Kľúčové slová: HBSC, energetické nápoje, adolescenti, pediatrické ošetrovateľstvo.

Transcription

1 Citace článku Bašková M, Baška T, Holubčíková J. Consumption of sweetened soft drinks and energy drinks in adolescents in Slovakia: implications for paediatric nursing. Central European Journal of Nursing and Midwifery. 2016;7(1): KONZUMÁCIA SLADENÝCH A ENERGETICKÝCH NÁPOJOV U ADOLESCENTOV NA SLOVENSKU: PODNETY PRE PEDIATRICKÉ OŠETROVATEĽSTVO Martina Bašková 1, Tibor Baška 2, Jana Holubčíková 3 1 Ústav pôrodnej asistencie, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Univerzita Komenského v Bratislave, Slovenská republika 2 Ústav verejného zdravotníctva, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Univerzita Komenského v Bratislave, Slovenská republika 3 Ústav psychológie zdravia, Lekárska fakulta, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Slovenská republika Abstrakt Cieľ: Práca analyzuje výskyt konzumácie sladených a energetických nápojov a postoje ku konzumácií sladených nápojov u školskej mládeže. Design: Health Behaviour in School Aged Children (HBSC) predstavuje prierezovú štúdiu zameranú na cieľovú populáciu 11-, 13- a 15- ročných adolescentov. Využíva sa štandardizovaný medzinárodne uniformný dotazník administrovaný v školských triedach. Metodika: Práca analyzuje výsledky HBSC vykonaného na Slovensku v roku Participovalo žiakov (78,8% responzibilita) 5. až 9. ročníka (resp. 1. až 4. ročníka osemročných gymnázií). Hodnotili sa 11-, 13- a 15-roční respondenti. Analyzovali sa rozdiely medzi dievčatami a chlapcami, ako aj medzi vekovými skupinami. Výsledky: Výskyt konzumácie sladených nápojov u chlapcov kolísal v rozmedzí od 16,9 % (11- ročné dievčatá) do 29,0 % (15-roční chlapci). Viac ako 8 z 10 respondentov schvaľuje pitie sladených nápojov. Až 34,4 % chlapcov a 18,8 % dievčat vo veku 15 rokov pije aspoň jedenkrát týždenne energetické nápoje, pričom chlapci výrazne dominovali nad dievčatami vo všetkých vekových skupinách a výskyt stúpal s vekom u oboch pohlaví. Záver: Konzumácia sladených a energetických nápojov je na Slovensku spoločensky akceptovaná. Ukazuje sa potreba účinnejších intervencií, vrátane prijatia potrebných legislatívnych noriem. Významnú úlohu má pediatrické ošetrovateľstvo, prostredníctvom ambulantnej primárnej, ako aj v nemocničnej starostlivosti. Kľúčové slová: HBSC, energetické nápoje, adolescenti, pediatrické ošetrovateľstvo. Úvod Výžive v detskom veku je potrebné venovať maximálnu pozornosť nielen z hľadiska potreby optimálnej biologickej a energetickej hodnoty stravy, ale aj z dôvodu, že práve v tomto období sa tvoria a upevňujú stravovacie návyky a je tu možnosť ich pozitívneho ovplyvnenia v ďalšom období života. Pri usmerňovaní správnej výživy detí a mládeže je dôležité dbať na to, aby si deti už v detstve vytvorili správne stravovacie zvyklosti, ktorými sa budú riadiť celý život. Je to dôležité najmä preto, že postoje a návyky sa vytvárajú lepšie u menších detí ako v neskoršom veku. Sladené nápoje predstavujú riziko najmä z hľadiska narušenia správneho príjmu potravy u detí a mladistvých. Obsahujú veľké množstvo uhľohydrátov vo forme jednoduchých cukrov, ktoré krátko po konzumácií zvyšujú hladinu glykémie, navodia pocit sýtosti, na čo organizmus reaguje tvorbou inzulínu (Simon, Mosher, 2007). Avšak jednoduché cukry sa rýchlo spotrebujú

