. Napriek tomu sme sa pri ďalšom riešení experimentu simuláciou nepriaznivého počasia (striedanie tepla, chladu, dažďa, snehu) pokúsili kvalitu tejto siláže ešte zhoršiť, nakoľko je všeobecne známe, že jelenej a ďalšej raticovej zveri sa v praktických podmienkach skrmuje aj veľmi nekvalitná siláž. Takto sme dostali zlú kukuričnú siláž č. 2 IV. akostnej triedy. Po simulácii nepriaznivých podmienok sa úroveň ph tejto siláže zvýšila z 4,22 na 7,74. V siláži dochádzalo k sekundárnej fermentácii, pričom prebiehalo nepriaznivé maslové kvasenie. Svedčilo o tom aj zmyslové hodnotenie siláže. Pach tejto kukuričnej siláže č. 2 bol hnilobný, silne po kyseline maslovej. Farba bola veľmi tmavá až čierna, pričom siláž bola silne prerastená mikroskopickými hubami. Obsah fermentačných produktov (kyselín) bol veľmi vysoký a nebolo ho možné stanoviť, pretože prekračoval rozsah detekovateľnosti laboratórneho analyzátora. Ako vidíme z tabuľky 1, počas kazenia sa siláže stúpol obsah sušiny 1,24-krát, v dôsledku odtoku silážnych štiav počas prebiehajúcej sekundárnej fermentácie siláže, keďže bola v hromade voľne uložená na vzduchu (podobne ako sa to často deje v poľovných revíroch). Kukuričná siláž č. 3 bola hodnotená ako veľmi dobrá a bola zaradená do akostnej triedy I. Siláž bola výbornej kvality s primeraným obsahom kyseliny mliečnej a ostatných fermentačných produktov. Vyšší obsah sušiny je znakom toho, že kukurica bola zberaná vo vysokom štádiu zrelosti. Pri výrobe trávnej siláže č. 2 sa zber porastu realizoval vo fáze začiatku kvitnutia tráv. Neskorší termín zberu sa odrazil na priemernom obsahu N-látok, ktorý je však preukazne vyšší ako v trávnej siláži č. 1. Vysoká hodnota ph, nízky obsah kyseliny mliečnej a unikavých mastných kyselín svedčia o tom, že fermentačný proces siláže prebehol veľmi obmedzene. Bolo to v dôsledku vysokého obsahu sušiny silážovanej hmoty (681 g.kg -1 siláže). Pre vysokú hodnotu ph bola zaradená do IV. akostnej triedy. Trávny porast pre siláž č. 1 sa zberal až po odkvitnutí tráv. Silážovaná hmota mala veľmi vysoký obsah vlákniny (408 g.kg -1 sušiny), neutrálne detergentnej vlákniny (656 g.kg -1 sušiny) a nízky obsah N-látok. To sa prejavilo aj na veľmi nízkom obsahu energie, ktorý bol iba 3,93 g NEL. kg -1 sušiny. Nízka bola aj úroveň PDI (54,8 g.kg -1 sušiny). Fermentačný proces vzhľadom k nižšiemu obsahu sušiny krmiva prebehol intenzívnejšie ako u predchádzajúcej siláže. Jeho priebeh bol však negatívny, o čom svedčí vysoký obsah kyseliny maslovej 5,7 g.kg -1 sušiny. V dôsledku toho bola aj táto trávna siláž hodnotená v IV. akostnej triede ako zlá. 83

4 Porovnaním kvality trávnej siláže 1 a 2 musíme konštatovať, že napriek tomu, že obe siláže boli zaradené do rovnakej akostnej triedy, horšej kvality bola siláž č. 1, v ktorej prebiehalo nežiaduce maslové kvasenie. Vysoký obsah vlákniny, nízka koncentrácia N-látok a nepriaznivý priebeh fermentácie sa odrazili aj na nižšom obsahu energie v tejto siláži. Údaje o stráviteľnosti dusíkatých látok a o energetickej hodnote použitých krmív uvádzame v tabuľke 2. Tabuľka 2 Teoretické prepočty dusíkatej a energetickej hodnoty použitých krmív pre prežúvavce ( * v g.kg -1 sušiny, ** v MJ.kg -1 sušiny) Table 2 Theoretical calculations of nitrogen and energetic value of the used fodders for ruminants (*in g.kg -1 of dry matter, **in MJ.kg -1.dry matter) Ukazovateľ Pokusné krmivo 2) Kuk. siláž 3) 1 Kuk. siláž 3) 2 Kuk. siláž 3) 3 Tr. siláž 4) 1 Tr. siláž 4) 2 Lúčne seno 5) PDI * 57,7 59,4 54,7 54,8 74,0 50,3 ME ** 10,69 9,99 10,69 7,07 8,79 9,76 NEL ** 6,40 5,91 6,41 3,93 5,08 5,76 NEV ** 6,39 5,78 6,40 3,41 4,77 5,62 indicator, 2) experimental fodder, 3) maize silage, 4) grass silage, 5) meadow hay cm Obhryz pri kŕmení lúčnym senom a kukuričnými silážami č. 1, 2, 3 Obhryz pri kŕmení lúčnym senom a trávnymi silážami č. 1, Obr. 1 Porovnanie intenzity obhryzu kôry (cm 2 ) pri kŕmení rôznymi silážovanými krmivami a lúčnym senom priemerne na 1 jedinca jelenej zveri a deň Fig 1 Comparison of the intensity of bark browsing (cm2) in feeding by various ensilaged fodders and meadow hay on average per 1 individual of red deer and per one day browsing in feeding by meadow hay and maize silage no. 1, 2, 3, 2) browsing in feeding by meadow hay and grass silage no. 1, 2 Pokiaľ ide o skrmované lúčne seno, môžeme ho podľa obsahu živín hodnotiť ako priemerné, zver ho prijímala ochotne. Ako vidíme z tabuľky 1, v smrekovej kôre bol vysoký obsah vody a tuku, ale aj BNLV, takže aj v prírode je významnou súčasťou zimnej potravy jelenej zveri, čím vznikajú značné škody v lesnom hospodárstve. Z obrázku 1 je zrejmé, že veľmi vysoká intenzita obhryzu kôry sa prejavila pri skrmovaní kukuričnej siláže č. 2, a to priemerne 227 gramov na jedinca a deň (tab. 3). V poradí druhý najvyšší obhryz sa prejavil pri kŕmení trávnej siláže č. 1 s veľmi vysokým obsahom hrubej vlákniny (priemer na jedinca a deň bol 57 gramov). Najnižšia miera obhryzu bola 84

5 zistená v skupine zvierat kŕmených kvalitnou kukuričnou silážou č. 3, a to priemerne len 2 g na jedinca a deň. Rozdiely miery obhryzu pri použití rôznych krmív hodnotené analýzou rozptylu sú veľmi vysoko štatisticky preukazné (P = 0,00, avšak vzhľadom na vysoký variačný koeficient (V = 183,7), len v skupine zvierat kŕmenej kukuričnou silážou č. 2 v porovnaní s ostatnými skupinami. Pri použití párového T-testu sa zistila medzi súbormi štatistická preukaznosť medzi skupinami v rozsahu 0,001 0,0455. Rozdiely pri použití kukuričnej siláže č. 1 a trávnej siláže č. 1 nie sú preukazné. Vypočítané údaje uvedené v tabuľke 2 môžeme hodnotiť ako priemerné. Oneskorený termín zberu trávnych siláží sa odrazil na nižšej koncentrácii energie v siláži č. 2 a veľmi nízkej koncentrácii energie, aj PDI v siláži č. 1. Príjem sušiny jeleňou zverou na jedinca a deň kolísal od gramov pri skupine, ktorá dostávala trávnu siláž č. 1 až po gramov na jedinca a deň pri skupine kŕmenou kukuričnou silážou č. 3 (tab. 3 a obr. 2). Pri hodnotení príjmu sušiny boli rozdiely medzi skupinami tiež vysoko štatisticky preukazné (P = 0,00. Výsledky vykazujú malú variabilitu (V = 16,94). Preukaznosť rozdielov v príjme sušiny nebola zaznamenaná len medzi skupinami kŕmenými trávnou silážou č. 1 a kukuričnou silážou č. 2. Medzi ostatnými skupinami sa zistili štatisticky preukazné rozdiely. Tabuľka 3 Priemerný príjem rôznych druhov krmív jeleňou zverou na jedinca a deň v gramoch (min x max) Table 3 Average uptake of various kinds of fodder by red deer per individual and day in grams (min x max) Priemer príjmu Priemer príjmu Druhy siláží Lúčne seno 2) Smreková kôra 3) p. hm. spolu 4) sušiny spolu 5) K. siláž 6) K. siláž 6) K. siláž 6) Tr. siláž 7) Tr. siláž 7) Vysvetlivky Explanatory notes: p. hm. pôvodná hmota former substance kind of silage, 2) meadow hay, 3) spruce bark, 4) average of uptake of former substance together, 5) average of the uptake of dry matter together, 6) maize silage, 7) grass silage g A B C D E 10 Silážované krmivo* Smreková kôra Lúčne seno Obr. 2 Príjem sušiny jeleňou zverou z prijímaných krmív priemerne na jedinca a deň * (A kukuričná siláž č. 1, B, B kukuričná siláž č. 2, C kukuričná siláž č. 3, D trávna siláž č. 1, E trávna siláž č. 2) Fig. 2 Uptake of dry matter by red deer from given fodders on average per individual and day * (A maize silage no. 1, B maize silage no. 2, C maize silage no. 3, D grass silage no. 1, E grass silage no. 2) 85

6 Tabuľka 4 Percentuálny príjem sušiny z jednotlivých druhov krmív v pokusných skupinách Table 4 Uptake of dry matter from individual kinds of fodder in experimental groups in percent Skupina Príjem krmiva v % 2) Silážované krmivo 3) Lúčne seno 4) Smreková kôra 5) Kukuričná siláž 6) č. 1 91,8 7,9 0,3 Kukuričná siláž 6) č. 2 38,2 36,9 4,9 Kukuričná siláž 6) č. 3 97,6 1,5 0,9 Trávna siláž 7) č. 1 25,5 73,2 1,3 Trávna siláž 7) č. 2 41,7 57,9 0,4 group, 2) fodder uptake in %, 3) silaged fodder, 4) meadow hay, 5) spruce bark, 6) maize silage no. 1, 7) grass silage Ako vidíme z tabuľky 4, príjem sušiny zo smrekovej kôry bol veľmi nízky a pohyboval sa od 0,3 % z celkového prijatého množstva pri pokusnej skupine č. 1 až po 4,9 % pri pokusnej skupine č. 2. Z toho je vidieť, že keď má jelenia zver k dispozícii kvalitnejšie krmivo uprednostňuje ho pred obhryzom smrekovej kôry. K zistenej nízkej miere obhryzu prispela najmä skutočnosť, že všetky pokusné skupiny dostávali silážované krmivá s vysokým obsahom vody, čo aj podľa našich doterajších zistení, obhryz značne znižuje (RAJSKÝ et al. 2004, 2005, 2006, HELL et al. 2006, VODŇAN- SKÝ et al. 2006). Napríklad pri monodiétnom kŕmení lúčnym senom bola miera obhryzu pri jelenej zveri v porovnaní s kŕmením kukuričnou silážou 127-krát vyššia (RAJSKÝ et al. 2006). Samozrejme, že kvalita siláže je rozhodujúca (obsah živín a chuťové vlastnosti). Čím je kvalita lepšia, tým je obhryz nižší. Podiel príjmu sušiny zo sena z celkového príjmu sa pohyboval od 1,5 % pri pokusnej skupine č. 3 až po 73,2 % pri pokusnej skupine č. 4. Aj z toho je vidieť, že zver vysoko uprednostňuje príjem kvalitnej siláže pred príjmom sena. Pritom je táto preferencia pri kukuričnej siláži ďaleko vyššia ako pri trávnej siláži. Podiel príjmu sušiny zo siláže sa na celkovom príjme potravy pohyboval od 25,5 % v pokusnej skupine č. 4 až po 97,6, v pokusnej skupine č. 3. Z toho je evidentné, že zver preferovala konzumáciu kukuričnej siláže, pokiaľ bola dobrej kvality, pred konzumáciou sena. V pokusných skupinách č. 4 a 5, ktoré dostávali trávnu siláž sme takúto preferenciu nezaznamenali. Aj v tomto prípade však platí, že kvalitnú trávnu siláž prijímala pokusná zver vo väčšej miere ako nekvalitnú. To platí aj o kukuričnej siláži, ktorej konzumácia sa po zhoršení jej kvality znížila 0,39-krát. Pre poľovnícku prevádzku z toho vyplýva poučenie, že je veľmi nevýhodné ponechávať v lese celé hromady postupne sa kaziacej siláže pod holým nebom, a to nie len z hľadiska biológie a zdravotného stavu zveri, ale aj z hľadiska ekonomického a environmentálneho. 