2 a vyplavený inzulín spôsobuje následne hypoglykémiu, ktorá vyvoláva pocit hladu a chuť na sladkosti. Tak vzniká začarovaný kruh, ktorý neskôr môže viesť k nadváhe a obezite. Okrem toho sa pravidelná konzumácia sladených nápojov významnou mierou podieľa na tvorbe zubného kazu. Užívanie energetických nápojov detí predstavuje osobitný problém. V posledných rokoch sa zaznamenáva vo väčšine vyspelých krajín ich narastajúca konzumácia medzi deťmi a adolescentmi (Pomeranz et al., 2013; Alsunni, 2015). Preto vyvolávajú oprávnené obavy ich nežiaduce účinky a následné dopady v týchto vekových skupinách (Marczinski, Fillmore, 2014; Alsunni, 2015) Okrem vysokého množstva jednoduchých cukrov obsahujú energetické nápoje aj povzbudzujúce látky, najčastejšie kofeín, ktorý spôsobuje fyziologické ako aj behaviorálne zmeny (Sanchis-Gomar et al., 2015). Negatívne pôsobí najmä na srdcovocievny a nervový systém (Salamon, 2011; Ali et al., 2015). Preukázal sa tiež súvis s hyperaktivitou a nepozornosťou u detí (Schwartz et al., 2015). Ich konzumácia sa okrem toho spája s užívaním návykových látok, zvýšeným výskytom úrazov v dôsledku rizikového správania (Hamilton et al., 2013; Ali et al., 2015), ako aj zvýšeným rizikom problémového pitia alkoholu v neskoršom veku (Miyake, Marmorstein, 2015). Health Behaviour of School-aged Children (HBSC) je medzinárodný projekt prierezových štúdii sledujúcich zdravie a so zdravím súvisiace správanie školákov vo veku 11, 13 a 15 rokov. V súčasnosti na ňom participuje viac ako 40, prevažne európskych, krajín. Úlohou týchto štúdií je monitorovať zdravie a so zdravím súvisiace správanie adolescentov v školskom veku spolu s ním súvisiacimi faktormi. Projekt koordinuje v spolupráci s Regionálnym úradom Svetovej Zdravotníckej Organizácie pre Európu, Child and Adolescent Health Research Unit (CAHRU) na Univerzite v St. Andrews vo Veľkej Británii a Univerzitou v Bergene v Nórsku. Cieľ Cieľom práce bolo analyzovať výskyt konzumácie sladených a energetických nápojov u školskej mládeže, ako aj ich postoje ku konzumácií sladených nápojov prostredníctvom prieskumu HBSC na Slovensku vykonaného v školskom roku 2013/2014. Metodika Design HBSC predstavuje prierezovú dotazníkovú štúdiu, ktorá svojím dizajnom umožňuje vytvárať harmonizované dátové súbory umožňujúce porovnávanie medzi krajinami, ale i sledovanie trendov. Cieľom štúdie je monitorovať zdravie, so zdravím súvisiace správanie školákov v ich sociálnom kontexte a prehĺbiť porozumenie mechanizmov ovplyvňujúcich rozdiely a zmeny v zdraví a rizikovom správaní školákov. Súbor Vzorka sa vytvára v súlade so štruktúrou vzdelávacieho systému v danej krajine a býva stratifikovaná podľa regiónu alebo typu školy. Cieľom je získať údaje o 11-, 13- a 15-ročných školákoch reprezentatívne pre populáciu v danej krajine. Primárnou jednotkou býva školská trieda. Na Slovensku boli vzorky stratifikované podľa regiónu a typu školy (základná škola, osemročné gymnázium). Z oficiálneho zoznamu všetkých škôl na Slovensku poskytnutého Ústavom informácií a prognóz školstva bolo náhodným výberom s pravdepodobnosťou proporcionálnou veľkosti vybraných 151 škôl. Z nich 130 (86,1 % responzibilita) participovalo na prieskume. Zber dát sa uskutočnil na jar v roku Dotazník vyplnilo žiakov (78,8% responziblita) 5. až 9. ročníka (resp. 1. až 4. ročníka osemročných gymnázií). Pre analýzu boli vybraní 11, 13 a 15 roční respondenti. (tab. 1)