4. Záver Výsledky nášho výskumu potvrdili význam kvality podávaného krmiva, v našom prípade konkrétne siláže, na zníženie obhryzu smrekovej kôry jeleňou zverou v experimentálnych podmienkach. Čím je siláž kvalitnejšia, tým nižšia je miera obhryzu a tým viac živín príjme jelenia zver. Veľmi nekvalitnú siláž s extrémne vysokými hodnotami ph a kyseliny maslovej prijíma zver v menšej miere. Minimálne prijíma pokazenú siláž, najmä plesnivú a nahnitú. Výsledky našich pokusov poukazujú na to, že je nesprávne, keď sa do revírov vyvážajú hromady siláže, ktoré sú voľne uložené s prístupom vzduchu a ich kvalita sa postupne zhoršuje až do úplného znehodnotenia. Je to škodlivé pre zver, životné prostredie a môže byť príčinou aj zvýšenia škôd spôsobovaných zverou na lese. Sme si vedomí toho, že výsledky našich pokusov, získané v experimentálnych podmienkach, nie sú v celom rozsahu porovnateľné so situáciou vo voľnej prírode. Predpokladáme, že voľne žijúca jelenia zver bude pri nedostatočnom podávaní vhodného krmiva vo väčšej miere odhrýzať 86

7 letorasty, čo sme v tomto pokuse nesledovali. V dôsledku toho bude intenzita obhryzu kôry pri nej možno nižšia ako sme zistili v našich experimentoch. Došlo Lektoroval prof. Ing. D. BÍRO, PhD. Literatúra FÜRST, A. 1987: Die Ernährung des Rotwildes im Winter Winterfütterung. Anblick, 9, p HARTFIEL, W. 1978: Strukturierte Silage als Alleinfutter für wiederkäuendes Schalenwild. Zeitschrift für Jagdwissenschaft, 24(3): HELL, P., VODŇANSKÝ, M., SLAMEČKA, J. 2006: Je možné prikrmovaním znížiť škody spôsobované zverou na lese? Poľovníctvo a rybárstvo, 2, s HELL, P., GAŠPARÍK, J., KARTUSEK, V., PAULE, L., SLAMEČKA, J. 2000: Špeciálny chov zveri Vysokoškolské skriptá LF TU Zvolen, 228 s. HERRMANN, H. 2000: Výživa jeleňovitých. In Biologie jeleňovitých Zborník z celoštátneho seminára v Hraniciach, s HOFMANN, R.R. & KIRSTEN, N. 1982: Die herbsmastsimulation. Schriften des Arbeitskreises fur Wildbiologie und Jagdwissenschaft and der Justus-Liebig-Universitat Giessen. Volume 9. Enke, Stuttgart. KÖLLER, J., BÁNKNÉ, B.A. 1994: Preferencia vizsgálatok almatörköly szilázsokkal nagyvadfajoknál. [Preference test of pomace silages with big game species]. Vadbiológia, 4: LOCHMAN, 1985: Jelení zvěř. Praha : Státní zemědělské nakladatelství. MOON, S. H., JEON, B. T. KANG, S. K. SUNG, S. H. HUDSON R. J. 2004: A Study on the Seasonal Comparison of Dry Matter Intake, Digestibility, Nitrogen Balance and Feeding Behavior in Spotted Deer (Cervus nippon) Fed Forest By-products Silage and Corn Silage. Asian-Aust. J. Anim. Sci., 17(: 80. NEČAS, J. 1959: Jelení zvěř. Praha : Státní zemědělské nakladatelství. NERL, W. 1985: Der Hirsch und Sein Review. Ludwig Verlag, Pfaffenhofen. PETRIKOVIČ, P. a kol. 2000: Výživná hodnota krmív I. časť publikácie VÚŽV Nitra, ISBN X. RAESFELD, F., REULECKE, K. 1988: Das Rotwild. Paul Parey, Hamburg/Berlin. RAJSKÝ, M., VODŇANSKÝ, M., PETRIKOVIČ, P., RAJSKÝ, D., SOKOL, J., GARAJ, P., jr. 2005: Woody plants share in the nutrition of red deer (Cervus elaphus) and roe deer (Capreolus capreolus) in winter months. In Abstracts IV. International Symposium on Wild Fauna. Waves Wild Animals Vigilance Euromediterranean