3 Tab. 1 Základné charakteristiky analyzovaných vzoriek získaných v prieskume HBSC 2013/2014 na Slovensku Priemerný vek (n) (n) Spolu (n) 11-roční 11,48 (SD = 0,28) roční 13,51 (SD = 0,27) roční 15,39 (SD = 0,26) SD smerodajná odchýlka Zber dát Údaje sú zbierané formou anonymného dotazníka administrovaného v školských triedach tímom školených administrátorov. Dotazník HBSC pozostáva z povinných modulov otázok obsiahnutých vo všetkých krajinách zúčastňujúcich sa HBSC ako aj nepovinných modulov, do ktorých sú zaraďované otázky, resp. skupiny otázok na základe voľby jednotlivých krajín. Povinné moduly obsahujú otázky týkajúce sa demografických údajov, ukazovateľov zdravia a jeho porúch, so zdravím súvisiaceho správania (stravovacie návyky, dentálna hygiena, kontrola hmotnosti, fyzická aktivita, užívanie psychoaktívnych látok), násilia, školského prostredia, rodiny, rovesníkov a voľnočasových aktivít. Nepovinné moduly na základe špecifických potrieb jednotlivých krajín rozširujú základné okruhy otázok uvádzaných v rámci povinných modulov (Roberts et al., 2007). V práci analyzujeme odpovede na nasledujúce otázky: Koľkokrát do týždňa obvykle piješ kolu alebo iné nealkoholické nápoje, ktoré obsahujú cukor? Možné odpovede boli: Nikdy, Menej ako jedenkrát týždenne, Raz za týždeň, 2 4 dní za týždeň, 5 6 dní za týždeň, Raz denne, každý deň a Každý deň, viac ako raz. Prezentovaný je výskyt respondentov, ktorí uviedli, že konzumujú sladené nápoje aspoň raz denne. Čo myslíš, čo najlepšie vystihuje postoje väčšiny (aspoň 51 %) tvojich spolužiakov a spolužiačok na pitie koly alebo iných nealkoholických nápojov, ktoré obsahujú cukor? Možné odpovede boli: Nikdy to nie je OK, Vyskúšať si to je OK, Občas je to OK a Robiť to často je OK. Prezentovaný je výskyt respondentov, ktorí uviedli jednu z možností Vyskúšať si to je OK, Občas je to OK, alebo Robiť to často je OK. Na túto otázku odpovedali len 13- a 15-roční respondenti. Je v poriadku ak Tvoji spolužiaci a spolužiačky pijú kolu alebo iné nealkoholické nápoje, ktoré obsahujú cukor? Možné odpovede boli: Nikdy to nie je OK, Vyskúšať si to je OK, Občas je to OK a Robiť to často je OK. Prezentovaný je výskyt respondentov, ktorí uviedli jednu z možností Vyskúšať si to je OK, Občas je to OK, alebo Robiť to často je OK. Na túto otázku odpovedali len 13 a 15 roční respondenti. Čo si myslíš, koľko z Tvojich spolužiakov a spolužiačok pijú kolu alebo iné nealkoholické nápoje, ktoré obsahujú cukor?. Možné odpovede boli: Nikto, Máloktorí, Niekoľkí, Väčšina a Všetci. Prezentovaný je výskyt respondentov, ktorí uviedli možnosť Väčšina, alebo Všetci. Na túto otázku odpovedali len 13 a 15 roční respondenti. Koľkokrát do týždňa obvykle piješ energetické nápoje, napr. Redbull? Možné odpovede boli: Nikdy, Menej ako jedenkrát týždenne, Raz za týždeň, 2 4 dní za týždeň, 5 6 dní za týždeň, Raz denne, každý deň a Každý deň, viac ako raz. Prezentovaný je výskyt respondentov, ktorí uviedli, že konzumujú energetické nápoje viac ako jedenkrát týždenne. Analýza dat Rozdiely v početnosti hodnôt sledovaných premenných medzi dievčatami a chlapcami, ako aj medzi vekovými skupinami sme hodnotili pomocou univariačnej logistickej regresie. Referenčnou skupinou boli dievčatá (porovnanie pohlaví), resp. 15-roční respondenti (porovnania vekových skupín). Rozdiely v početnosti sa vyjadrovali prostredníctvom pomeru

4 šancí (odds ratio, OR) spolu s príslušným intervalom spoľahlivosti 95 % (CI 95%). Pomer šancí (OR) udáva, koľko krát je v porovnávanej skupine oproti referenčnej zvýšená pravdepodobnosť výskytu danej hodnoty premennej. Pokiaľ je OR väčšie ako 1, pravdepodobnosť sa zvyšuje, pokiaľ je menšia ako 1, pravdepodobnosť sa znižuje. V prípade, že je rovný 1, pravdepodobnosť je rovnaká v referenčnej a porovnávanej skupine, tj. nie je medzi nimi rozdiel. Interval spoľahlivosti (CI 95 %) udáva mieru neurčitosti. Výsledky Asi štvrtina školákov uviedla každodenné pitie sladených nápojov. Najvyšší výskyt bol v skupine 15-ročných chlapcov (29 %) a najnižší v skupine 11-ročných dievčat (17 %). Významné rozdiely medzi chlapcami a dievčatami boli iba v skupine 11-ročných školákov: u chlapcov bolo každodenné pitie sladených nápojov prítomné asi 1,4 krát častejšie ako u dievčat. Každodennú konzumáciu sladených nápojov uvádzali menej často 11-roční v porovnaní s 15-ročnými školákmi: výskyt pozitívnych odpovedí u 11 ročných predstavoval 0,6 resp. 0,7 násobok 15-ročných. (tab. 2) Ostatné súvislosti nepovažujeme za štatisticky významné, nakoľko interval spoľahlivosti presahoval cez hodnotu 1. Tab. 2 Konzumácia sladených nápojov aspoň raz za týždeň 11-roční 171 (23,2) 123 (16,9) 1,4 (1,15 1,93) 13-roční 269 (26,7) 275 (24,5) 1,1 (0,91 1,34) 15-roční 230 (29,0) 182 (25,2) 1,2 (0,96 1,52) 11-roční vs. 15-roční, 0,7 (0,59 0,93) 0,6 (0,46 0,77) 13-roční vs. 15-roční, 0,8 (0,72 1,10) 0,9 (0,78 1,21) *štatisticky významné rozdiely sú vyznačené hrubým písmom, OR odds ratio, CI interval spoľahlivosti vs. dievčatá Viac ako 80 % školákov si myslí, že ich spolužiaci pijú sladené nápoje, ktoré obsahujú cukor. Tento názor je medzi 15-ročnými štatisticky zriedkavejší u chlapcov ako u dievčat (0,6 násobok výskytu u dievčat). U dievčat jeho výskyt stúpa s vekom, tj. u 13-ročných dosahuje len 0,7 násobok výskytu u 15-ročných. (tab. 3) Tab. 3 Názor, že väčšina spolužiakov pije sladené nápoje 13-roční 853 (86,3) 957 (88,2) 0,8 (0,65 1,10) 15-roční 694 (86,4) 664 (91,5) 0,6 (0,43 0,83) 13-roční vs. 15-roční, 1,0 (0,76 1,3) 0,7 (0,51 0,56) *štatisticky významné rozdiely sú vyznačené hrubým písmom, OR odds ratio, CI interval spoľahlivosti vs. dievčatá Podobne výrazná väčšina školákov schvaľuje konzumáciu sladených nápojov u svojich spolužiakov. V tomto názore sa chlapci a dievčatá významne nelíšili a neboli ani významné rozdiely medzi 13- a 15-ročnými (tab. 4), nakoľko pri všetkých porovnaniach sa hodnoty OR neodlišovali významne od hodnoty 1. Tab. 4 Názor, že je to OK, ak spolužiaci pijú sladené nápoje 13-roční 866 (87,6) 972 (89,7) 0,8 (0,62 1,07) 15-roční 695 (86,7) 653 (89,8) 0,7 (0,54 1,01) 13-roční vs. 15-roční, 1,1 (0,82 1,43) 1,0 (0,72 1,34) OR odds ratio, CI interval spoľahlivosti vs. dievčatá