Society, Tatranská Lomnica, , p RAJSKÝ, M., VODŇANSKÝ, M., POŽGAJ, R., SLAMEČKA, J. 2004: Obhryz smrekovej kôry jeleňou zverou pri rozdielnych trofických podmienkach a pastevných cykloch. In Zborník z odborného seminára so zahraničnou účasťou Poľovnícky manažment a ochrana zveri , Zvolen, TU, s RAJSKÝ, M., VODŇANSKÝ, M., HELL, P., SLAMEČKA, J. 2006: Jelenia zver Zimný obhryz kôry. Myslivost, 2, s SOMMER, A. a kol. 1994: Potreba živín a výživná hodnota krmív pre hovädzí dobytok, ovce a kozy. Nitra, 113 s. UECKERMANN, E. 1986: Die Fütterung des Schalenwildes. Ernährungsgrundlagen und Anleitung fur die Futterungstechnik in freier wildbahn und im gehege. Paul Parey, Hamburg/Berlin. VODŇANSKÝ, M., RAJSKÝ, M., SLAMEČKA, J., HELL, P., GAŠPARÍK, J. 2006: Vplyv prikrmovania zveri na jej životné prostredie. In Zborník z medzinárodnej konferencie Životné prostredie a poľovníctvo, Levice, s WEBSTER, J. R. CORSON I. D., LITTLEJOHN, R. P. 2001: Effect of feeding supplements on the intake and liveweight gain of male red deer given silage during winter. Animal Science, 73: Ministerstvo pôdohospodárstva SR 2002: Výnos Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 39/1/ z 28. februára 2002, príloha č. 7. In Vestník MP SR, XXXIV, Čiastka 4, Bratislava : MP SR, s

8 Summary The paper analyses the effect of the quality of maize and corn silage on the rate of browsing of spruce bark by red deer under experimental conditions. The experiments were conducted in winter in experimental centre of International Centre of Ecology and Nutrition of Game at the Slovakian Centre of Agricultural Research in Nitra, which is partner of the Central-European Institute of Game Ecology Wien, Brno. There were used three variants of maize silage and two variants of grass silage whereas each kind had different quality. Nine adult gravid red deer females divided into three groups were used as experimental game. They were fed by meadow hay as well. The game had fodder as well as browsing substance ad libitum. The intensity of bark browsing was highest (227 grams per individual and per day) as in the group of game fed by the lowest quality of maize silage (IV quality class). The lowest intensity of browsing (2 grams per individual and day) was recorded in the group of animals fed by maize silage of the highest I class of quality. The greatest total uptake of dry matter was recorded (2,838 grams per individual and day) for the group of animals fed by low quality grass silage with very high content of fibre (40.78% in dry matter). It follows from the experiments that it is important to feed the game only by high quality silage if the fodder has to effect favourable reduction of damage caused by game due to browsing. Key words: red deer, silage quality, bark browsing Dr. Miroslav VODŇANSKÝ, PhD. Stredoeurópsky inštitút ekológie zveri, Wien, Brno, Nitra, Erzherzog Karl Strasse 33-47/2/82, A-1220 Wien, vodnansky@chello.at Ing. Matúš RAJSKÝ, doc. Ing. Pavel HELL, CSc., hosť. prof. Stredoeurópsky inštitút ekológie zveri Wien, Brno, Nitra, Medzinárodné pracovisko ekológie a výživy zveri pri SCPV, Hlohovská 2, SK Nitra, rajsky@scpv.sk doc. Ing. Jaroslav SLAMEČKA, CSc., Ing. Ľubica RAJČÁKOVÁ, PhD., Slovenské centrum poľnohospodárskeho výskumu, Hlohovská 2, SK Nitra, rajcak.vuzvpp@stonline.sk 88