5 Výrazná väčšina respondentov tiež zdieľa názor, že väčšina spolužiakov pije sladené nápoje a to chlapci menej často ako dievčatá (15-roční). U dievčat početnosť tohto názoru stúpa s vekom. (tab. 5) Tab. 5 Názor, že spolužiaci si myslia, že je OK piť sladené nápoje vs. dievčatá 13-roční 824 (85,5) 941 (88,9) 0,7 (0,57 0,96) 15-roční 694 (87,8) 670 (93,8) 0,5 (0,33 0,69) 13-roční vs. 15-roční, 0,8 (0,62 1,08) 0,5 (0,37 0,75) *štatisticky významné rozdiely sú vyznačené hrubým písmom, OR odds ratio, CI interval spoľahlivosti Výskyt konzumácie energetických nápojov v skupinách chlapcov kolísal v rozmedzí od 20 % (11-roční) do 34 % (15-roční) a v skupinách dievčat v rozmedzí od 6 % (11-ročné) do 19 % (15-ročné). v konzumácii týchto nápojov výrazne dominovali nad dievčatami: v skupine 11-ročných viac ako štvornásobne (4,1) a u 13-a 15-ročných školákov približne dvojnásobne (1,9 a 2,2). Výskyt konzumácie energetických nápojov bol výrazne nižší v mladších vekových skupinách u chlapcov ako aj dievčat. Štatisticky významný rozdiel bol potvrdený pri porovnaní 11-ročných vs. 15-ročných dievčat (0,4 násobne zriedkavejšie u 11- ročných), 11-ročných vs. 15-ročných chlapcov (0,2 násobne zriedkavejšie u 11-ročných) ako aj u 13-ročných vs. 15-ročných chlapcov (0,7 násobne zriedkavejšie u 13-ročných). (tab. 6) Tab. 6 Konzumácia energetických nápojov viac ako jedenkrát týždenne vs. dievčatá 11-roční 142 (19,5) 40 (5,5) 4,1 (2,88 6,01) 13-roční 278 (27,7) 181 (16,3) 1,9 (1,59 2,43) 15-roční 272 (34,4) 136 (18,8) 2,2 (1,78 2,86) 11-roční vs. 15-roční, 0,4 (0,36 0,58) 0,2 (0,17 0,36) 13-roční vs. 15-roční, 0,7 (0,59 0,89) 0,8 (0,6 1,07) *štatisticky významné rozdiely sú vyznačené hrubým písmom, OR odds ratio, CI interval spoľahlivosti Diskusia Výsledky štúdie HBSC poukazujú na to, že pitie sladených nápojov je medzi chlapcami a dievčatami na Slovensku veľmi rozšírené a možno ho považovať za významný determinant vzniku obezity, ako aj poškodenia chrupu v tejto cieľovej skupine populácie. V tejto súvislosti možno nepriaznivo hodnotiť mierne narastanie frekvencie ich pitia s vekom. V rámci porovnávania situácie s inými krajinami participujúcimi na HBSC pri predchádzajúcom prieskume v období 2005/2006, v pití sladených nápojov Slovensko zaujímalo medzi európskymi krajinami popredné miesto (Currie et al., 2012). Vzhľadom na to, že sa situácia u nás oproti predchádzajúcemu zberu výrazne nezmenila (Madarasová Gecková, Dankulincová, 2015), možno predpokladať, že toto nepriaznivé postavenie Slovenska v rámci medzinárodného kontextu naďalej pretrváva, čo poukazuje na dôležitosť účinnejších preventívnych intervencií v danej cieľovej skupine. Z hľadiska postojov respondentov, výsledky HBSC ukázali na vysokú mieru sociálnej akceptovanosti pitia sladených nápojov. Výrazná väčšina respondentov sa stotožňuje s názorom, že ich pravidelná konzumácia je normálna. Dokonca, predovšetkým u dievčat, sa s vekom zvyšuje výskyt pozitívnych postojov. Príčinou takého stavu môže byť okrem veľmi rozšíreného marketingu predaja sladených nápojov vo všetkých médiách aj skutočnosť, že ich nepriaznivé účinky sa neprejavujú bezprostredne, ale až po viacerých rokoch. Hoci sú bohatým zdrojom jednoduchých cukrov a významnou mierou sa podieľajú na celkovom energetickom príjme, počas adolescentného veku sa ešte spravidla nespájajú s nadhmotnosťou a obezitou

6 (Coppinger et al., 2013). Preto deti podceňujú ich účinok a neuvedomujú si ich rolu pri vzniku obezity. Konzumácia energetických nápojov je problémom hlavne u chlapcov, hoci ju nemožno podceňovať ani u dievčat. Výrazný nárast frekvencie užívania s vekom naznačuje, že vo vyšších vekových skupinách je ich pitie ešte populárnejšie. Nepriaznivú situáciu u nás podčiarkuje porovnanie s výsledkami zo zahraničia. Napr. v štúdií vykonanej v Kanade sa zistilo, že pitie energetických nápojov na týždennej báze v porovnateľnej vekovej skupine 9 až 12 rokov uvádza menej ako pätina detí (Hamilton et al., 2013; Reid et al., 2015). V prieskume vykonanom v Poľsku aspoň raz za týždeň uviedlo ich pitie takmer 10 % dievčat a 20 % chlapcov (Nowak, Jasionowski, 2015). V tomto kontexte je potrebné hodnotiť výskyt na Slovensku ako veľmi vysoký a situácia si vyžaduje adekvátnu pozornosť vzhľadom na potenciálne nepriaznivé dopady nežiaducich účinkov pitia energetických nápojov. Tento vysoký výskyt môže spôsobovať na jednej strane intenzívna reklamná marketingová kampaň, v rámci ktorej sa výrobcovia a distribútori zameriavajú predovšetkým na mládež. Na druhej strane nie sú nijakým spôsobom v súčasnosti legislatívne regulované podmienky propagácie a predaja energetických nápojov. Navyše, v médiách sú informácie o možných nežiaducich zdravotných dopadoch ich konzumácie veľmi zriedkavé, z čoho vyplýva neuvedomovanie si rizík u laickej populácie (Costa, Hayley, Miller, 2014). Z hľadiska odporúčaní pre prax výsledky našej analýzy poukazujú na to, že v rámci prevencie obezity a edukácie vo vekovej skupine adolescentov sa treba okrem výživových odporúčaní vo zvýšenej miere zameriavať aj na problematiku sladených nápojov ako samostatného fenoménu. Jednou z možností je uplatňovanie školských programov, ktoré v tejto oblasti preukázali svoju účinnosť (Nanney et al., 2014). V takýchto aktivitách môže pediatrické ošetrovateľstvo vstupovať najmä poskytovaním konzultácií, odbornej garancie programov, prípadne v spolupráci so školou vykonávanie prednáškových a diskusných aktivít s deťmi. Vzhľadom na vysoké rozšírenie energetických nápojov u nás v porovnaní so zahraničím je potrebné poskytovať laickej populácií potrebné informácie o energetických nápojoch (Blankson et al., 2013), najmä v rámci primárnej pediatrickej starostlivosti, ale aj formou školských programov a využívaním masmédií, internetu a sociálnych sietí. Okrem toho je potrebné otvoriť odbornú diskusiu o návrhu legislatívnych noriem regulujúcich obsah niektorých látok (najmä kofeínu), označovanie obsahu na obaloch, ako aj podmienok distribúcie a predaja energetických nápojov (Pomeranz et al., 2013). Navyše, vzhľadom na ich rozšírenie, v pediatrickej zdravotníckej starostlivosti by informácie o konzumácií energetických nápojov mali byť súčasťou anamnézy, pretože môže významnou mierou prispievať ku vzniku a priebehu niektorých kardiovaskulárnych a neurologických porúch, zmien správania a asociuje sa s užívaním psychoaktívnych návykových látok (Ali et al., 2015). Vzhľadom na to, že otázka týkajúca sa konzumácie energetických nápojov bola zaradená do štandardného dotazníka HBSC prvý raz v prieskume 2013/2014, nie je možné hodnotiť zmeny v čase. Hodnotenie trendov bude možné až po ďalších prieskumoch HBSC, ktoré sú v budúcnosti naplánované. Záver Výsledky práce poukázali na to, že konzumácia sladených a energetických nápojov je medzi adolescentmi spoločensky akceptovaná. Ukazuje sa potreba účinnejších intervencií, vrátane prijatia potrebných legislatívnych noriem. V rámci týchto aktivít môže hrať významnú úlohu pediatrické ošetrovateľstvo, prostredníctvom ambulantnej primárnej, ako aj v nemocničnej starostlivosti.

7 Etické aspekty a konflikt záujmov Vo výskume boli dodržané odporúčané etické pravidlá. Participanti a ich rodičia boli informovaní o cieľoch štúdie. Bola zachovaná anonymita respondentov. Autori prehlasujú, že nie sú si vedomí žiadneho konfliktu záujmu. Poďakovanie Projekt bol finančne podporený: VEGA 1/0895/14 Psychosociálny vývin školákov so zdravotným znevýhodnením. Autorský podiel Koncepcia a design (MB, TB), analýza dát a interpretácia (JH, TB), spracovanie návrhu rukopisu (MB), kritická revízia rukopisu (MB), finálne dopracovanie článku (MB). Bibliografické odkazy Ali F, Rehman H, Babayan Z, Stapleton D, Joshi DD. Energy drinks and their adverse health effects: A systematic review of the current evidence. Postgraduate Medicine. 2015;127(3): Alsunni AA. Energy drink consumption: beneficial and adverse health effects. International Journal of Health Sciences (Qassim). 2015;9(4): Blankson KL, Thompson AM, Ahrendt DM, Patrick V. Energy drinks: what teenagers (and their doctors) should know. Pediatrics in Review. 2013;34(2): Coppinger T, Jeanes Y, Mitchell M, Reeves S. Beverage consumption and BMI of British schoolchildren aged 9 13 years. Public Health Nutrition. 2013;16(7): Costa BM, Hayley A, Miller P. Young adolescents perceptions, patterns, and contexts of energy drink use. A focus group study. Appetite. 2014;80: Currie C, Zannoti C, Morgan A, Currie D, de Loze M, Roberts Ch, Samdal O, Smith ORF, Barnekow V, editors. Social determinants of health and well-being among young people. Health Behaviour in School-aged Children (HBSC) study: international report from the 2009/2010 survey. Health Policy for Children and Adolescents, No. 6. Copenhagen: WHO Regional Office for Europe; Hamilton HA, Boak A, Ilie G, Mann RE. Energy drink consumption and associations with demographic characteristics, drug use and injury among adolescents. Canadian Journal of Public Health. 2013;104(7):e Madarasová Gecková A, Dankulincová Z, editors. Národná správa o zdraví a so zdravím súvisiacom správaní 11-, 13- a 15-ročných školákov. Bratislava: Kancelária Svetovej zdravotníckej organizácie na Slovensku; Marczinski CA, Fillmore MT. Energy drinks mixed with alcohol: what are the risks? Nutrition Reviews. 2014;72(S1): Miyake ER, Marmorstein NR. Energy drink consumption and later alcohol use among early adolescents. Addictive Behaviors. 2015;43: Nanney MS, MacLehose R, Kubik MY, Davey CS, Coombes B, Nelson TF. Recommended school policies are associated with student sugary drink and fruit and vegetable intake. Preventive Medicine. 2014;62: Nowak D, Jasionowski A. Analysis of the consumption of caffeinated energy drinks among Polish adolescents. International Journal of Environmental Research and Public Health. 2015;12(7): Pomeranz JL, Munsell CR, Harris JL. Energy drinks: an emerging public health hazard for youth. Journal of Public Health Policy. 2013;34(2):

8 Reid JL, Hammond D, McCrory C, Dubin JA, Leatherdale ST. Use of caffeinated energy drinks among secondary school students in Ontario: Prevalence and correlates of using energy drinks and mixing with alcohol. Canadian Journal of Public Health. 2015;106(3):e Roberts Ch, Currie C, Samdal O, Currie D, Smith R, Maes L. Measuring the health behaviours of adolescents through cross-national survey research: recent developments in the Health Behaviour in School-aged Children (HBSC) study. Journal of Public Health. 2007;15: Salamon M. Study: Alcohol-energy drink combo riskier than booze alone. USA Today; 2011 [cited 2016 Feb 8]. Available from: 23/kids-and-alcohol-health-news-11/alcohol-energy-drink-combo-riskier-than-booze-alonestudy-says html Sanchis-Gomar F, Pareja-Galeano H, Cervellin G, Lippi G, Earnest CP. Energy drink overconsumption in adolescents: implications for arrhythmias and other cardiovascular events. Canadian Journal of Cardiology. 2015;31(5): Schwartz DL, Gilstad-Hayden K, Carroll-Scott A, Grilo SA, McCaslin C, Schwartz M, Ickovics JR. Energy drinks and youth self-reported hyperactivity/inattention symptoms. Academic Pediatrics. 2015;15(3): Simon M, Mosher J. Alcohol, energy drinks, and youth: A dangerous mix. San Rafael CA: Marin Institute; 2007 [cited 2016 Feb 8]. Available from: