Zborník analytických štúdií. Ivana Valková Robert Klobucký Ján Luha Pavol Marchevský Róbert Ochaba

Transcription

1 ROZŠÍRENOSŤ UŽÍVANIA DROG V POPULÁCII A NÁZORY OBČANOV NA PROBLÉMY SPOJENÉ S DROGAMI Zborník analytických štúdií Ivana Valková Robert Klobucký Ján Luha Pavol Marchevský Róbert Ochaba Národné monitorovacie centrum pre drogy Bratislava 2013

2 1

3 Obsah Predhovor k vydaniu Eleonora KASTELOVÁ...s.3 Metodika populačných prieskumov o drogovej problematike v období 1994 až 2010 Ján LUHA...s.6 Konzumácia alkoholu so zreteľom na možnosť populačných prieskumov detekovať problémové užívanie alkoholu Ivana VALKOVÁ...s.8 Drogová problematika vo verejnej mienke Robert KLOBUCKÝ...s.29 Rozšírenosť užívania nelegálnych drog vo všeobecnej populácii Pavol MARCHEVSKÝ...s.61 Výskyt užívania tabakových výrobkov Róbert OCHABA...s.85 2

4 Predhovor k vydaniu Rozšírenosť užívania drog vo všeobecnej populácii (General Population Survey - GPS) je jednym z piatich kľúčových indikátorov, ktoré Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA) využiva pri monitorovaní situácie s drogami v členských krajinách REITOX 1 u. Rozsah a spôsob užívania psychoaktívnych látok vo všeobecnej populácii (obvykle vo veku rokov), v špecifických vekových podskupinách, postoje a názory k užívaniu drog sa zisťujú prostredníctvom prieskumov využívajúcich štandardné sociologické a psychologické metódy ( štandardizovaný dotazník, interview face-to-face, prostredníctvom telefónu a on-line). Pre porovnateľnosť získaných údajov v rámci európskych krajín a aj globálne, EMCDDA odporúča, aby sa v prieskumoch sledovali premenné, ktoré sú totožné s položkami v Európskom modelovom dotazníku EMQ Populačné prieskumy o drogovom probléme v Slovenskej republike, vrátane alkoholu a fajčenia, sa začali systematicky realizovať od roku Prvý výskum realizoval Ústav pre výskum verejnej mienky (ÚVVM) pri Štatistickom úrade SR a ďalšie v dvojročných intervaloch až do roku Tieto prieskumy boli publikované ako výskumné správy ÚVVM pri ŠÚ SR pod názvom ROZŠÍRENOSŤ UŽÍVANIA DROG V POPULÁCII A NÁZORY OBČANOV NA PROBLÉMY SPOJENÉ S DROGAMI a vo veĺkej miere zodpovedali požiadavkám EMCDDA a EMQ. Po zrušení ÚVVM prešli populačné prieskumy pod gesciu NMCD, ktoré v roku 2009 zabezpečilo pilotný prieskum v bratislavskom regióne, s použitím modifikovaného, resp. harmonizovaného dotazníka ÚVVM s modelovým európskym dotazníkom EMQ hlavne pokiaľ ide o nelegálne drogy, zisťovanie ich prevalencie v čase a u jednotlivých vekových podskupín. V závere roka 2010 sa realizoval prvý národný prieskum a ďalšia vlna tohto populačného prieskumu je programovaná na koniec roka Národné monitorovacie centrum pre drogy v roku 2011 oslovilo skupinu externých odborníkov, ktorí analyzovali kompatibilitu údajov získaných vo všetkých vlnách reprezentatívneho národného populačného prieskumu (osem prieskumov UVVM pri ŠÚ SR v dvojročných intervaloch a jeden národný prieskum NMCD) a tam kde to bolo možné, špecifikovali trendy vývoja užívania nelegálnych aj legálnych látok v slovenskej populácii v časovom rozmedzí päťnástich rokov. Centrom ich záujmu v tomto ohľade bola hlavne veková podskupina 15 až 34 ročných respondentov (mladí dospelí), respektíve v rámci tejto podskupiny skupina ročných mladých ľudí. Práve ostatná veková skupina je z hľadiska svojich biologických, psychologických a sociálnych špecifík otvorenejšia a zraniteľnejšia pokial ide o získavanie skúsenosti akéhokoľvek druhu a dynamickejšia, pokiaľ ide o názory a postoje voči drogám a ich užívaniu. Každý z odborníkov, participujúcich na aktuálnej e-publikácii, spracovával z údajov poskytnutých zo zdrojov Národného monitorovacieho centra pre drogy samostatnú oblasť; alkohol, fajčenie, nelegálne látky a údaje mapujúce verejnú mienku. S výnimkou niekoľkých formálnych požiadaviek NMCD neboli autori limitovaní a v spôsobe nazerania na daný problém mali dostatočnú voľnosť. Vzhľadom na individuálny prístup, determinovaný znalosťami a skúsenosťami z odborov, kde autori primárne pôsobia, vydavatelia tejto elektronickej publikácie zvolili formu zborníka príspevkov. Čiastočne zjednocujúcim prvkom je grafická úprava v súlade s dizajn manuálom Národného monitorovacieho centra pre drogy. V priebehu roka 2012 sa Národnému moniorovaciemu centru pre drogy z rôznych dôvodov nepodarilo zborník vydať tlačou.tento deficit NMCD čiastočne kompenzovalo zverejnením dvoch kľúčových príspevkov na tému vývoja užívania nelegálnych drog na 1 REITOX je medzinárodná informačná sieť o drogách, prevádzkovaná EMCDDA 3

5 Slovensku autora Pavla Marchevského, ktorý dlhodobo pôsobil v Ústave na výskum verejnej mienky ŠÚ SR a analýzu vývoja názorov na drogovú problematiku, ktorú spracoval Robert Klobucký, riaditeľ Sociologického ústavu SAV, na webovej stránke Oba odborné články, ktoré sa priamo viažu k agende NMCD 2 vyvolali pozornosť odbornej verejnosti 3. Rovnakú pozornosť si však zaslúžia aj ďalšie príspevky týkajúce sa problematiky konzumácie alkoholu a zvlášť rizikových foriem pitia, ako aj rozšírenosti fajčenia najmä u mladých ľudí a detí. Mechanizmus vývoja závislosti od psychoaktívnych látok bez ohľadu na ich právny status je v princípe rovnaký a ani konštatovanie, že jedna závislosť významne uľahčuje vznik ďalšej závislosti nie je objavný. Napokon je tu pojem polyvalentné užívanie, resp.polyuzus, ktoré znamenajú súčasné alebo následné užívanie/zneužívanie viacerých psychoaktívnych látok. Klasickým príkladom je kombinácia alkoholu s liekmi, alkoholu a cigariet, po boome marihuany to bola trojkombinácia fajčenie, alkohol, marihuana. Napriek určitému časovému sklzu, s ktorým NMCD vydáva túto publikáciu, sme presvedčení, že to neznižuje jej výpovednú hodnotu, reflektujúcu dobu, kedy sa slovenská verejnosť začala vážnejšie stretávať s drogovou problematikou. Naviac máme snahu zachovať priekopnícke výskumy ÚVVM pri ŠÚ SR v tejto oblasti a vydaním rovnomennej publikácie vyjadriť poďakovanie všetkým, ktorí sa na nich v rokoch podieľali. Štafetu populačných prieskumov o užívaní drog vo všeobecnej populácii prevzalo NMCD s cieľom nielen túto situáciu sledovať v intenciách medzinárodného indikátora, ale hlavne ponúkať dôkazy a argumenty - ako napokon pri všetkých indikátoroch, ktoré monitoruje - pre efektívne kvalifikované riešenia. Eleonora Kastelová koodinátor NMCD pre indikátor GPS Národné monitorovacie centrum pre drogy Poznámky pod čiarou V texte jednotlivých príspevkov sú zmienené aj iné populačné prieskumy, osobitne podskupina školských prieskumov Tabak-alkohol- drogy (skratka TAD), medzinárodný školský prieskum ESPAD (Európsky školský prieskum o alkohole a iných drogách) a HBSC, Health Behaviour of School aged Children ktoré vo väčšej či menšej miere mapujú správanie slovenských žiakov a študentov pokiaľ ide o rizikové a zdraviu škodlivé formy fajčenie,konzumáciu alkoholu a experimentovanie s nelegálnymi psychoaktívnymi látkami. Školský prieskum TAD sa po piaty krát ( štvorročné intervaly) realizoval v roku 2010 a ako obvykle predchádzal piatej vlne ESPADu. Európsky školský prieskum o alkohole a iných drogách sa prebieha na Slovensku od jeho vzniku v roku 1995 a medzinárodný štandardizovaný dotazník sa administruje v školskej populácii vo veku 15 až 19 rokov. Do medzinárodného porovnávania údajov z ESPADu vstupuje len veková skupina respondentov, ktorí v roku, kedy sa prieskum uskutočňuje, dosiahli vek 16 rokov. Posledná vlna prieskumu bola v apríli 2011, v predkladaných štúdiách však údaje z nich 2 problematika nelegálnych psychoaktívnych látok 3 (200, resp.120 stiahnutí). 4

6 nie sú citované. Pre vecnú správnosť odkazujeme čitateľa tejto e-publikácie na spomenutú stránku kde v knižnici dokumentov možno nájsť informácie o slovenskom prieskume ESPAD 2011, ako aj o pozícii 16 ročných slovenských chlapcov a dievčat v rámci medzinárodného porovnania. NMCD na realizácii oboch prieskumov dlhodobo participovalo finančne a profesionálnymi kapacitami prostredníctvom vedúceho výskumného tímu národným koordinátorom doc.phdr.alojzom Nociarom, CSc. Tretím reprezentatívnym školským prieskumom, ktorý sa už po druhý krát realizoval na Slovensku je medzinárodný projekt HBSC. Mapuje správanie školákov v súvislosti so zdravím a medzi inými formami, ktoré môžu zdravie ovplyvňovať je fajčenie, konzumácia alkoholu a konzumácia marihuany. Tento prieskum je mimo pôsobnosti NMCD. Do roku 2010 každoročný 4 reprezentatívny prieskum užívania legálnych a nelegálnych drog Ústavu informácií a prognóz školstva (UIPŠ) si kládol za cieľ zmapovať situáciu a odhadnúť užívanie psychoaktívnych látok u mladej populácie vo veku rokov a komparáciou skupín užívateľov a mladých ľudí bez skúsenosti s nelegálnou drogou determinovať faktory, ktoré spolupôsobia pri vzniku a udržaní rizikového správania a naopak, ktoré faktory pôsobia ako ochranné. 4 od roku

7 1. ÚVOD Populačné výskumy o drogovom probléme v Slovenskej republiky, vrátane alkoholu a fajčenia, sa začali systematicky realizovať od roku Prvý výskum realizoval Ústav pre výskum verejnej mienky (ÚVVM) pri Štatistickom úrade SR a ďalšie v dvojročných intervaloch až do roku Od roku 1996 bol používaný výskumný dotazník, ktorý umožnil zisťovať prevalencie drog, podľa požiadaviek Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogové závislosti (EMCDDA). Táto séria bola prerušená v roku V apríli roku 2009 bol ÚVVM zrušený. Národné monitorovacie centrum pre drogy pri Úrade vlády SR preto realizovalo v roku 2009 pilotný výskum za Bratislavský kraj. Tento výskum testoval novú verziu výskumného dotazníka, obmena ktorého bola použitá v celoslovenskom populačnom výskume v roku Podrobné metodiky výskumov sú uvedené v záverečných správach z výskumov. V tejto práci stručne uvedieme metodiku za výskumy rokov 1994, 1996, 1998, 2000, 2002, 2004, 2006, 2009 a 2010 pre účely štúdie, ktorá mapuje výsledky za celé sledované obdobie. Vo výskumoch za roky 1994, 1996 a 1998 boli zostavené dátové súbory vo veku 15 a viac rokov a od roku 2000 za vekové rozpätie 15 až 64 rokov, ako štandardne používa EMCDDA. Publikované výsledky ÚVVM boli za súbor dospelej populácie SR vo veku 18 a viac rokov, súbor mládeže SR vo veku 15 až 29 rokov a súbor mládeže Bratislavy vo veku 15 až 29 rokov. V tejto štúdii prezentujeme výsledky za súbory podľa štandardných vekových skupín podľa EMCDDA zo súborov počnúc rokom 2000, modifikované vekové skupiny za skoršie výskumy za súbory 15 a viac rokov. Terénna fáza výskumov bola realizovaná technikou štandadizovaného rozhovoru za spolupráce školených externých spolupracovníkov - anketárov. Výskumy boli projektované takým spôsobom aby sme získali reprezentatívne výberové súbory podľa požiadaviek EMCDDA a Národného programu boja proti drogám vlády SR. 2. ZÁKLADNÉ PARAMETRE POPULAČNÝCH VÝSKUMOV Pri konštrukcii dátových súborov sme v niektorých prípadoch spájali súbory dospelej populácie a mládeže a na zabezpečenie reprezentatívnosti boli použité váhy. Váženie bolo použité aj vo výskume za rok 2010, podľa metodických postupov výskumnej agentúry. Prehľad základných paramerov výskumov je v nasledujúcej tabuľke, kde rozsahy výberu sú z vážených súborov. Vo výskumoch počnúc od roku 2000 bol znak vek použitý v numerickej škále a teda vekové kategórie možno vytvárať aj inak ako boli aplikované. 6

8 Rok Realizát or Základný súbor Rozsah výberové ho súboru Terénna fáza Vekové kategórie 1994 ÚVVM 15 +, SR , 25-29, 30-39, 40-49, 50-59, ÚVVM 15 +, SR ÚVVM 15 +, SR , 25-29, 30-39, 40-49, 50-59, , 25-29, 30-39, 40-49, 50-59, ÚVVM 15-64, SR , 25-34, 35-44, 45-54, ÚVVM 15-64, SR , 25-34, 35-44, 45-54, ÚVVM 15-64, SR , 25-34, 35-44, 45-54, ÚVVM 15-64, SR , 25-34, 35-44, 45-54, MVK 15-64, Bratislavský kraj , 25-34, 35-44, 45-54, TNS 15-64, SR 4055 **** , 25-34, 35-44, 45-54, Zadávateľom prieskumov bolo Národné monitorovacie centrum pre drogy. V ďalšom texte sú tieto prieskumy označované ako NMCD 2009 a NMCD

9 1. ÚVOD Slovenská republika patrí podľa prieskumov Svetovej zdravotníckej organizácie ku krajinám s najvyššou spotrebou alkoholických nápojov (WHO 2011), hoci má za posledné roky pomerne stabilizovaný trend 5 (ŠÚ SR 2011). Charakter konzumácie v určitej populácii určuje špecifické kultúrne pozadie a postoje voči alkoholu, ktoré sa utvárali desaťročia a majú za následok, že v našej spoločnosti je pitie alkoholu v súčasnosti norma správania. (Bútora, M. 1989; Novotný, I. 1983) Spomedzi ostatných látok má osobitné postavenie, lebo je najstaršou, široko a pravidelne konzumovanou návykovou látkou obyvateľmi nášho územia. (Okruhlica, Ľ. a kol. 1998) V našej spoločnosti plní predovšetkým integratívnu a utilitárnu funkciiu. Na jednej strane posilňuje pocit spolupatričnosti (Bútora, M. 1989), uľahčuje spoločenské kontakty, konzumuje sa za účelom zvýšenia radosti zo vzájomnej spoločnosti a dobrej zábavy (Heath 1995 In: Anderson, P. a kol. 2007). Okrem toho sa konzumácii alkoholu pripisuje znižovanie stresu a vnútorného napätia, zlepšenie nálady, uvoľnenosť a zvýšenie sociability. (Hull a Bond 1986 In: Anderson, P. a kol. 2007). Faktom však je, že účinky na náladu a emócie sa u jednotlivcov veľmi odlišujú (Jacobs a Fehr, 1987 In: SZO 2004). Na druhej strane, alkohol je jednej z najrizikovejších faktorov poškodenia zdravia a predčasnej smrti. Podieľa sa na vzniku približne 60 typov chorôb a zdravotných poškodení, pričom platí, že čím vyššia je spotreba alkoholu, tým je vyššie aj riziko. (Anderson, P. a kol. 2007) Okrem toho spôsobuje tiež sociálne škody, ktoré sa prejavujú vo všetkých oblastiach života spoločnosti. (Novotný, I. 1983) V dôsledku pitia alkoholu vznikajú škody pre rodinu, manželstvo, prácu, štúdium, priateľstvo a spoločenský život, pričom platí, že čím je spotreba alkoholu vyššia, tým je väčšie riziko týchto škôd (Anderson, P. a kol. 2007). Spektrum škôd spôsobených konzumáciou alkoholu začína neprimeraným správaním v dôsledku pitia alkoholu, obťažovaním, znížením produktivity práce, manželskými problémami, pokračuje závažnejšími problémami ako sú škody na majetku či krádeže a môžu viesť až k násilným skutkom, vrátane domáceho násilia, haváriám, fyzickým zraneniam iných osôb, zneužívaniu detí, ba dokonca k vražde. Vo všeobecnosti platí, že čím vyššia je úroveň konzumácie alkoholu, tým závažnejšie je aj poškodenie alebo zločin. (Anderson, P. a kol. 2007) Navyše škody spôsobené alkoholom predstavujú značné finančné bremeno pre spoločnosť. Okrem nákladov na liečbu, stratu rokov ekonomicky aktívneho života pri úmrtí, ochorení a invalidite, či škodách na majetku sem patria straty pri daňových únikoch, pašovaní a nelegálnej výrobe alkoholu. (Nociar, A. 2001) Napriek všetkým spomenutým negatívnym dôsledkom konzumácie alkoholu nie je primeranou spoločenskou požiadavkou eliminovať jeho konzumáciu, keďže je legálne obchodovanou komoditou (CPLDZ IDZ 2008). Vzhľadom k tomu, že je to látka povolená zákonom, ak ide o konzumáciu u dospelého človeka, neexistuje hrozba dopadu možných trestnoprávnych dôsledkov z jeho vlastnenia a konzumu. (Okruhlica, Ľ. a kol. 1998) To však neplatí pre konzumáciu alkoholu mládežou. Napriek tomu, že legislatíva Slovenskej republiky zakazuje podávanie a predaj alkoholických nápojov deťom a mládeži do veku 18 rokov, alkoholické nápoje sú mladistvým voľne dostupné a oni ich vo veľkej miere konzumujú. Podľa posledného prieskumu Eurobarometer 6 5 Základným údajom reflektujúcim mieru pitia alkoholických nápojov je informácia o množstve vypitého čistého alkoholu na obyvateľa v danom roku. Na Slovensku to bolo v roku 2010 podľa predbežných údajov Štatistického Úradu 8,5 litra na osobu. 6 Eurobarometer je prieskum realizovaný pod záštitou Európskej komisie, ktorý je zameraný na postoje mladých Európanov vo veku od 15 až 24 rokov voči drogám a problémom spojeným s ich užívaním. Prieskum v roku 2008 je tretí v poradí. 8

10 realizovaného v roku 2008 deklarovali respondenti v rámci slovenského podsúboru vo veku 15 až 18 rokov veľmi ľahkú a dosť ľahkú dostupnosť v 93,6%. Navyše, podľa výsledkov spomínaného prieskumu až tri štvrtiny respondentov v rámci súboru zo Slovenska vyjadrilo presvedčenie, že užívanie alkoholu predstavuje len malé alebo stredné riziko pre ich zdravie. (The Gallup Organisation 2008) Uvedené závery implikujú nedostatočné uvedomovanie si rizík spojených s konzumáciou alkoholu mladými ľuďmi. Výsledky prieskumu TAD 7 prinášajú poznatok, že pozitíve vnímanie alkoholu u slovenskej mládeže nielen že neklesá, ale alkohol je vnímaný ako prirodzená súčasť obrazu muža aj ženy. Túto skutočnosť ovplyvňuje okrem iných činiteľov aj ich najbližšie sociálne okolie, ktoré pokračuje v prenose postojov a zvyklostí, súvisiacich s alkoholom, na mladšiu generáciu. Sami dospelí totiž nielen poskytujú negatívny vzor (podľa prieskumu TAD si občas priveľa vypije takmer 62% otcov a 15% matiek), ale adolescentom často priamo ponúkajú alkohol. Skúsenosť s týmto javom priznalo 87% študentov v rámci prieskumu TAD v roku (Nociar, A. 2010) Netreba však zabúdať na nemenej významné faktory, ktoré ovplyvňujú vzory konzumácie alkoholických nápojov u mladistvých, ako je vplyv vrstovníckych skupín (hoci nie všetky majú v tomto smere negatívny vplyv), rodičovská tolerancia, história rodiny spojená s problémami s pitím, nízka úroveň sebaregulácie, rozvoj očakávaní spojených s pitím alkoholu a mnohé ďalšie. Pre mladých však pitie alkoholu znamená predovšetkým zábavu, stieranie zábran či neistoty a výhovorku nadmernej konzumácie alkoholu, napomáhajúcu vyhnúť sa zodpovednosti za činy, na ktoré adolescent nie je hrdý. U mladej časti populácie je obzvlášť nebezpečný predovšetkým spôsob konzumácie alkoholu. Nepijú tak často ako dospelí, ale o to väčšie množstvo, čo môže mať za následok intoxikáciu a iné pridružené riziká. (Kaner, E., O Neil, S. 2010) Len máloktorý z nich si uvedomuje, že pre vyvíjajúci sa mladý organizmus je užívanie alkoholu zvlášť riskantné. Jeho pečeň nestačí dostatočne rýchlo detoxikovať alkohol, obsah alkoholu v krvi sa rýchlo zvyšuje a má zhubnejší vplyv na organizmus. Navyše alkohol nepriaznivo ovplyvňuje nielen ich fyzický, ale aj psychický vývoj (Everhardt, V. 2010), nehovoriac o vyššie spomínaných sociálnych rizikách, majúcich pre človeka, ktorý má veľkú časť života pred sebou, enormnejšie následky. Nastolenou témou sa v súčasnej dobe zaoberá viacero prieskumov tak na národnej, ako aj medzinárodnej úrovni. Batéria otázok skúmajúcich viaceré aspekty tejto širokej problematiky bol zaradený tiež do celoplošného prieskumu GPS za rok V prvom rade obsahuje otázky týkajúce sa prevalencie užívania alkoholu, pokračuje otázkami skúmajúcimi frekvenciu konzumácie alkoholu a tiež jeho nadmerného množstva. Zahŕňa otázky zaoberajúce sa konzumáciou jednotlivých druhov alkoholu, vekom prvého ochutnania a vekom začiatku pravidelného pitia alkoholu. Pre našu analýzu je prínosnou tiež skríningová škála CAGE a v neposlednom rade aj názor na skutočnosť, či je to alkohol alebo zákonom nepovolené psychoaktívne látky, ktoré spôsobujú viac problémov v spoločnosti. Pri analýze údajov získaných prostredníctvom prieskumu sme sa špecificky zamerali na tri súbory respondentov. Použili sme rozdelenie súboru na SR 15-64, SR a BA kraj SR zahŕňa všetkých respondentov v rámci celého Slovenska vo veku od 15 do 64 rokov. SR je súbor, ktorý bol vybraný zo súboru SR na základe kritéria veku od 15 do 24 rokov. Taktiež súbor BA kraj bol vyčlenený zo súboru všetkých respondentov na základe kritérií veku od 15 do 24 rokov a sústredil sa na obyvateľov Bratislavského kraja. 2. VÝSLEDKY ANALÝZY PRIESKUMU V rámci deskripcie súčasného stavu zisteného prieskumom v roku 2010 a trendov z nedávnej minulosti sa v prvom rade zameriame na prevalenciu konzumácie alkoholu. Na základe výsledkov prieskumu za rok 2010, prezentovaných grafom č. 1, možno konštatovať, že skúsenosť s užívaním alkoholu získala v priebehu svojho života 8 prevažná väčšina respondentov zo všetkých 7 TAD ( Tabak, Alkohol, Drogy ) je školský prieskum realizovaný v štvorročnom odstupe od roku 1994 do 2010 u žiakov základných a stredných škôl na Slovensku. 8 V rámci grafu č. 1 je tento druh prevalencie charakterizovaný ako celoživotná prevalencia. 9

11 sledovaných súborov viac ako 90% opýtaných v súbore dospelých Slovákov a vyše 80% v oboch vzorkách mladých. Prevalencia konzumácie alkoholu za posledných 12 mesiacov 9 spätne od realizácie prieskumu prevyšuje 70% opýtaných vo všetkých súboroch. Prokonzumná atmosféra našej spoločnosti sa prejavuje tiež v prevalencii pitia alkoholu za uplynulých 30 dní 10 od termínu zberu údajov. Počas tohto obdobia užívali alkoholické nápoje tri pätiny dospelých respondentov, takmer rovnaký podiel opýtaných z radov mladých Bratislavčanov a každý druhý respondent vo veku od 15 do 24 rokov z celoslovenského súboru. Monitorujúc celoslovenský súbor oslovených v priebehu rokov 2004 až 2010, vo vekovej kategórii 15 až 64 ročných sme zaznamenali niekoľko posunov. V prvom rade je nutné zdôrazniť, že prevalencia konzumácie alkoholu od roku 2004 do roku 2006 prudko vzrástla, a to vo všetkých troch sledovaných obdobiach života respondentov 11, ako prehľadne ilustruje graf č. 1. Analýza výsledkov prieskumov z rokov 2006 až 2010 však dokazuje, že opísaný stav sa postupne stabilizuje a hoci hodnoty prevalencie pitia alkoholu za posledných 30 dní, podobne ako celoživotnej prevalencie ešte nepatrne vzrástli, počet užívateľov alkoholu za posledných 12 mesiacov od participácie na prieskume naopak mierne poklesol. V tomto smere sme však zaznamenali posun maximálne o niekoľko percentuálnych bodov. Taktiež analýza zameraná na mladistvých užívateľov vo veku od 15 do 24 rokov, tak v množine celoslovenského, ako aj bratislavského súboru, vo všeobecnosti kopíruje konklúzie vyššie načrtnutého súboru. Avšak okrem prudkého nárastu mladých respondentov z Bratislavy priznávajúcich konzumáciu alkoholických nápojov za uplynulých 30 dní od realizácie prieskumu sme zaznamenali mierny pokles zahŕňajúci tak celoživotnú, ako aj ročnú prevalenciu (a v prípade súboru mladých Slovákov tiež mesačnú prevalenciu užívania alkoholu). Dodajme, že adolescenti z Bratislavy a okolia zúčastnení na prieskume vykazujú o niečo vyššiu prevalenciu pitia alkoholu vo všetkých sledovaných kategóriách ako ich vrstovníci z celoštátnej vzorky počas celého sledovaného obdobia. Graf č. 1: Prevalencia konzumácie alkoholických nápojov trend medzi rokmi 2004 až 2010 ÚVVM pri ŠÚ SR , NMCD 2010 Prevalencie konzumácie alkoholu ( ) (v %) ,9 64,1 44,8 90, ,7 71,67 74,3 79,9 77,5 79,2 71,7 68,6 58,6 60,1 61,87 53,5 52,6 51, ,9 83,7 77,4 72,9 57,7 48, SR SR BA kraj mesačná prevalencia ročná prevalencia celoživotná prevalencia 9 Graf č. 1 prezentuje tento druh prevalencie ako ročnú prevalenciu. 10 V grafe č. 1 je nazvaná mesačnou prevalenciou. 11 T.j. celoživotná prevalencia, prevalencia pitia alkoholických nápojov za posledných12 mesiacov a prevalencia konzumácie alkoholu za uplynulých 30 dní od uskutočnenia prieskumu. 10

12 Porovnaním výsledkov z rokov 2004 až 2010, so zreteľom na pohlavie oslovených, prichádzame k záveru, že podielu konzumentov alkoholu jednoznačne dominujú muži. Pri bližšom skúmaní časových a zároveň priestorových horizontov prevalencie požívania alkoholu však nachádzame niekoľko posunov. Rozdiel v prevalencii pitia alkoholu za posledný mesiac medzi mužmi a ženami je v celoslovenskom súbore dospelých respondentov od roku 2004 do 2010 pomerne stabilný. Naproti tomu vo vzorke mladistvých konzumentov alkoholu v oboch regionálnych súboroch pozorujeme postupné vyrovnávanie hodnôt prevalencie medzi mužmi a ženami. Tento trend je zrejmý aj pri sledovaní prevalencie pitia alkoholických nápojov za posledných 12 mesiacov medzi dospelými, ale aj mladými respondentmi z celoslovenskej vzorky. Naopak, v Bratislavskom kraji je trend opačný priepasť medzi pohlaviami bola najplytšia v roku 2004 a odvtedy sa neustále prehlbuje. V súvislosti s celoživotnou prevalenciou sme zaznamenali postupné vyrovnávanie hodnôt prevalencie medzi mužmi a ženami vo vekovej kategórii od 15 do 64 rokov od roku 2004 a v súbore mladých respondentov od roku Mieru užívania alkoholu môžeme sledovať prostredníctvom dvoch základných ukazovateľov frekvencia pitia a množstvo užitého alkoholu. Najskôr sa zameriame na prvý menovaný ukazovateľ. Výsledky prezentované v tabuľke č. 1 informujú, že hoci približne dve pätiny respondentov všetkých vybraných vzoriek pilo podľa svojich slov alkohol raz mesačne alebo menej často, zhruba polovica konzumovala alkoholické nápoje v častejších intervaloch. Jedna pätina dospelých respondentov Slovenska a rovnaký podiel mladých opýtaných v rámci Bratislavského kraja priznalo pitie alkoholu minimálne dva krát týždenne 12, čo sa z medicínskeho hľadiska považuje za pravidelné užívanie. (ÚVVM pri ŠÚ 2000) Mladých respondentov z celoslovenského súboru, ktorí pijú alkohol rovnako intenzívne bolo o niečo menej - 13,6%. Neprekvapilo nás, že z hľadiska pohlavnej diferencie dominujú množine pravidelných konzumentov alkoholu muži. Ich zastúpenie takmer štvornásobne prevyšuje podiel žien, a to tak v celoslovenskom súbore dospelých (33,6%), ako aj mladých (19,4%) respondentov. Viac než polovica dospelých aj mladých mužov zo Slovenska zapojených do prieskumu uviedla pitie alkoholu viac krát mesačne. Opýtané ženy zo Slovenska, bez rozdielu veku, priznali užívanie alkoholu v rovnakej intenzite v približne jednej tretine. Viac než polovica žien z rovnakého súboru tvrdila, že pijú alkohol maximálne raz mesačne. Tabuľka č. 1: Frekvencia pitia alkoholických nápojov ( NMCD 2010) Ako často pijete nejaký alkoholický nápoj? (2010, údaje v %) SR SR BA kraj x týždenne alebo častejšie 6,8 2,4 4,4 2-3x týždenne 14,6 11,2 16,7 2-4x za mesiac 30,7 32,1 34,3 raz mesačne alebo menej často ako raz mesačne 40,2 45,8 36,3 vôbec nepijem 7,3 8,4 8,4 Účastníci prieskumu mali následne vyjadriť, ako často za posledných 30 dní konzumovali alkoholický nápoj. Našim cieľom bolo reálne zhodnotenie nedávnej minulosti. Rovnako ako v predchádzajúcej, teoreticky položenej otázke, je zreteľná konvergencia výsledkov vzorky dospelých SR a mládeže Bratislavy, zatiaľ čo vo vzorke mládeže z celoslovenského súboru pozorujeme nižší podiel opýtaných, ktorí deklarovali frekvenciu pitia viackrát týždenne a naopak väčší počet tých, ktorí nepili v sledovanom časovom období vôbec (pozri tabuľku č. 2). Jedna tretina respondentov v celoslovenskom súbore dospelých a bratislavskom súbore mladých pila alkohol aspoň raz do týždňa. V súbore mladých zo Slovenska konzumovalo alkohol v rovnakej 12 Údaj sme získali spojením možností 2-3x týždenne a 4 x týždenne alebo častejšie. 11

13 frekvencii 23,4%. Nazeraním na problematiku frekvencie pitia cez prizmu geografického členenia sme odhalili, že tendenciou konzumovať alkohol viackrát do týždňa sa vyznačuje najmä Bratislavský kraj a najväčšie slovenské mestá (s počtom obyvateľov a viac), čo potvrdzujú aj výsledky v rámci súboru mladých. Tabuľka č. 2: Frekvencia pitia alkoholických nápojov za posledných 30 dní (NMCD 2010) Ako často ste v priebehu posledných 30 dní pili alkohol? (2010, údaje v %) SR SR BA kraj každý deň alebo takmer každý deň 3,9 1,1 3,7 niekoľkokrát týždenne 11,5 7,8 11,4 najmenej raz týždenne 16,2 14,5 14,1 menej často než raz týždenne 38,4 37,7 39,8 nepil som 30 38,9 31 Z hľadiska porovnania podľa pohlavia sú medzi opýtanými, ktorí uviedli konzumáciu alkoholu za posledných 30 dní značné rozdiely medzi mužmi a ženami, ako prezentuje tabuľka č. 3. Percentuálny podiel mužov, ktorí deklarovali pitie aspoň raz týždenne, výrazne presahuje obdobné hodnoty, vzťahujúce sa na oslovené ženy. Tie sa naopak viac než muži prikláňali ku frekvencii pitia menej často než raz týždenne, a to v pomere 4:3. Zaujímavé však je, že medzi mladými opýtanými v celoslovenskom súbore, bol rozdiel medzi pohlaviami výrazne menší, ako u respondentov zo vzorky dospelých a to predovšetkým pri vyjadreniach častejšej frekvencie užívania alkoholu. Tabuľka č. 3: Frekvencia pitia alkoholických nápojov za posledných 30 dní podľa pohlavia (NMCD 2010) Ako často ste v priebehu posledných 30 dní pili alkohol? (2010, údaje v %) SR SR BA kraj Muž Žena Muž Žena Muž Žena každý deň alebo takmer každý deň 7 0,9 1,5 0,6 2,5 5,4 niekoľkokrát týždenne 17,9 5,2 10,9 3,7 17,1 5,4 najmenej raz týždenne 19,9 12,4 17,6 10,7 19,5 8,1 menej často než raz týždenne 32,4 44,4 34,7 41, ,6 nepil som 22,9 37,2 35,4 43, ,6 Z hľadiska frekvencie pitia alkoholických nápojov nás obzvlášť zaujímala frekvencia konzumácie väčšieho množstva alkoholického nápoja pri jednej príležitosti. V rámci našej kultúrnej tradície je jedným zo sociálne integrovaných vzorov spotreby alkoholu práve konzumácia pre jeho intoxikujúce účinky - teda za účelom, aby sa človek opil. (Rehm a Gmel 1999 In: Anderson, P. a kol. 2007) Pri spotrebe najmenej 60g alkoholu pri jednej príležitosti, prípadne v rýchlom slede za sebou (čo v našom prieskume predstavuje vypitie piatich a viacerých pohárov alkoholického nápoja pri jednej príležitosti) hovoríme o tzv. nárazovom pití, ktoré pravdepodobne vedie k intoxikácii. Takýto vzor konzumácie je nebezpečný z hľadiska zvýšeného rizika akútnych zdravotných problémov, nehôd, porúch správania, správania prekračujúceho právo a k ďalším problémom. (WHO 2000 In: Moskalewicz, J., Sierosławski, J., 2010) Zvlášť závažná je daná problematika v súvislosti s mladými ľuďmi. Opísaný spôsob pitia alkoholu je medzi adolescentmi predovšetkým spoločenská aktivita realizovaná v skupinách vrstovníkov, pričom motiváciou je najmä povzbudovanie rovesníkov k ďalšej konzumácii. (Kaner, E., O Neil, S. 2010) Prieskum ESPAD 13 z roku 2007 poukázal na trend zvýšeného výskytu nárazového pitia medzi mladými. 13 ESPAD je Projekt európskeho školského prieskumu o alkohole a iných drogách ( European School Survey Project on Alcohol and other Drugs ), do ktorého sa zapojila aj Slovenská republika. Zahŕňa študentov vo veku 15 až 19 12

14 Ďalším zaujímavým prínosom prieskumu ESPAD bola skutočnosť, že hoci v roku 1995 bolo príležitostné nadmerné pitie bežnejšie u chlapcov ako u dievčat, tento rozdiel sa v roku 2007 podstatne znížil. Teda frekvencia konzumácie alkoholu medzi dievčatami sa zvyšuje a tie sa začínajú postupne vyrovnávať v tomto smere chlapcom. (Nociar, A. 2007). Obe uvedené skutočnosti potvrdil aj prieskum TAD z roku (Nociar, A. 2010) Na základe výsledkov prieskumu GPS za rok 2010 zisťujeme, že 8% dospelých respondentov v rámci celého Slovenska pije nárazovo minimálne raz týždenne 14 a 16,7% dospelých opýtaných aspoň raz do mesiaca 15. Mládež Slovenska vo veku 15 až 24 rokov sa dosiahnutými hodnotami príliš nelíši od vzorky dospelých, hoci sú o niečo nižšie. Minimálne raz týždenne konzumuje 5 a viac pohárov alkoholického nápoja pri jednej príležitosti 5,8% mladých respondentov a 13,5% aspoň raz mesačne. Súbor bratislavskej mládeže svojimi výsledkami dobieha vzorku dospelých Slovákov. Na týždennej báze užíva alkohol uvedeným spôsobom 10,1% a minimálne raz za mesiac 16,6% z nich (pozri tabuľku č. 4). Najčastejšie 16 sa na Slovensku pije nárazovo v obciach s počtom obyvateľov až Najviac dospelých respondentov uvádzalo konzumáciu alkoholu týmto rizikovým spôsobom v časovom intervale aspoň raz do týždňa v Košickom kraji a spomedzi mladých bol najväčší podiel opýtaných v Trenčianskom kraji. Tabuľka č.4: Frekvencia konzumácie 5 a viacerých pohárov pri jednej príležitosti ( NMCD 2010) Ako často vypijete 5 alebo viac pohárov alkoholického nápoja pri jednej príležitosti? (2010, údaje v %) SR SR BA kraj každý deň alebo takmer každý deň 1,3 0,4 1,3 raz za týždeň 6,7 5,4 8,8 raz mesačne 8,7 7,7 6,5 menej často ako raz mesačne 26,7 25,1 31,1 nikdy 56,6 61,4 52,4 Pri bližšom pohľade z hľadiska pohlavia nás neprekvapuje, že veľké množstvá alkoholu konzumujú s väčšou frekvenciou muži. V rámci súboru dospelých Slovákov deklarovala príležitostné 17 nárazové pitie jedna štvrtina žien oproti trom pätinám dospelých mužov a v súbore mladých Slovákov štvrtina opýtaných žien v porovnaní s polovicou mužov. Podiel respondentov spomedzi bratislavskej mládeže priznávajúcich túto problematickejšiu formu užívania alkoholu tento pomer o niečo vyrovnáva. Vypitie piatich a viacerých pohárov pri jednej príležitosti uviedla jedna tretina žien v porovnaní s troma pätinami mladých mužov. V súvislosti s konzumáciou alkoholických nápojov nás zaujímala aj potenciálna súvislosť s užívaním ďalších legálnych či nelegálnych látok. Spomedzi legálnych látok sme skúmali vzťah medzi pitím alkoholu a fajčením 18. Z grafu č. 2 je zrejmé, že vo všetkých sledovaných súboroch viac než polovica respondentov, ktorí uviedli, že fajčia, respektíve v minulosti fajčili, majú súčasne skúsenosť s konzumáciou alkoholu. Na druhej strane, aj spomedzi tých, ktorí doposiaľ fajčenie nevyskúšali, bola vo všetkých sledovaných vzorkách respondentov necelá jedna tretina tých, ktorí rokov. Zatiaľ bol realizovaný v štyroch vlnách, naposledy v roku Medzinárodné porovnanie sa týka iba kohorty študentov s rokom narodenia Hodnotu sme dostali spojením možností každý deň alebo takmer každý deň a raz za týždeň. 15 Údaj bol získaný spojením kategórií každý deň alebo takmer každý deň, raz za týždeň a raz mesačne. 16 Najvyšší počet respondentov pijúcich alkoholické nápoje na týždennej báze. 17 Údaj sme získali spojením kategórií každý deň alebo takmer každý deň, raz za týždeň a raz mesačne a menej často ako raz mesačne 18 Pri korelácii sme použili dichotomické vyjadrenie odpovedí fajčí denne, v priebehu uplynulých 30 dní, v priebehu posledných 12 mesiacov a niekedy dávnejšie ako fajčí/fajčil a nefajčí/nefajčil, oproti dichotomickému vyjadreniu odpovedí pil v priebehu uplynulých 30 dní, v priebehu posledných 12 mesiacov a niekedy dávnejšie vyjadrenými ako pije/pil(a) alkohol a nepije/nepil(a) alkohol. 13

15 uviedli, že konzumujú alkoholické nápoje. Výsledky prieskumu teda preukázali súvislosť medzi požívaním alkoholických nápojov a fajčením. Graf č. 2: Konzumácia alkoholu a fajčenie ( NMCD 2010) Konzumácia alkoholu a fajčenie tabaku, celoživotne (2010) BA kraj SR SR pije/pil(a) alkohol nepije/nepil(a) alkohol pije/pil(a) alkohol nepije/nepil(a) alkohol pije/pil(a) alkohol nepije/nepil(a) alkohol 1,58 1,47 2,6 7,42 15,72 12,99 32,1 28,99 31,17 53,81 53,25 58, (v %) fajčí/fajčil(a) nefajčí/nefajčil(a) Zaujímavé je tiež sledovanie frekvencie nárazového pitia alkoholu v súvislosti s fajčením. V skupine oslovených, ktorí sa zaradili medzi fajčiarov, je zreteľná prevaha tých, ktorí deklarovali, že niekedy užijú päť a viac pohárov alkoholu pri jednej príležitosti (bez ohľadu na frekvenciu daného spôsobu konzumácie alkoholických nápojov). Naopak, medzi nefajčiarmi môžeme nájsť viac než tri štvtiny opýtaných, ktorí nikdy nepožijú spomenuté množstvo alkoholu v slede za sebou (pozri graf č. 3). Uvedené zistenie sa potvrdilo v rámci všetkých sledovaných súborov opýtaných. Nárazová konzumácia alkoholu u respondentov úzko súvisí s fajčením cigariet. 14

16 Graf č. 3: Frekvencia konzumácie piatich a viacerých pohárov alkohol pri jednej príležitosti a fajčenie ( NMCD 2010) Frekvencia konzumácie 5 a viac pohárov alkoholu a fajčenie (2010) BA kraj SR SR (takmer) každý deň raz mesačne nikdy (takmer) každý deň raz mesačne nikdy (takmer) každý deň raz mesačne nikdy 0,4 1,9 2 3,4 18,5 0,7 9,8 3,3 11,3 15,2 2,3 9,7 12,2 16,3 11,6 20,6 32,1 30,2 33,3 39,5 44, ,7 81,5 79, (v %) fajčí/fajčil(a) nefajčí/nefajčil(a) Okrem súvislosti konzumácie alkoholu so zákonnými látkami sme skúmali tiež vzťah pitia alkoholu so skúšaním nelegálnych psychoaktivnych látok. Spomedzi tých, ktorí majú osobnú skúsenosť so zákonom nepovolenou psychotropnou látkou je výrazne väčší podiel medzi respondentami, ktorí deklarovali konzumáciu alkoholu, ako medzi tými, ktorí alkohol nepijú. Z grafu č. 4 vyplýva, že medzi opýtanými, ktorí deklarovali konzumáciu alkoholu za posledných 30 dní spätne od realizácie prieskumu, jedna štvrtina dospelých respondentov, necelé dve pätiny mladých opýtaných v celoslovenskom súbore a 43,2% mladých Bratislavčanov už niekedy vyskúšalo účinky nelegálnej látky na sebe samom. Medzi tými, ktorí nikdy nepili alkohol, užili spomenuté látky necelé štyri percentá tak dospelých, ako aj mladých opýtaných v rámci Slovenska a žiadny respondent zo vzorky mladých z Bratislavského kraja. Z uvedeného vyplýva, že pravidelné i príležitostné konzumovanie alkoholu u respondentov, ktorí už vyskúšali účinok nelegálnej látky na svojej osobe, je značne rozšírenejšie, než u tých, ktorí takúto skúsenosť nemajú. Graf č. 4: Konzumácia alkoholu a skúšanie nelegálnej látky ( NMCD 2010) Konzumácia alkoholu a skúšanie nelegálnej látky (2010) BA kraj SR SR pil(a) počas posledných 12 mesiacov nikdy nepil(a) pil(a) počas posledných 30 dní pil(a) niekedy dávnejšie pil(a) počas posledných 12 mesiacov nikdy nepil(a) 25,7 17,2 9,7 3,8 3,6 13,3 26, ,9 43,2 56,8 60,7 74,3 82,8 90,3 96,2 73, ,7 96, (v %) vyskúšal(a) nevyskúšal(a) 15

17 Taktiež sa potvrdil súvis medzi nárazovým pitím alkoholu a skúšaním zákonom nepovolených látok. Graf č. 5 prezentuje, že medzi respondentmi vo všetkých sledovaných súboroch, ktorí majú skúsenosť s nelegálnymi látkami, bolo výrazne viac tých, ktorí niekedy pijú päť a viac pohárov alkoholického nápoja pri jednej príležitosti. Na druhej strane, spomedzi tých, ktorí účinky nezákonej látky neskúšali, bolo viac než tri pätiny opýtaných vo všetkých sledovaných súboroch respondentov, ktorí tvrdili, že nikdy dané množstvo alkoholu v slede za sebou neužijú. Tieto závery implikujú existujúci vzťah medzi nárazovým pitím alkoholu a skúšaním nelegálnych psychoaktívnych látok. Graf č. 5: Konzumácia 5 a viacerých pohárov alkoholu pri jednej príležitosti a skúšanie nelegálnej láty ( NMCD 2010) BA kraj SR SR Konzumácia 5 a viac pohárov alkoholu pri jednej príležitosti a skúšanie nelegálnej látky (2010) 1,8 1,2 5,5 11,315,1 7,1 (takmer) každý deň raz mesačne nikdy (takmer) každý deň raz mesačne nikdy (takmer) každý deň raz mesačne nikdy 1,3 1,9 5,4 14,6 13,7 25,4 31, ,6 27,3 18,2 0 60,8 35,8 34,5 21,1 4,5 1,8 5,59,1 39,9 20 vyskúšal(a) 27, ,9 40 (v %) , nevyskúšal(a) Ďalším aspektom, na ktorý sa prieskum zameral, bolo množstvo alkoholu, ktoré respondenti skonzumovali pri poslednej príležitosti. Užitočným bolo rozdelenie alkoholických nápojov na konkrétne typy (pivo, víno a destiláty), čo nám poskytuje možnosť identifikovať rizikové faktory spojené s konzumáciou alkoholu. O zodpovedanie konkrétnych otázok, vzťahujúcich sa k danej problematike, boli požiadaní všetci respondenti, ktorí uviedli konzumáciu alkoholu za posledných 30 dní od ich participácie na prieskume. Výsledky prieskumu naznačujú, že pivo si pravdepodobne v dôsledku hlboko zakorenenej tradície na Slovensku a nepochybne i pomerne nízkej cene zachováva u obyvateľstva Slovenskej republiky značnú obľubu. Najväčší podiel konzumentov piva nachádzame v Košickom kraji a medzi opýtanými predstaviteľmi mužského pohlavia, keďže len 12% z celkového počtu oslovených mužov podľa ich slov nikdy pivo neochutnalo. U žien je tento podiel trikrát vyšší. U mladých respondentov prieskumu je rozdiel medzi mužmi a ženami o niečo menší. Uvedenému typu alkoholického nápoja sa vyhýba 16,4% mužov a 38,8% mladých žien v rámci celoslovenskej vzorky. Z výsledkov aktuálneho prieskumu vyplýva, že pri poslednej príležitosti, kedy respondenti konzumovali alkohol, pila práve tento nápoj zhruba polovica tak dospelých, ako aj mladých respondentov z celoslovenského súboru. Zo vzorky mladých Bratislavčanov konzumovalo tento druh alkoholu 41,2%. Keď sa sústredíme na výsledky týkajúce sa množstva skonzumovaného piva pri jednej príležitosti, odhaľujeme, že prevažná väčšina respondentov (približne dve pätiny v rámci všetkých sledovaných súborov) deklarovala užitie nanajvýš dvoch pív19. Vzhľadom na to, že pri 19 V prieskume z roku 2010 nebolo určené konkrétne množstvo jednotlivých druhov alkoholu

18 spotrebe viac než štyroch pív pri jednej príležitosti môžeme hovoriť o škodlivom pití 20, ktoré môže viesť k poškodzovaniu zdravia, osobitne nás zaujímala konzumácia piva presahujúca toto určené množstvo. Zistili sme však, že viac než štyri poháre piva pri jednej príležitosti uviedlo len 1,6% dospelých a 1,3% mladých respondentov z celoslovenského súboru a spomedzi bratislavského súboru mladých dokonca žiadny opýtaný. Okrem jednej výnimky išlo výhradne o zástupcov mužskej populácie. Tabuľka č. 5: Množstvo alkoholických nápojov skonzumovaných pri poslednej príležitosti ( NMCD 2010) Povedzte prosím, keď ste posledne pili alkoholické nápoje, koľko ste toho vypili? (2010, údaje v %) SR Pivo Víno Liehoviny SR BA kraj SR SR BA kraj SR SR vôbec nikdy nepijem pivo/víno/liehoviny 23,4 25,5 33,4 13,1 14,5 9, ,4 27,4 nepil/a som pivo/víno/liehoviny, keď som posledne pil/a alkohol menej ako 1 pivo/pohár vína/pohárik liehoviny BA kraj ,6 25,5 27,3 27,4 27, ,1 35,4 14,2 15,2 16,7 19,1 17,7 19,9 17,5 17,4 9,1 1 2 pivá/poháre vína/poháriky liehoviny 28,2 24,9 20,7 30,4 30,3 25,8 24,6 23,2 17,3 3 4 pivá/poháre vína/poháriky liehoviny 7,6 6,5 3,8 7,6 7,8 13,3 8 6,5 5,5 5 6 pív/pohárov vína/pohárikov liehoviny 1,3 1,3 1,9 1,8 2 2,6 4,1 5,4 7 9 pív/pohárov vína/pohárikov liehoviny 0,2 0,5 0,4 2 0,8 1, pív/pohárov vína/pohárikov liehoviny 0,1 0,1 0,2 0,5 0,7 Z tabuľky č. 5 vyplýva, že v porovnaní s ďalšími sledovanými druhmi alkoholu je víno medzi respondentmi zo všetkých sledovaných súborov tým najpopulárnejším, keďže osobná skúsenosť s týmto nápojom chýba len u približne jednej osminy opýtaných. Z našich zistení vyplýva, že tento nápoj uprednostňujú najmä ženy a predovšetkým respondenti pochádzajúci z vinárskych oblastí západného Slovenska z Bratislavského a Nitrianského kraja. Pri poslednej príležitosti pili víno tri pätiny dospelých a mladých opýtaných zo Slovenska. Mladých Bratislavčanov bolo o niečo menej 54%. Polovica respondentov v rámci prieskumu deklarovalo užitie nanajvýš dvoch pohárov tohto nápoja pri poslednej príležitosti. Neopomenuteľné je zistenie o konzumácii menej ako jedného pohára vína pri poslednom kontakte s alkoholom, ktoré priznala jedna pätina mladých respondentov v rámci celoslovenského súboru, a to najmä u ženskej časti opýtaných. Táto skutočnosť s veľkou pravdepodobnosťou implikuje popularitu vínnych strekov u mladých, ale taktiež dospelých žien. Keďže vypitie troch pohárov vína obsahuje 54 až 60g alkoholu, môžeme skonzumovanie takého množstva alkoholu pri jednej príležitosti posudzovať ako hazardné pitie. V prieskume z roku 2010 priznala vypitie aspoň troch pohárov vína desatina dospelých aj mladých respondentov zo Slovenska a 17,3% mladých opýtaných z Bratislavy. Konzumácia vína vo väčšom množstve je podľa výsledkov aktuálneho prieskumu príznačná najmä pre mužskú časť oslovených, i keď v porovnaní so škodlivým pitím zvyšných dvoch sledovaných druhov alkoholu má práve víno najviac stúpenkýň z radov ženskej populácie. Zatiaľ čo v súbore dospelých a tiež mladistvých v celoslovenskom súbore je žien, ktoré pili pri poslednej príležitosti minimálne tri poháre vína o polovicu menej ako mužov, vo vzorke mladých v rámci vzorky z Bratislavského kraja sa podiel žien takmer vyrovnáva podielu mužov. Nemenej významnou súčasťou spoločenského života Slovákov je pitie liehovín. Len 17% dospelých, ale aj mladých Slovákov, nemá skúsenosť s týmto druhom alkoholu. Mladých 20 Podľa pracovnej definície Svetovej zdravotníckej organizácie pri spotrebe najmenej 60g alkoholu pri jednej príležitosti môžeme hovoriť o škodlivom, resp. hazardnom pití. (WHO 2004 In: Anderson, P. a kol. 2007) Také množstvo alkoholu človek požije pri vypití minimálne 4 pív. 17

19 Bratislavčanov je v tomto prípade o niečo viac než jedna štvrtina podľa výsledkov prieskumu totiž väčšina z nich uprednostňuje skôr víno. Destilátom dáva prednosť najmä mužská časť dospelých respondentov. Tento nápoj nikdy neochutnalo 12,6% dospelých mužov a takmer dvojnásobné množstvo dospelých žien v rámci celoslovenského súboru. Na druhej strane, podiel mladých žien, ktoré nemajú skúsenosť s liehovinami, sa vyrovnáva podielu mladých mužov z celoslovenského súboru a v rámci bratislavskej vzorky je mužov, ktorí liehoviny zatiaľ nekonzumovali, viac ako mladých žien. Podľa našich zistení je tento druh alkoholu najpopulárnejší v Prešovskom kraji a v obciach s počtom obyvateľov do Pri poslednej príležitosti pila liehoviny viac než polovica oslovených, tak v súbore dospelých, ako aj mladých Slovákov. Spomedzi mladých Bratislavčanov konzumovalo tento nápoj 37,3% opýtaných. Dve pätiny dospelých aj mladých respondentov z celoslovenského súboru a 26,4% mladých z bratislavskej vzorky užilo nanajvýš dva poháriky destilátu. Minimálne tri poháriky pri poslednej príležitosti si doprialo takmer 12% dospelých a o percento viac mladých Slovákov. Pitie destilátov v takomto množstve pri jednej príležitosti môžeme považovať za hazardné pitie, keďže užitie troch pohárikov obsahuje 54 až 60g alkoholu. Napriek škodlivosti takéhoto spôsobu pitia užilo spomenuté množstvo alkoholu pri poslednej príležitosti takmer 5% dospelých žien a 17,9% dospelých mužov. Podobný pomer je príznačný aj pre obe sledované vzorky mladých respondentov. Najviac opýtaných, ktorí týmto spôsobom pili liehoviny pri poslednej príležitosti od uskutočnenia prieskumu, pochádzalo z Košického a Prešovského kraja. Dôležitým indikátorom prokonzumnej situácie na Slovensku je aj vek prvého priameho kontaktu človeka s alkoholom. Mladý človek totiž získava informácie o pití alkoholických nápojov najskôr pozorovaním správania dospelých, čím si utvrdzuje kultúrne a sociálne zvyklosti a postoje voči konzumácii, a o niečo neskôr prvým osobným kontaktom, pričom potláča negatívne chuťové zážitky v zmysle očakávaní účinku, ktorý mu alkohol bude neskôr prinášať. (Novotný, I. 1983) Avšak čim skôr začne konzumovať alkohol, tým je väčšie riziko, že sa neskôr stane závislým od tejto psychoaktívnej látky a navyše, keď mladý človek začne piť alkohol, zvyšuje sa u neho pravdepodobnosť vzniku a rozvoja rizikového správania. (Grant, B.F., and Dawson, D.A. 1998; Grunbaum, J.A. a kol. 2005) Prieskum GPS ukázal, že v roku 2010 bol v rámci celoslovenskej vzorky dospelej populácie priemerný vek ochutnania alkoholu 16,2 roka života, pričom sme zaznamenali nepatrný rozdiel pri genderovom porovnávaní. Kým u mužov bol priemerný vek prvej konzumácie 15,5 roka, u žien bol o niečo vyšší - 16,9 roka. Od roku 2000, kedy bol priemerný vek prvého pitia alkoholu na najnižšej úrovni, predstavujúc 15,1 roka života, pozorujeme jeho kontinuálny nárast (pozri graf č. 6). Vo vzorke mládeže Slovenska vo veku 15 až 24 rokov bol v roku 2010 priemerný vek prvej konzumácie alkoholu v porovnaní s dospelou populáciou o niečo nižší - 15,1 roka veku. Bratislavská mládež však priemer nepatrne zvyšuje (15,3 roka). Komparáciou s výsledkami prieskumov z predchádzajúcich rokov, počnúc rokom 1998, kedy sme zaregistrovali najnižší priemerný vek prvého užitia mladistvých Slovákov (13,5 roka), prichádzame s určitým nadhľadom k záveru, že plynulým zvyšovaním priemerného veku nadobúdania prvej skúsenosti s alkoholom sa táto problematika pomaly konsoliduje. Z grafu č. 7 je zrejmé, že najviac respondentov, ktorí ochutnali alkohol ešte pred dovŕšením 15. roku života, patrí do súboru mládeže Slovenska (32,7% 21 ). Avšak pre všetky sledované súbory respondentov platí, že väčšina z nich vyskúšala alkoholický nápoj medzi 15. a 19. rokom svojho veku. 21 Údaj sme získali spojením kategórií do 10 rokov a 11 až 14 rokov. 18

20 Graf č. 6: Vek prvej skúsenosti s konzumáciou alkoholu trend medzi rokmi 1996 až ,23 24 (ÚVVM pri ŠÚ SR , NMCD 2010) 18 Koľko rokov ste mali, keď ste prvý raz ochutnali alkohol? ( ) Priemerný vek ,2 15,8 15,7 15,4 15, ,2 15,1 14,5 15,3 14,7 13,8 13,5 13,6 13,8 14,1 14,3 13, , SR BA kraj SR Graf č. 7: Vek prvej skúsenosti požitia alkoholu ( NMCD 2010) Kedy ste prvýkrát ochutnali alkohol? (2010) 20 rokov a viac 2,6 4,9 10,2 15 až 19 rokov 70 64,7 69,1 11 až 14 rokov 15, ,7 do 10 rokov 4, (v %) SR SR BA kraj Pre súbor respondentov BA kraj sú dostupné údaje až od roku V rámci súboru SR bola veková kategória 15 až 64 rokov definovaná až v prieskume v roku Dovtedy sa v prieskumoch pracovalo s kategóriou 15 rokov a viac, čo znamená, že do nej boli zahrnutí aj respondenti starší ako 64 rokov. 24 Pre súbor BA kraj sú údaje dostupné až od roku

21 Respondentom, ktorí priznali konzumáciu alkoholických nápojov minimálne 2 až 3 krát za týždeň, sme v ďalšom kroku kládli otázku, v akom veku začali piť alkohol na pravidelnej báze. V súbore opýtaných vo veku od 15 do 64 rokov osciluje priemerný vek začiatku pravidelného užívania alkoholu od roku 1996 okolo 22. roka života, okrem mierneho poklesu v roku 2000 na 20,9 roka. Od roku 2004 však evidujeme jeho plynulý, hoci len mierny, nárast (bližšie graf č. 8). Nazerajúc na subjekt záujmu v optike genderového porovnávania zisťujeme, že priemerný vek začiatku pravidelného pitia je u mužov 21,7 a u opačného pohlavia 24,2 roka. Najnižší priemerný vek začiatku pravidelnej konzumácie alkoholických nápojov v celoslovenskom súbore dospelých respondentov bol v oblasti regionálneho porovnania v Bratislavskom kraji a v najväčších slovenských mestách (s počtom obyvateľov a viac). Vzorka mladistvých Slovenska v prieskume z roku 2010 súhrnne uvádza, že pitie alkoholu vo väčšej miere registruje od 17,3 roka života a v prípade bratislavskej mládeže je tento údaj len nepatrne odlišný (17,6 roka). Aj napriek skutočnosti, že aktuálny priemer začiatku pravidelného užívania je u celoslovenského súboru mladistvých povzbudivejší ako v roku 1996 (kedy bol vek začiatku pravidelného pitia na historicky najnižšej úrovni - 16,5 roka), pozorujeme v rozpätí rokov 2004 a 2010 jeho pokles. Graf č. 8: Vek začiatku pravidelnej konzumácie alkoholu trend medzi rokmi 1996 až (ÚVVM pri ŠÚ SR a NMCD 2010) V akom veku ste začali pravidelne piť alkohol? ( ) 24 21,5 Priemerný vek 22 22,1 21,9 21,6 22,2 21,7 20, , , , ,5 17, , ,4 16,9 16, , SR SR BA kraj Graf č. 9 ilustruje, že prevažná časť respondentov v oboch sledovaných súboroch mládeže začala pravidelne piť alkohol medzi 15. a 19. rokom života, zatiaľ čo 47%26 dospelých respondentov v rámci Slovenska začalo pravidelne užívať alkohol až po 19. roku života. Alarmujúcejším faktom však zostáva, že 14,9% mladistvých v rámci slovenskej skúmanej populácie začalo s pravidelným užívaním tejto legálnej psychotropnej látky ešte pred 15. rokom života V rámci súboru BA kraj sú dostupné údaje až od roku Údaj vznikol spojením kategórií 20 až 24 rokov, 25 až 29 rokov a 30 rokov a viac

22 Graf č. 9: Vek začiatku pravidelnej konzumácie alkoholu ( NMCD 2010) V akom veku ste začali pravidelne piť alkohol? (2010) 13,8 30 rokov a viac 6, rokov rokov 26,4 8,1 6,9 48, rokov 4,1 do 15 rokov ,1 14,9 20 SR SR BA kraj Vzhľadom na to, že nadmerná konzumácia alkoholu, ktorá má charakter nárazového pitia alebo pravidelného užívania, vedie k početným problémom, zaujímalo nás, či sú ich náznaky respondentmi vnímané v subjektívnej rovine. Tých respondentov, ktorí v rámci prieskumu v roku 2010 odpovedali, že už niekedy vypili päť pohárov alkoholu pri jednej príležitosti, sme podrobili skríningovému testu CAGE27, ktorý skúma subjektívnu percepciu eventuálnych problémov spojených s pitím alkoholických nápojov a v určitých prípadoch dokonca signalizujúcich potenciálnu závislosť. Skríning CAGE sme sa navyše rozhodli posudzovať aj v intenciách frekvencie a množstva alkoholu konzumovaného opýtanými v prieskume za rok Ako môžeme vidieť v tabuľke č. 6-38,7% dospelých respondentov v celoslovenskom súbore pripustilo, že v minulosti zamýšľalo obmedziť pitie alkoholu. Z celkového počtu mužov sa ku kladnému vyjadreniu na uvedenú otázku priklonilo 41,2%, v prípade žien bol tento podiel o štvrtinu menší. Najväčšia koncentrácia nositeľov tejto ašpirácie medzi oslovenými dospelými bola zaznamenaná v Košickom kraji a tiež v sídlach s počtom obyvateľov s menej než Pocit, že je načase obmedziť pitie, zažila takmer polovica tých dospelých respondentov, ktorí v rámci prieskumu uviedli, že alkohol pijú viac krát do týždňa a necelá polovica tých dospelých oslovených, ktorí priznali konzumáciu najmenej piatich pohárov alkoholu pri jednej príležitosti takmer každý deň. Mladí Slováci, vrátane oslovených z Bratislavy, priznali, že zažili tento pocit v približne v dvoch tretinách z celkového počtu, a to pomerom 4:3 medzi mužmi a ženami. Zo Slovákov vo veku 15 až 24 rokov, ktorí priznali konzumáciu alkoholu štyri krát týždenne alebo častejšie, boli k obmedzeniu tohto konania inšpirované tri pätiny a medzi mladými Bratislavčanmi jedna tretina opýtaných. Spomedzi tých mladých respondentov z celoslovenskej vzorky, ktorí uviedli, že alkohol konzumujú nárazovo takmer každý deň, uvažovali o obmedzení pitia dve tretiny. 27 CAGE je 4-položkový skríning, ktorý umožňuje odhadnúť úroveň možných problémov v súvislosti s pitím alkoholu. V súčasnosti je jedným z najpoužívanejších nástrojov na zisťovanie jeho rizikovej konzumácie. (Mayfield a kol In: Anderson, P. a kol. 2007) 21 21

23 Tabuľka č. 6: Podiely respondentov, ktorí sa priklonili k jednotlivým položkám v škále CAGE ( NMCD 2010) Ktoré z nasledujúcich pocitov alebo stavov ste už zažili? (2010, údaje v %) Mali ste už niekedy pocit, že je načase obmedziť svoje pitie nie nutne prestať piť, ale určite piť menej SR SR BA kraj ,7 64,2 70,7 Hnevali ste sa niekedy, že Vás ľudia kritizujú za Vaše pitie 25,6 26,5 26,6 Mali ste niekedy pocit viny alebo sa cítili zle a trápilo Vás svedomie pre vaše pitie Museli ste si niektoré ráno vypiť na upokojenie nervov alebo prekonanie zlých pocitov po pití ako sú potenie, tras rúk, kocovina 32,1 36,7 39,5 16,4 15,6 20,2 Spomedzi respondentov, ktorí uviedli, že sa už niekedy hnevali, keď ich ľudia kritizovali pre pitie alkoholu, čo môže byť známkou nadmerného pitia, respektíve abúzu, neboli medzi jednotlivými súbormi oslovených výrazné rozdiely. Túto skúsenosť zažila jedna štvrtina respondentov vo všetkých sledovaných súboroch. Z hľadiska genderových rozdielov zisťujeme, že hnev spomínaného charakteru už zažilo 28,4% oslovených mužov a 19,1% žien z celoslovenského súboru, u mladých však v tomto smere nepozorujeme rozdiely medzi mužmi a ženami. Z geografického aspektu túto možnosť najčastejšie uvádzali reprezentanti Trenčianskeho kraja. Z tých dospelých opýtaných, ktorí priznali pitie alkoholických nápojov aspoň štyri krát týždenne, sa dve pätiny už niekedy hnevali v dôsledku negatívnej reakcie okolia na ich pitie. Približne rovnaký podiel bol aj medzi mladými Slovákmi vo veku od 15 do 24 rokov. Kladnú odpoveď sme zaznamenali aj u dvoch tretín oslovených adolescentov z Bratislavského kraja. Z dospelých Slovákov, ktorí uviedli, že denne (alebo takmer každý deň) pijú päť a viac pohárov alkoholického nápoja za sebou, deklarovala skúsenosť s hnevom spomínaného charakteru polovica a medzi mladými Slovákmi jedna tretina. Pravidelní konzumenti alkoholu mali ďalej uviesť, či zažili niekedy v dôsledku pitia alkoholu pocit viny, respektíve sa cítili zle a trápilo ich svedomie, čo môže byť tiež indikátorom zneužívania alkoholu. Túto možnosť potvrdila jedna tretina dospelých respondentov, 36,7% mladistvých a takmer dve pätiny bratislavskej mládeže. Apely svedomia vnímajú podľa posledného prieskumu skôr mladé ženy ako muži, aj keď rozdiel medzi pohlaviami je vyjadrený približne len štyrmi percentami. Pocit viny z pitia alkoholu bol najčastejšie priznávaný opýtanými z Košického kraja. Doplňme, že v najväčších mestách Slovenska odpovedal kladne na vyššie spomenutú otázku každý druhý adolescent. S pocitom viny v dôsledku konzumácie alkoholických nápojov spomedzi tých, ktorí pijú alkohol viac krát týždenne, má skúsenosť približne jedna tretina dospelých respondentov, zhruba dve pätiny mladých opýtaných z celoslovenského súboru a dve tretiny mladých respondentov z Bratislavského kraja. Rovnaký pocit zažil každý štvrtý Slovák vo veku od 15 do 64 rokov, ktorý v rámci prieskumu priznal, že pije 5 a viac pohárov alkoholu pri jednej príležitosti každý deň (alebo takmer každý deň). Takmer zhodné výsledky evidujeme v oboch vzorkách celoslovenského súboru pocit viny z nadmerného užívania sa v minulosti zmocnil približne tretiny tých respondentov, ktorí dané množstvo alkoholu vypijú raz za týždeň. V prípade mladých Bratislavčanov tento podiel presiahol dve pätiny. Zisťovali sme tiež, či sa niektorí z pravidelných konzumentov alkoholických nápojov participujúcich na prieskume, pokúsili potlačiť príznaky otravy týmito látkami (potenie, trasenie rúk, bolesť hlavy atď.) a upokojiť nervy prijatím ich ďalšieho množstva, čo môže patriť medzi abstinenčné príznaky. Výsledky dokazujú, že táto praktika nie je cudzia 16,4% opýtaným z celoslovenského súboru (prevažne medzi 45 až 64 ročnými opýtanými) a takmer identickému podielu mládeže. Adolescenti z Bratislavy zvýšili toto číslo o štyri percentuálne body. Z hľadiska územného členenia bolo najviac respondentov s opísanou skúsenosťou v Trnavskom kraji a predovšetkým v mestách s počtom obyvateľov až Z tých respondentov z celoslovenského súboru (tak dospelých, ako aj mladých), ktorí uviedli, že pijú alkohol častejšie ako tri krát týždenne, zažilo zhruba 28% skúsenosť s prekonávaním zlých pocitov po predchádzajúcom pití a približne jedna pätina tých, ktorí pijú alkoholický nápoj aspoň dva krát týždenne. Spomedzi tých, ktorí uviedli, že pijú päť a viac 22

24 pohárov pri jednej príležitosti každý deň alebo takmer každý deň, zažilo danú skúsenosť 38,9% dospelých a jedna tretina mladých respondentov z celoslovenského súboru. Skríningový test CAGE sme sa rozhodli posudzovať aj na základe získaného skóre jednotlivých opýtaných. Zistili sme, že 15,9% dospelých respondentov a 17,8% mladých z celoslovenského súboru priznalo skúsenosť s dvoma uvedenými príznakmi súčasne, čo naznačuje problémy s pitím alkoholu. Z počtu mladých Bratislavčanov získal 2 body najväčší podiel opýtaných (31,7%), avšak v rámci spomenutej vzorky sa nenašiel žiaden opýtaný, ktorý by dosiahol viac bodov. Získanie 3 až 4 bodov sa dá posudzovať ako ukazovateľ značných problémov s konzumáciou alkoholu, ústiacich v mnohých prípadoch do závislosti od alkoholu. Tak vo vzorke dospelých, ako aj mladých opýtaných z celého Slovenska bolo viac než 3% tých, ktorí už zažili viac než dva uvedené pocity. Z hľadiska rozdelenia podľa pohlavia zisťujeme, že 2 body získalo 18,6% dospelých mužov zo skúmanej vzorky Slovenska a o polovicu menej dospelých žien. Ako však môžeme vidieť v tabuľke č. 7, u mladých Slovákov je tento rozdiel medzi mužmi a ženami výrazne menší. Dva príznaky súčasne uviedlo 19,3 mladých mužov a 13,9 mladých žien. Môže to naznačovať, že u mladých sú rozdiely medzi pohlaviami v súvislosti s pitím alkoholu menšie ako u dospelých. Tento poznatok potvrdzuje výsledky skríningu CAGE zaradenom do prieskumu ESPAD, ktorý zistil problémy s alkoholom u jednej pätiny študentov stredných škôl na Slovensku a podozrenie na závislosť od alkoholu u viac než 6% študentov - viac-menej bez rozdielu pohlavia. (Nociar, A. 2007) Tabuľka č. 7: Počet dosiahnutých bodov v teste CAGE podľa pohlavia ( NMCD 2010) Počet dosiahnutých bodov v teste CAGE podľa pohlavia (2010, údaje v %) SR SR BA kraj Muž Žena ,2 76,8 64,5 2 18,6 19,3 35, ,2 3, ,7 84,1 76,2 2 9,8 13,9 23, ,6 2 Dôležitým východiskom pre skúmanie prokonzumnej atmosféry v spoločnosti je porovnanie percepcie škodlivosti alkoholu a nelegálnych psychoaktívnych látok. V prieskumoch z rokov 1996 až 2010 preto respondenti odpovedali na otázku, ktorá zo spomenutých látok predstavuje podľa ich názoru pre societu zásadnejší zdroj problémov. Tabuľka č. 8 prezentuje, že v roku 2010 viac než dve pätiny dospelých aj mladých opýtaných v rámci celoslovenského súboru a jedna tretina mladých z Bratislavského kraja konštatovalo rovnaký negatívny vplyv oboch vyššie uvedených látok na spoločnosť. Avšak spomedzi tých opýtaných, ktorí sa priklonili k niektorej z nich ako ku škodlivejšej, výrazne dominuje negatívny názor obrátený proti nelegálnym látkam. Najmarkantnejší negatívny názor voči zákonom nepovoleným látkam pozorujeme medzi mladými respondentmi z Bratislavy, z ktorých sa prikláňa k tejto možnosti takmer polovica 28. Nezanedbateľná skupina, tvorená zhruba šestinou opýtaných zo všetkých sledovaných súborov, však odsudzuje vo väčšej miere alkohol. Toto stanovisko zaujali predovšetkým respondenti pochádzajúci z najväčších slovenských miest a každý piaty vysokoškolsky vzdelaný respondent z celoslovenského súboru. 28 Údaj sme získali spojením kategórií: drogy, trochu viac a drogy, oveľa viac. 23

25 Tabuľka č. 8: Názor na zásadnejší zdroj problémov v spoločnosti ( NMCD 2010) Čo, podľa Vás, spôsobuje viac problémov v spoločnosti SR SR BA kraj - alkohol alebo drogy? (2010, údaje v %) alkohol, oveľa viac 10,1 10,9 14,1 alkohol, trochu viac 6,3 4,8 3,8 oboje rovnako 42,2 40,5 32,9 drogy, trochu viac 11,9 13,2 19,4 drogy, oveľa viac 25, ,8 neviem posúdiť 4,2 6,5 nevie, neodpovedal 0,2 0,1 Názor na zásadnejší zdroj problémov v spoločnosti sme analyzovali taktiež v súvislosti so skutočnosťou, či respondent má reálnu skúsenosť s konzumáciou alkoholu 29. Na základe výsledkov prezentovaných tabuľkou č. 9 môžeme konštatovať, že spomedzi tých, ktorí považujú alkohol za látku spôsobujúcu viac problémov v spoločnosti, je viac medzi opýtanými, ktorí ho aj skutočne užívajú, tak v súbore dospelých, ako aj mladých respondentov zo Slovenska 30. Na druhej strane názor, že tak legálne, ako aj nelegálne látky sú rovnako škodlivé, je najintenzívnejší medzi respondentmi, ktorí nepatria medzi konzumentov alkoholu. Z výsledkov našej analýzy vyplýva, že bez ohľadu na to, či respondenti užívajú alkohol, majú väčší rešpekt k nelegálnym látkam ako k alkoholu. Tabuľka č. 9: Vzťah medzi pitím alkoholu a názorom, či v spoločnosti spôsobuje viac problémov alkohol alebo drogy (NMCD 2010) Vzťah medzi užívaním alkoholu a názorom, či v spoločnosti spôsobuje viac problémov - alkohol alebo drogy (2010, údaje v %) alkohol oboje rovnako drogy neviem Súbor SR pije/pil alkohol 17,2 41,1 37,9 3,8 nepije/nepil alkohol 8,5 54,3 27,8 9,4 SR pije/pil alkohol 17,2 39,1 38,8 4,9 nepije/nepil alkohol 8,6 47,9 29,3 14,3 Vývoj vyššie uvedeného názoru sme hodnotili v časovom horizonte štrnástich rokov. Trend vývoja naznačuje, že tak vo vzorke mladých ako aj dospelých respondentov Slovenska dominuje od roku 1996 na trvalo nezmenenej úrovni približne štyridsiatich troch percent názor, že obe návykové látky škodia spoločnosti rovnako (pozri graf č. 10). Tézu o identickom hodnotení alkoholu a nezákonných drog v uvedenej konotácii však narúša súbor mladých z Bratislavy, z ktorých sa k tomuto presvedčeniu prikláňa zhruba tretina (po výraznom poklese jeho prívržencov v období medzi rokmi 2002 a 2004). Zároveň v rovnakom období narástol počet mladých Bratislavčanov, ktorí odsudzovali vo väčšej miere nezákonné psychoaktívne látky, a to až na úroveň takmer 50%. Od roku 2006 pozorujeme prudký nárast rovnako zmýšľajúcich dospelých aj mladých respondentov v rámci celého Slovenska. Zamerajúc sa na opýtaných, ktorí hodnotia alkohol ako látku zodpovednú za viac problémov v spoločnosti, zisťujeme, že počas takmer celého 29 Reálne užívanie alkoholu sme vyjadrili dichotomicky ako pije/pil(a) alkohol a nepije/nepil(a) alkohol. Možnosti pije/pil(a) alkohol sme vytvorili spojením odpovedí pil v priebehu uplynulých 30 dní, v priebehu posledných 12 mesiacov a niekedy dávnejšie. 30 V súbore respondentov BA kraj nebola preukázaná štatistická významnosť v rámci vzťahu medzi pitím alkoholu a názorom, či v spoločnosti spôsobuje viac problémov alkohol alebo drogy. 24

26 sledovaného obdobia medzi rokmi 2006 a 2010 je vo všetkých sledovaných súboroch podiel respondentov najmenší a dokonca s mierne klesajúcou tendenciou od roku 1998 (v súbore mladých z Bratislavského kraja od roku 2000). Graf č. 10: Vývoj názorov dospelých respondentov Slovenska na alkohol a drogy ako zdroje problémov v spoločnosti 31, 32 trend medzi rokmi 1996 až 2010 (ÚVVM pri ŠÚ SR , NMCD 2010) Čo spôsobuje viac problémov v spoločnosti - alkohol alebo drogy? ( ) 60 alkohol oboje drogy SR SR BA kraj ZÁVER Alkoholické výrobky, dostupné pre väčšinu populácie, tvoria predovšetkým zo sociálneho hľadiska neoddeliteľnú súčasť našej kultúry. Tým si oproti iným psychotropným látkam vydobyli vo vedomí spoločnosti špecifickú mieru tolerancie ich neblahých vplyvov. Majoritný podiel populácie si aj napriek všeobecnému akcentovaniu zdravotných, sociálnych a psychických rizík, spojených s častým užívaním týchto nápojov, a tiež ich značného návykového potenciálu, neuvedomuje nebezpečenstvo, ktoré mu pri pravidelnej konzumácii hrozí. Tieto skutočnosti sú obsiahnuté v konaní a postojoch nezanedbateľnej časti respondentov prieskumu GPS. Výsledky prieskumu za rok 2010 odhalili niekoľko významných trendov. Predovšetkým sa preukázalo, že prevažná väčšina respondentov má skúsenosť s konzumáciou alkoholu, a to nielen medzi dospelými, ale aj v rámci oboch vzoriek mladých participantov. Potvrdzuje to výsledky prieskumu ESPAD z roku 2007, deklarujúce, že väčšina slovenských študentov vo veku 15 až 19 rokov už má skúsenosť s konzumáciou alkoholických nápojov. (Nociar, A. 2007) Prevalencia pitia alkoholu pomerne prudko vzrástla v období medzi rokmi 2004 až 2006 a odvtedy až do roku 2010 pozorujeme istú stabilizáciu, u mladých dokonca pokles jej hodnôt. Zostupný charakter prevalencie za posledných 12 mesiacov, badateľný u všetkých vekových skupín v období medzi rokmi 2006 a 2010, môže implikovať úbytok príležitostných konzumentov alkoholu. Prieskum ukázal, že jedna pätina dospelých respondentov Slovenska a rovnaký podiel mladých opýtaných v rámci Bratislavského kraja priznalo pitie alkoholu aspoň dva krát do týždňa, čo môžeme z medicínskeho 31 Pre ľahšiu porovnateľnosť sme zlúčili možnosti alkohol, oveľa viac a alkohol, trochu viac do odpovede alkohol a rovnako aj možnosti drogy, trochu viac a drogy, oveľa viac do odpovede drogy. 32 Pre súbor BA kraj sú údaje dostupné až od roku

27 hľadiska charakterizovať ako pravidelné užívanie. Jedna šestina mladých Bratislavčanov, rovnako ako dospelých Slovákov, pije nárazovo minimálne raz do mesiaca. Oba spôsoby užívania alkoholu znamenajú riziko pre konzumenta z hľadiska poškodenia zdravia, nehovoriac o širokej palete sociálnych dopadov, ktoré sme načrtli v úvode. Najpopulárnejším druhom alkoholu medzi opýtanými bez ohľadu na vek a miesto bydliska sa ukázalo byť víno. Pivo a liehoviny sú viac favorizované mužskou časťou sledovanej populácie, zatiaľ čo víno tou ženskou. Priemerný vek prvého ochutnania alkoholu v celoslovenskej vzorke dospelých respondentov je 16,2 roka a 15,1 roka života u mladých Slovákov. Vo všetkých sledovaných vzorkách opýtaných pozorujeme tendenciu kontinuálneho nárastu priemerného veku prvej osobnej skúsenosti s alkoholom. Podobný trend sme zaznamenali pri skúmaní priemerného veku začiatku pravidelnej konzumácie alkoholických nápojov. Vo vzorke dospelých Slovákov sa od roku 1996 priemerný vek iniciovania pravidelného užívania alkoholu pohybuje okolo 22. roka života a v oboch vzorkách mladých respondentov okolo 17. roka života. Hoci prevažná väčšina respondentov vo všetkých sledovaných vzorkách respondentov začala pravidelne piť alkohol medzi 15. a 19. rokom života, takmer 15% mladých Slovákov iniciovala periodicitu tohto konania ešte pred 15. rokom života. Pre všetky sledované súbory respondentov v rozmedzí rokov 1996 až 2010 platí, že vo sfére konzumácie alkoholu dochádza k postupnému stieraniu rozdielov medzi pohlaviami. Toto zistenie potvrdzujú aj výsledky analýzy frekvencie užívania alkoholu a tiež nárazového pitia, predovšetkým však v súboroch mladých respondentov. Potvrdzuje to výsledky prieskumu ESPAD z roku 2007, ktorý odhalil, že študentky vo veku 15 až 19 rokov majú tendenciu piť viac alkoholu ako ich rovesníčky v nedávnej minulosti, hoci sa zatiaľ nevyrovnajú chlapcom (Nociar, A. 2007) a tiež rezultáty školského prieskumu TAD poukazujúce na nadmerné pitie alkoholu tak u chlapcov, ako aj u dievčat. (Nociar, A. 2010) V jednotlivých aspektoch konzumácie alkoholu z hľadiska regionálneho rozdelenia sa v oboch sledovaných súboroch celoslovenskej populácie nezistili výrazné odchýlky. Na základe výsledkov prieskumu sme rozpoznali dve rizikové skupiny, ktoré sú obzvlášť ohrozené prokonzumačnou klímou v našej spoločnosti. Jednou z týchto skupín sú obyvatelia Bratislavského kraja vo veku od 15 do 24 rokov. Spomenutý región je špecifický nielen v súvislosti s témou nelegálnych látok na Slovensku, ale na základe výsledkov prieskumu tiež v rámci problematiky týkajúcej sa pitia alkoholu. V aktuálnej prieskumnej vlne spomínaný súbor respondentov svojimi výsledkami výrazne prevyšoval konklúzie odhalené v súvislosti s mladými opýtanými z celoslovenskej vzorky a dosahoval rezultáty zistené pre súbor dospelých z celého Slovenska. Navyše, pri sledovaní trendov vyvstávajúcich v čase sme v súvislosti so vzorkou mladých Bratislavčanov zaznamenali negatívne tendencie pri tých aspektoch konzumácie, pri ktorých sme v rámci zvyšných dvoch súboroch opýtaných spozorovali pozitívny trend. Predovšetkým treba v tejto súvislosti spomenúť o niečo vyššiu prevalenciu vo všetkých sledovaných obdobiach konzumácie alkoholu v porovnaní so súborom mladých Slovákov. Navyše sa zistil stúpajúci trend užívania alkoholu za posledných 30 dní od realizácie prieskumu medzi rokmi 2006 až 2010, čo zrejme poukazuje na zvyšovanie intenzity pravidelnej konzumácie. Rovnako ako v súbore dospelých respondentov v celoslovenskom súbore, jedna pätina mladých opýtaných v rámci Bratislavského kraja deklarovalo pravidelné užívanie alkoholu a jedna šestina uviedla nárazové pitie alkoholu minimálne raz do mesiaca. Hoci sme vo vzorke mladých Slovákov zaznamenali od roku 2006 trend mierne nárastuho veku začiatku pravidelnej konzumácie alkoholu, u mladých respondentov z Bratislavského kraja sa preukázala opačná tendencia. Prostredníctvom skríningovej škály CAGE boli dokonca odhalené problémy s užívaním alkoholu u 31,7% mladých Bratislavčanov. Druhou rizikovou skupinou, ktorú odhalil posledný prieskum, je mužská časť populácie. Ukázalo sa, že muži bezvýhradne dominujú podielu konzumentov alkoholu na Slovensku. Navyše konzumujú alkohol výrazne častejšie ako ženy a užívajú alkohol nárazovým spôsobom v nápadne vyššej miere ako ženská časť spoločnosti. Problémy s konzumáciou alkoholu na základe škály CAGE boli zistené u viac než 18% a značné problémy s pitím hraničiace s podozrením na závislosť od alkoholu sme zistili u približne štyroch percent tak dospelých, ako aj mladých predstaviteľov mužského pohlavia z celoslovenského súboru. Obe rizikové skupiny identifikované z hľadiska veku a regionálneho rozdelenia, ale i z genderového uhla pohľadu sú značne senzitívne voči negatívnym účinkom užívania alkoholu. Zdá sa však, že reprezentanti 26

28 týchto skupín si uvedomujú záporný dopad alkoholu na kvalitu ich života,čo bolo odhalené na základe subjektívnych výpovedí respondentov zapojených do skríningového testu CAGE, a to predovšetkým tými, ktorí konzumujú alkoholické nápoje častejšie alebo vo väčšom množstve. V rámci analýzy výsledkov prieskumu sme identifikovali taktiež niektoré rizikové faktory, ktoré môžu do istej miery ovplyvniť situáciu konzumácie alkoholu v spoločnosti. Z hľadiska množstva skonzumovaného alkoholu podľa jednotlivých druhov sme zistili, že tak mladí, ako aj dospelí respondenti z celoslovenského súboru priznávali prvenstvo z hľadiska najväčšieho objemu skonzumovaného množstva pri jednej príležitosti liehovinám. Môže to súvisieť s preferovaným spôsobom konzumácie liehovín v spoločnosti tzv. spôsobom na ex, ale aj s obľubou koktailov, z ktorých mnohé obsahujú destiláty. V súvislosti s týmto zisteným faktom treba zdôrazniť, že jeden pohárik destilátu s obsahom 0,5 dcl. obsahuje približne 18-20g čistého alkoholu, pričom vypitie troch alebo viacerých pohárikov, môže viesť k poškodeniu zdravia, nehovoriac o zvyšujúcom sa riziku vzniku sociálnych škôd s každým ďalším pohárikom. Tieto výsledky korešpondujú s výsledkami výskumu ESPAD, v rámci ktorého bolo zistené, že medzi rokmi 1995 do 2007 viacnásobne stúplo množstvo vypitého alkoholu u študentov vo veku 15 až 19 rokov, a to predovšetkým liehovín. (Nociar, A. 2007) Iným rizikovým faktorom, ktorý môže pôsobiť na konzumáciu či spôsob pitia alkoholu je užívanie, respektíve skúšanie iných legálnych či nelegálnych látok. Zistili sme, že existuje nexus nie len medzi fajčením, prípadne užívaním zákonom nepovolených psychoaktívnych látok a konzumáciou alkoholu, ale aj nárazovým pitím alkoholických nápojov. Dôvodov tejto korelácie môže byť viacero - napríklad preferencia istého životného štýlu alebo vplyv rovesníckych a iných sociálnych skupín. V súvislosti s konzumáciou alkoholických nápojov a nelegálnych látok nás zaujímala tiež miera tolerancie či odsúdenia tejktorej látky v spoločnosti. Hoci vo všetkých troch sledovaných súboroch prevláda názor na rovnaký negatívny vplyv oboch typov spomenutých psychoaktívnych látok, medzi tými, ktorí sa názorovo prikláňali k niektorému typu vo väčšej miere, rezonoval vo väčšej miere rešpekt voči nelegálnym látkam bez ohľadu na skutočnosť, či majú osobnú skúsenosť s konzumáciou alkoholu. Navyše, od roku 2006 je vo všetkých sledovaných súboroch respondentov evidentná tendencia zväčšujúceho sa podielu odporcov nezákonných látok. Alkohol hodnotila za väčší zdroj problémov v spoločnosti šestina opýtaných vo všetkých sledovaných súboroch, avšak počas takmer celého sledovaného obdobia medzi rokmi 1996 až 2010 je podiel respondentov najmenší, dokonca s mierne klesajúcou tendenciou. V našej spoločnosti je teda zrejmá postupne sa zvyšujúca tolerancia voči alkoholu a zároveň výraznejšie presvedčenie o škodlivosti nezákonných látok. V dôsledku na jednej strane väčšej medializácie škodlivosti nelegálnych látok, umocnenej vlastnými alebo sprostredkovanými negatívnymi skúsenosťami s nimi v najbližšom i menej blízkom okolí, na strane druhej menej frekventovaného zdôrazňovania problémov spojených s užívaním alkoholu spojeného s presvedčením verejnosti, že jeho užívanie predstavuje len malé alebo stredné riziko pre ich zdravie, môže mienka vyhranená opísaným spôsobom znamenať postupné prehlbovanie prokonzumnej atmosféry verejnosti voči alkoholu. 4. ODPORÚČANIA Z analýzy výsledkov prieskumu vzišlo niekoľko odporúčaní k budúcim prieskumným vlnám. Limitom prieskumu GPS za rok 2010 bol pomerne úzky profil otázok týkajúcich sa konzumácie alkoholu. Do ďalšieho prieskumu by sme minimálne navrhli zaradiť otázku, ktorá by sa zameriavala na konzumáciu alkopops, sledujúc, do akej miery sa tento fenomén podieľa na budúcom vývoji konzumácie alkoholických nápojov u mladých ľudí. Navyše, pri sledovaní trendov sme čelili problematike porovnateľnosti otázok, z čoho pre prieskumy nasledujúcich rokov plynie požiadavka zachovania ich nemenného znenia. Z hľadiska skúmania množstva užitého alkoholu podľa jednotlivých druhov by sme navrhovali uvádzať konkrétne merné jednotky odvodené od objemu bežných pohárov, určených na sondovanie užívania troch hlavných druhov alkoholických nápojov - pohára piva s obsahom 0,5 litra, pohára vína s obsahom 2 dcl alebo pohárik destilátu s obsahom 0,5 dcl, pričom spotreba alkoholu sa bude udávať ako počet štandardných dávok alkoholu. (Anderson, P. a kol. 2007) 27

29 Na druhej strane však oceňujeme zaradenie skríningovej škály CAGE a odporúčame ju začleniť aj do ďalších prieskumných vĺn za účelom komparácie výsledkov jednotlivých ročníkov tohto projektu. Zároveň oceňujeme súčinnosť prieskumu GPS so školským prieskumom ESPAD. 28

30 1.ÚVOD Názory verejnosti na problematiku nelegálnych drog majú pravdepodobne kľúčový vplyv na vládne rozhodnutia a prijaté politiky v oblasti drog. Napriek tomu však táto problematika nie je príliš často vo vedeckej produkcii reflektovaná. (Newcombe, R., 2004) Analýza výskumov verejnej mienky môže prispieť nielen ku komplexnejšiemu poznaniu súčasného stavu názorov na drogovú problematiku na Slovensku, ale predovšetkým môže naznačiť trendy, ktorými sa verejná mienka vyvíja a tiež vďaka medzinárodným výskumom zarámcovať názory slovenskej spoločnosti do európskeho kontextu. Pri sledovaní vývoja slovenskej verejnej mienky k problematike drog sme sa zamerali predovšetkým na tieto oblasti: o Názory na rozšírenosť drog a závislostí o Hodnotenie drogovo závislých o Akceptácia užívania drog o Dostupnosť drog o Rizikovosť drog o Drogová politika Vývoj názorov slovenskej verejnosti na každú s týchto oblastí sme sa snažili prezentovať pomocou predovšetkým pomocou dvoch výskumov uskutočnených pre Národné monitorovacie centrum (NMCD) v rokoch 2009 a 2010, ktorých doplnkom sú prieskumy Štatistického úradu SR z rokov Takýto rad prieskumov nám v niektorých otázkach umožňuje i analyzovanie časových trendov. Doplnkovým zdrojom informácií sú i ďalšie prieskumy, ktoré sú bližšie charakterizované v nasledujúcej kapitole. V prípade medzinárodných výskumov uvádzame i výsledky európskych porovnaní. 2. ZDROJE DÁT Na Slovensku je problematika rozšírenosti a názorov na nelegálne drogy dlhodobo sledovaná predovšetkým výskumami, ktoré v dvojročných cykloch od roku 1994 do roku 2006 vykonával Štatistický úrad Slovenskej republiky (ŠÚ SR), presnejšie jeho odbor Ústav pre výskum verejnej mienky (pozri napr. ŠÚ SR, 2006). Tieto výskumy boli založené na dotazníkovej metóde, dotazník vypĺňali anketári počas štandardizovaného rozhovoru s respondentom. Dáta z týchto prieskumov slúžili predovšetkým ako podkladový materiál pre Národné monitorovacie centrum pre drogy (NMCD). Jadrom tohto textu, je analýza výsledkov dvoch výskumov, ktoré svojim zameraním nadväzovali na vyššie spomínané cyklické prieskumy ŠÚ SR. Základným súborom prvého výskumu, ktorý sa uskutočnil v dňoch , bolo obyvateľstvo Bratislavského kraja vo veku rokov, základným súborom druhého výskumu, ktorý sa uskutočnil bolo obyvateľstvo Slovenskej republiky vo veku rokov (túto skúmanú populáciu budeme z úsporných dôvodov ;ďalej v texte nazývať celá populácia ). Výberové vzorky v oboch výskumoch boli stanovené kvótnym výberom. Prieskum v Bratislavskom kraji spracoval 1003 dotazníkov, celoslovenský prieskum 4055 dotazníkov. Pre prezentáciu vývoja názorov slovenskej verejnosti na problematiku nelegálnych drog sme použili i ďalšie výskumy. Výskum európskych hodnôt (European Values Study - EVS) je celoeurópsky porovnávací výskum hodnotových orientácií. Uskutočňuje sa v deväťročných cykloch, na Slovensku doteraz prebehli tri vlny v rokoch 1991, 1999 a Výberová vzorka je reprezentatívna pre populáciu SR nad 18 rokov podľa veku, pohlavia, vzdelania, národnosti, 29

31 veľkosti sídla a kraja, dotazník vypĺňali anketári počas štandardizovaného rozhovoru s respondentom. (Pozri napr: Halman, L., 2001, Kusá, Z., Zeman, M. (eds.), 2009) Výskum Európsky školský výskumný projekt o alkohole a drogách (The European School Survey Project on Alcohol and other Drugs - ESPAD) prebieha v štvorročných cykloch a na Slovensku sa uskutočnil v rokoch 1995, 1999, 2003 a Hlavným cieľom tohto výskumu je zisťovať prevalenciu užívania drog, alkoholu a tabaku, ale výskum sleduje i dostupnosť drog či ich vnímanú škodlivosť. Výskum prebieha medzi ročnou mládežou (napr. v roku 2007 boli cieľovou skupinou výskumu mladí ľudia narodení v roku 1991) a je pre túto vekovú kohortu reprezentatívny. Výskum neprebieha formou rozhovoru s anketárom, ale študenti sami v triede vypĺňajú predložený dotazník. Slovenskú časť výskumu garantuje Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, jej vedúcim je Alojz Nociar. (Pramenné publikácie: Hibell, B., Andersson, B., Bjarnason, T., Kokkevi, A., Morgan, M., Narusk A., 1997, Hibell, B., Andersson, B., Ahlström, S., Balakireva, O., Bjarnason, T., Kokkevi, A., Morgan, M., 2000, Hibell, B., Andersson, B., Bjarnason, T., Ahlström, S., Balakireva, O., Kokkevi, A., Morgan, M., 2004, Hibell, B., Guttormsson, U., Ahlström, S., Balakireva, O., Bjarnason, T., Kokkevi, A., Kraus, L., 2009). Výskumy Eurobarometra z rokov 2008 a 2011 (Eurobarometer, 2008, 2011) nesú podtitul Mladí ľudia a drogy a sú zamerané na mládež vo veku rokov. Pre túto vekovú kohortu je reprezentatívny. Výskum je založený na telefonickom dopytovaní (WebCATI). Pri všetkých sledovaných výskumoch treba upozorniť na skutočnosť, že na niektoré citlivé otázky respondenti nemuseli v uvádzaných prieskumoch odpovedať pravdivo. Pri citlivých otázkach je preto dôležité analyzovať nie primárne celkové percentá, ale skôr trendy a medzinárodné porovnania, ktoré o stave a vývoji slovenskej verejnej mienky k problematike drog dokážu vypovedať viac. 3. ROZŠÍRENOSŤ DROG A ZÁVISLOSTÍ Slovenská verejnosť je presvedčená, že situácia v užívaní drog sa zhoršuje. Na otázku Myslíte si, že v porovnaní so stavom pred niekoľkými rokmi je situácia v užívaní drog na Slovensku...? odpovedala väčšina respondentov, že je horšia (35,1%), alebo oveľa horšia (25,6%). Veľmi podobne odpovedali na túto otázku i obyvatelia Bratislavského kraja (Pozri tabuľku č. 1). V rozpore s názormi verejnosti však podľa dostupných prieskumov užívanie drog v poslednom období v slovenskej populácii skôr stagnuje 33. Tabuľka č. 1 Vnímanie situácie v užívaní drog (NMCD 2009,NMCD 2010) Myslíte si, že v porovnaní so stavom pred niekoľkými rokmi je situácia v užívaní drog na Slovensku celé Slovensko, rok 2010 Bratislavský kraj, rok 2009 oveľa lepšia 1,2 0,6 lepšia 4,1 3,9 zostala nezmenená 19,7 23,1 horšia 35,1 37,5 oveľa horšia 25,6 24,9 neviem 14,3 13,8 Nejednoznačný názor má slovenská verejnosť v posudzovaní vplyvu hospodárskej situácie na užívanie drog, keď o niečo málo viac ako polovica respondentov (51,6%) je presvedčená, že hospodárska situácia má vplyv na užívanie drog a o niečo menej ako polovica (48,4%) že nie. 33 Pozn.editora: Konštatovanie o stagnácii, resp.stabilizácii sa týka niektorých nelegálnych látok, osobitne marihuany 30

32 Respondenti Bratislavského kraja sa naopak veľmi mierne prikláňajú k tvrdeniu, že hospodárska situácia nemá vplyv na užívanie drog. (Pozri tabuľku č. 2). Tabuľka č. 2 Vplyv hospodárskej situácie na užívanie drog (NMCD 2009,NMCD 2010) Myslíte si, že na to má vplyv aktuálna hospodárska situácia? Slovensko, rok 2010 Bratislavský kraj, rok 2009 áno 51,6 45,7 nie 48,4 54,3 Vývoj odpovedí na otázky o rôznych druhoch závislosti vyskytujúcich sa v domácnosti respondenta môžeme porovnávať už od roku 2000 (pozri tabuľku č. 3). Respondenti mali možnosť viacerých odpovedí, ponúkané varianty sa v rozličných výskumoch menili, čo by však nemalo zásadne ovplyvniť porovnateľnosť a možnosť vytvárať trendy. Z výsledkov je zrejmé, že v sledovanom období udávajú respondenti najväčší nárast pri závislosti od internetu z (3,5% v roku 2000 na 10,6% v roku 2010), čo zrejme súvisí so zväčšujúcou sa dostupnosťou internetu v slovenských domácnostiach. Naopak, najväčší pokles nastal pri závislosti od televízie (z 25,5% v roku 2000 na 7,8% v roku 2010). Tento pokles možno interpretovať práve ako dôsledok rastúcej obľuby internetu, ktorý u časti populácie nahrádza televíziu. Klesajú tiež závislosti od aktívneho športovania (z 5,7% v roku 2000 na 2,6% v roku 2010) a jedla (z 13,5% v roku 2000 na 6,8% v roku 2010). Pomerne stabilne (s nárastom v strede sledovaného obdobia a následným poklesom) respondenti odpovedali na závislosť v domácnosti od hracích automatov ako i od mobilného telefónu. Odpovede na túto otázku sa líšili vo výskume z roku 2009, kde odpovedali iba respondenti Bratislavského kraja. Vo všeobecnosti uvádzali v porovnaní s celoslovenským výskumom z roku 2010 viac závislostí s jedinou výnimkou závislosti od hracích automatov (Slovensko ,3%, Bratislavský kraj ,1%). Výrazne viac závislostí udávali respondenti z Bratislavského kraja najmä v oblasti závislostí na moderných technológiíách: internete (Slovensko ,6%, Bratislavský kraj %), mobilnom telefóne (Slovensko %, Bratislavský kraj ,4%) a televízii (Slovensko ,8%, Bratislavský kraj ,9%). Tabuľka č. 3 Druhy závislostí v domácnosti respondenta (ÚVVM pri ŠÚ SR , NMCD 2009,NMCD 2010) Máte v domácnosti, v ktorej žijete, človeka, o ktorom by sa dalo povedať, že je závislý? Bratislavský kraj od hracích automatov 4,9 5,5 5,9 4,7 4,3 3,1 od Internetu 3,5 3,4 4,8 7,8 10,6 21 od aktívneho športovania 5,7 3,8 3 2,9 2,6 4,9 od mobilného telefónu 7,1 9,3 13,1 11,7 6 20,4 od jedla (sladkostí) 13,5 9,5 10,5 9 6,8 12,3 od televízie 25,5 21,7 17,6 16,3 7,8 20,9 od práce 4,3 11,6 od počítačových hier 5,9 13,5 hazardných hier, tipovania 4 5,4 od iného 2,8 3,2 nemáme takého v domácnosti 56, ,2 67,2 45,3 S rozšírenosťou drog súvisí i otázka Kde, v akom prostredí Vám naposledy ponúkli zadarmo alebo na predaj legálnu drogu?. (Pozri tabuľku č. 4) Podľa výsledkov až 72,1% respondentov nebola nikdy ponúknutá žiadna droga. Významne menej však nikdy neponúkli drogu mládeži a mladým dospelým z celého Slovenska (55,2%), obyvateľom Bratislavského kraja (54,3%) 31

33 a mládeži a mladým dospelým Bratislavského kraja (27,3%). Zdá sa teda, že rozšírenosť drog je v týchto subpopuláciách vyššia. Najfrekventovanejším miestom ponuky drogy boli: klub, diskotéka (10,1%), nasledované krčmou, barom, reštauráciou, kaviarňou (7,6%), súkromnou oslavou, párty (6,4%) a verejným miestom (ulica, park, stanica) (6,3%). Z výsledkov možno usudzovať, že i vzhľadom na rozšírenosť jednotlivých druhov nelegálnych drog (marihuana je jasne najrozšírenejšia), je ich distribúcia pomerne často neanonymnou záležitosťou prebiehajúcou v špecifických prostrediach (klub, súkromná oslava, krčma, diskotéka, koncert). Naopak, prekvapujúco málo sa drogy ponúkajú v byte dílera či na iných verejných miestach. Tabuľka č. 4 Miesto, kde bola respondentovi ponúknutá zadarmo alebo na predaj drogu (NMCD 2009,NMCD 2010) Kde v akom prostredí Vám naposledy ponúkli zadarmo alebo na predaj ilegálnu drogu? Slovensko, 2010 Bratislavský kraj, 2009 Celá populácia mládež Celá populácia mládež u vás doma 0,3 1,8 0,4 1,2 v byte dílera 0,4 1,1 0,8 1,5 na súkromnej oslave, párty 6,4 20,1 11,6 31,3 na verejnom mieste (ulica, park, stanica) 6,3 13 9,7 24,2 na pracovisku 0,7 2,2 0,6 3,4 v škole, na univerzite 3 5 6,2 18,5 v krčme, bare, reštaurácii, kaviarni 7,6 14,1 10,8 20,4 v klube, na diskotéke 10,1 21,5 20,2 44 na koncerte, hudobnom festivale 3,8 10,6 7,1 20,7 cez internet 1,1 1,8 1,7 2,6 na internáte, ubytovni 2,5 6,2 4,4 12,3 inde 0,3 0,8 0,4 0,9 nikdy mi nebola ponúknutá žiadna droga 72,1 55,2 54,3 27,3 Výsledky prezentované v Tabuľke č. 5 naznačujú, že mužom sú drogy ponúkané častejšie ako ženám. Respondenti, ktorí už aspoň raz užili nejakú nelegálnu drogu neprekvapujúco tiež priznávajú častejšiu ponuku drog. Tabuľka č. 5 Rozdiel medzi pohlaviami, pokiaľ ide o miesto ponuky (NMCD 2010) Kde v akom prostredí Vám naposledy ponúkli zadarmo alebo na predaj ilegálnu drogu? 2010 muž žena užili drogu u vás doma 0,4 0,1 1,1 v byte dílera 0,5 0,2 1,7 na súkromnej oslave, párty 8,2 4,7 19,1 na verejnom mieste (ulica, park, stanica) 8,7 3,7 16,3 na pracovisku 1 0,4 2 v škole, na univerzite 4 2,1 6 v krčme, bare, reštaurácii, kaviarni 10,8 4,5 20,7 v klube, na diskotéke 11,5 8,7 22,7 na koncerte, hudobnom festivale 5,3 2,4 8,2 cez internet 1,3 1 2,3 na internáte, ubytovni 3,1 1,9 5,6 inde 0,5 0,2 1,1 nikdy mi nebola ponúknutá žiadna droga 64,5 79,

34 Graf č. 1 bol vytvorený po prepočítaní odpovedí z mierne iných otázok vo výskumoch z predchádzajúceho obdobia, kde sa kládla otázka na každú drogu zvlášť a mierila skôr k objasneniu časového obdobia (ako dávno vám ponúkli drogu?) ako k miestu ponuky. Napriek týmto odlišnostiam po prerátaní odpovedí vieme porovnať aspoň percento respondentov, ktorí uvádzali, že im nikdy nebola ponúknutá žiadna droga. Ukazuje sa, po počiatočne mierne vyššom podiele populácie, ktorej nebola nikdy ponúknutá žiadna droga (78,5% v roku 1996) sa trend približne od roku 2000 stabilizoval a mierne osciluje okolo hodnoty 70%. Graf č. 1 Nikdy mi nebola ponúknutá žiadna droga, údaje v %. (ÚVVM pri ŠÚ SR , NMCD 2010) , ,7 72, , ,5 69, HODNOTENIE DROGOVO ZÁVISLÝCH Slovenská verejnosť vníma drogovo závislých ľudí predovšetkým ako chorých ľudí (73,7%). Tretina respondentov (33,1%) vníma drogovo závislých ľudí iba ako chorých ľudí a dve pätiny (40,6%) ako chorých ľudí, ktorí porušujú zákony. Iba ako osoby, ktoré porušujú zákon hodnotilo drogovo závislých 11% populácie. Približne 10% respondentov nepovažuje drogovo závislých ani za osoby porušujúce zákon ani za chorých. (Pozri Tabuľku č. 6). Tabuľka č. 6 Vnímanie drogovo závislých ľudí respondentmi (NMCD 2009, NMCD 2010) Ako vnímate drogovo závislých ľudí? Slovensko, 2010 Bratislavský kraj, 2009 Celá populácia mládež Celá populácia 11 10,5 12,6 ako chorých ľudí 33,1 33,7 28,9 ani ako chorých, ani ako tých, ktorí porušujú zákon 10,2 11,3 5,2 aj ako chorých ľudí, aj ako ľudí porušujúcich zákony 40,6 39,4 48,9 5 5,1 4,5 ako osoby, ktoré porušujú zákon neviem 33 33

35 Tieto výsledky korešpondujú i z predchádzajúcimi zisteniami, kde boli dlhodobo (v rokoch ) drogovo závislí považovaný predovšetkým za chorých ľudí. V týchto výskumoch však boli položené trocha iné otázky, preto sa nedajú priamo porovnať s najnovšími zisteniami. Pre ilustráciu však môžeme uviesť, že v roku 2006 drogovo závislých považovalo za chorých ľudí 58,6% respondentov, za výstredné osoby nespokojné s prevládajúcim spôsobom života 54,% respondentov a za kriminálne živly 36,6% respondentov. S hodnotením drogovo závislých úzko súvisí i sociálny odstup od drogovo závislých. Meranie sociálneho odstupu nám sprostredkúva informáciu o tom, do akej miery verejnosť sympatizuje resp. vyhraňuje sa voči istým sociálnym skupinám. (Podrobnejšie pozri Klobucký, R., Strapcová, K., 2010) Vo výskume European Values Study (EVS) 2009 (Kusá, Z., Zeman, M. (eds.), 2009) sa respondentom kládla otázka Ktorých ľudí v danom zozname by ste nechceli mať za susedov?. Predložený zoznam obsahoval okrem drogovo závislých i ďalšie minoritné skupiny (napr.: ťažkí alkoholici, ľudia s kriminálnou minulosťou, Rómovia, homosexuáli). Na základe výsledkov z výskumu EVS 2008 možno konštatovať, že drogovo závislí ľudia sú sociálnou skupinou s najvyšším stupňom sociálneho odstupu (75,7%), teda že sú jasne na periférii želaných kontaktov a sú príkladom jednoznačných outsiderov v rámci želaných sociálnych vzťahov. Je zrejmé, že oba druhy látkových závislostí - drogy, alkohol (ťažkí alkoholici - 70,8% neželaných susedov) sú vo verejnosti vnímané ako najvýznamnejšie faktory problémov a neochoty nadväzovať sociálne kontakty vo forme susedských vzťahov. Keďže prieskum EVS je dlhodobým celoeurópskym projektom, môžeme vývoj sociálneho odstupu k drogovo závislým porovnať čase i v priestore. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že miera odstupu od drogovo závislých je vyššia v postkomunistických krajinách. Pri celkovom pohľade na vývoj postoja k drogovo závislým medzi rokmi (Graf č. 2) možno povedať, že vysoká miera dištancovania sa na Slovensku pretrváva a jej podiel podliehal len malým zmenám bez jednoznačného trendu. Naopak, pri porovnaní s Českou republikou vidíme, že trend v ČR je veľmi mierny pokles odmietavých postojov voči drogovo závislým. Graf č. 2 Rozdielny sociálny odstup k drogovo závislým ( EVS 2009) Slovensko Česká republika Posilňovanie sociálneho odstupu k drogovo závislým však dokumentujú aj ďalšie údaje. Otázku Pokračovali by ste v partnerskom vzťahu s človekom, ktorý má za sebou liečbu drogovej závislosti? môžeme považovať za meranie sociálneho odstupu, a to na úrovni blízkych osobných 34 34

36 vzťahov, ktoré sa chápu ako najcitlivejšia úroveň merania sociálneho odstupu (každodenný blízky kontakt). Ochota udržať si blízky osobný vzťah s človekom, ktorý prekonal drogovú závislosť v predchádzajúcom období klesala. Kým v roku 2000 by nebolo ochotných pokračovať v partnerskom vzťahu 61,3% opýtaných (zlúčené odpovede nepokračoval a asi by som nepokračoval, % vypočítané z platných odpovedí), v roku 2006 to bolo už 66,3% opýtaných respondentov. 5. AKCEPTÁCIA UŽÍVANIA DROG Zaujímavým okruhom otázok pri skúmaní problematiky užívania drog je aj spoločenská akceptácia vybraných návykových látok. Bežne sa stretávame s tým, že hoci alkohol odborníci považujú za jednu z najnebezpečnejších a najdevastujúcejších návykových látok, verejnosť alkohol za nebezpečnú látku nepovažuje a jeho užívanie sa vo všeobecnosti bez problémov toleruje. Spoločenská akceptácia užívania drog bola skúmaná otázkou Viete mi povedať, či Vám takéto správanie u druhých prekáža?, s rôznymi variantmi odpovedí. (Pozri Tabuľku č. 7). Najtolerovanejším užívaním drog (spomedzi ponúknutých možností) je pravidelné mierne užívanie alkoholu (piť jeden alebo dva poháriky alkoholu niekoľkokrát týždenne neprekáža 45,7% respondentom). Podobne tolerovaná je i ďalšia legálna droga nikotín. Fajčiť 10 a viac cigariet denne neprekáža 37,7% respondentov. Medzi nelegálnymi drogami experimentovanie s extázou neprekáža podobne (13,2%) ako príležitostné fajčenie marihuany alebo hašišu (13,4%). Experimentovanie s pervitínom (6,2%) či heroínom (6,3%) neprekáža už výrazne menšej časti respondentov. Tabuľka č. 7 Akceptácia rizikového správania - konzumácie alkoholu, fajčenie a užívanie drog u iných (NMCD 2010) Viete mi povedať, či Vám takéto správanie u druhých prekáža? Slovensko, rok 2010 neprekáža mi to neschvaľujem zásadne neschvaľujem neviem vyskúšať raz alebo dvakrát extázu 13,2 31,5 51 4,2 vyskúšať raz alebo dvakrát heroín 6,3 27,5 63,2 3 fajčiť 10 a viac cigariet denne 37,7 30,3 29,4 2,6 piť jeden alebo dva poháriky alkoholu niekoľkokrát týždenne 45,7 28,7 22,6 3 fajčiť príležitostne marihuanu alebo hašiš 13,4 32,6 51,2 2,9 vyskúšať raz alebo dvakrát pervitín 6,2 30,1 60,8 2,8 V Tabuľke č. 8 sme vyhodnotili tolerovanie užívania drog v jednotlivých subpopuláciách (kvôli prehľadnosti sme sledovali iba odpovede neprekáža mi to ). Z výsledkov je zrejmé, že najviac vo všeobecnosti akceptuje užívanie drog mládež a mladí dospelí Bratislavského kraja, pričom pri nelegálnych drogách sú hodnoty akceptácie ich užívania v porovnaní s celou slovenskou populáciou približne dvojnásobné. Približne jednej štvrtine mládeže mladých dospelých z Bratislavského kraja neprekáža ani príležitostné fajčenie marihuany či hašišu (24,2%) ani experimentovanie s extázou (24,2%), dvom tretinám neprekáža pravidelné pitie alkoholu (66,4%) a tiež výrazne menej odsudzuje experimentovanie s pervitínom (17,6%). Podobne nadpriemerne tolerantná (i keď nie v až takej veľkej miere) voči nelegálnym drogám je i mládež a mladí dospelí na celom Slovensku, pričom užívanie legálnych drog (nikotín a alkohol) hodnotí podobne ako celá populácia. Obyvateľom Bratislavského kraja prekáža užívanie drog v porovnaní s celým Slovenskom tiež menej, tak napríklad príležitostné fajčenie marihuany či hašišu neprekáža až jednej pätine (20,6%). Obyvatelia Bratislavského kraja sú oproti populácii celého Slovenska tiež tolerantnejší k pitiu alkoholu a fajčeniu. 35

37 Tabuľka č. 8 Akceptácia rizikového správania v subpopuláciách (NMCD 2009,NMCD2010) Viete mi povedať, či Vám takéto správanie u druhých prekáža? neprekáža mi to Slovensko, 2010 Bratislavský kraj, 2009 Celá populácia mládež Celá populácia mládež vyskúšať raz alebo dvakrát extázu 13,2 19,5 13,6 24,2 vyskúšať raz alebo dvakrát heroín 6,3 8,8 6,9 11,3 fajčiť 10 a viac cigariet denne 37,7 39, ,5 piť jeden alebo dva poháriky alkoholu niekoľkokrát týždenne 45,7 43,8 60,8 66,4 fajčiť príležitostne marihuanu alebo hašiš 13,4 20,4 20,6 24,2 vyskúšať raz alebo dvakrát pervitín 6,2 9,1 9,8 17,6 Výskumy v predchádzajúcom období obsahovali podobnú, mierne inak naformulovanú otázku, kde sa vo variantoch odpovedí používali formulácie veľmi ich odsudzujem, viac ich odsudzujem ako neodsudzujem, viac ich neodsudzujem ako odsudzujem, vôbec ich neodsudzujem a sú mi ľahostajní. Tieto varianty odpovedí boli zamerané priamo na osobu užívateľa, čo dôležitý významový rozdiel oproti v súčasnosti používaným formuláciám, ktoré skúmali postoje k správaniu a nie k osobám a navyše sú naformulované oveľa miernejšie (teraz neschvaľujem, predtým odsudzujem ). Výsledky predchádzajúcich výskumov teda nie sú priamo porovnateľné s najnovšími výskumami. Môžeme, však konštatovať, že popísané rozdiely medzi celou populáciou Slovenska, populáciou mládeže a mladých dospelých a populáciou mládeže a mladých dospelých Bratislavského kraja platili i v predchádzajúcich výskumoch. Najvýraznejším trendom v období bol pritom nárast tolerancie príležitostného užívania marihuany, pričom tento nárast bol najmarkantnejší u mládeže. Tento nárast potvrdzujú i výskumy EVS z rokov 1991, 1999 a V týchto výskumoch bola naformulovaná otázka na rôzne sporné typy konania (ako napr. neplatenie daní, šoférovanie pod vplyvom alkoholu, prostitúcia, samovražda a pod.), medzi ktorými bolo aj fajčenie marihuany alebo hašišu. Respondenti mali na 10-bodovej škále určiť, či dané konanie možno vždy ospravedlniť (10) alebo nikdy nemožno ospravedlniť (1). Údaje za jednotlivé roky môžeme sledovať v Grafe č. 3. Je zrejmé, že škála 1-10 bodov bola v tomto prípade príliš podrobná, keďže veľká časť respondentov sa situovala do jednoznačnej pozície fajčenie marihuany nikdy nemožno ospravedlniť. Preto sme sa rozhodli spojiť ostatné varianty a zredukovať škálu na tri základné názorové pozície (viď legenda Grafu č. 2). Na základe posunov v preferenciách v jednotlivých rokoch môžeme povedať, že postupne klesá podiel striktne odsudzujúceho postoja voči fajčeniu marihuany. Kým v roku 1991 bol podiel jednoznačného odmietania fajčenia marihuany na úrovni 76%, v roku 1999 to už bolo 51% a v roku %. Naopak, zvyšuje sa podiel menej prísneho, avšak stále odmietavého postoja k fajčeniu marihuany (z 19% na 44% v 2008), a stúpol tiež podiel odpovedí považujúcich toto konanie za prípustné a ospravedlniteľné (z 4% na 14% v 2008). Na tomto vývoji sa do istej miery odrazila aj zmena vo formulácii výskumnej otázky34. Aj napriek tomu však možno konštatovať, že postoj Slovákov voči užívaniu marihuany je v súčasnosti tolerantnejší než bol v minulosti. To však neznamená, že by Slováci prestali odmietať užívanie marihuany, zdá sa však, že ich súčasný postoj je menej prísny. 34 Kým v roku 1991 bola formulácia otázky o primeranosti konania ako možnosť/nemožno ospravedlniť ak užíva drogy napr. marihuanu alebo hašiš, v roku 1999 a 2008 to už bolo len fajčenie marihuany alebo hašišu, teda bez citlivo vnímaného slovného spojenia užívanie drog. To sa mohlo podpísať na výraznom poklese podielu jednoznačne odmietavých odpovedí medzi rokom 1991 a 1999 (pokles podielu o 25%). Nasvedčuje tomu aj fakt, že v Čechách, kde sa formulácia otázky užívat drogy např. marihuanu alebo hašiš nemenila a podiely jednoznačne odmietavých odpovedí klesali miernejšie (od 41,7% v 1991 na 32,5% v 1999 a 25,8% v 2008). 36

38 Graf č. 3: Ospravedlniteľnosť konania: fajčenie marihuany alebo hašišu (EVS 2009, údaje v %) 100% 4 90% % 38 70% skôr možno ospravedlniť (6-10) 44 60% skôr nemožno ospravedlniť (2-5) 50% 40% 76 30% nikdy nemožno ospravedlniť (1) % 10% 0% S akceptáciou užívania drog úzko súvisí i potenciálne užívanie drog, ktoré sme skúmali otázkou Ak by ste sa zúčastnili na večierku, alebo v spoločnosti, kde by vám ponúkli drogu, vzali by ste si?. Výsledky naznačujú, že zatiaľ čo v slovenskej populácii je veľmi málo ľudí, ktorí by za takýchto okolností experimentovali s drogami (2,3%), medzi obyvateľmi Bratislavského kraja (6,6%) a najmä mládežou a mladými dospelými Bratislavského kraja (12,1%) je potenciálnych užívateľov viac. (Pozri Tabuľku č. 9). Ďalším zistením je neprekvapujúca skutočnosť, že za takýchto relatívne nie veľmi bezpečných okolností sú významne viac ochotní experimentovať s drogami muži (3,7%) ako ženy (0,8%). Tabuľka č. 9 Ochota experimentovať s drogou (NMCD 2009,NMCD 2010) Ak by ste sa zúčastnili na večierku, alebo v spoločnosti, kde by vám ponúkli drogu, vzali by ste si? Slovensko, 2010 Bratislavský kraj, 2009 Celá populácia mládež Celá populácia mládež určite áno 0,5 0,7 1,6 2,2 asi áno 1,8 3,5 5 9,9 asi nie 10 13,2 17,6 23,1 určite nie 84 78,5 71,7 56,5 neviem / neodpovedal 3,7 4,2 4,7 8,5 V Tabuľke č. 10 je zachytený trend vývoja odpovedí v rokoch na predchádzajúcu otázku, pričom sú zlúčené odpovede určite áno a asi áno. Zo zistených výsledkov je zrejmé, že sa tu nedá hovoriť o nejakom jednoznačnom vývojovom trende, pričom zaujímavé, ale iba ťažko interpretovateľné sú vysoké hodnoty v roku 2004, ktoré sa v ďalších výskumoch nezopakovali. Výsledky z posledného výskumu (z roku 2010) naznačujú pokles ochoty experimentovať s drogou za popísanej situácie. Pretrvávajúcim faktom v celom sledovanom období je väčšia ochota mládeže a mladých dospelých vziať si ponúknutú drogu na večierku či v spoločnosti

39 Tabuľka č. 10 Vývoj ochoty vyskúšať drogu v jednotlivých subbpopuláciách (ÚVVM ŠÚ SR ,NMCD 2009,NMCD 2010) Ak by ste sa zúčastnili na večierku, alebo v spoločnosti, kde by vám ponúkli drogu, vzali by ste si? áno (celé Slovensko) 6,1 4,5 16,1 5,5 2,3 áno (mládež, Slovensko) 10 7,5 18,8 9,6 4,2 áno (Bratislavský kraj) 4,5 7,5 18,4 7 6,6 2,1 áno (mládež, Bratislavský kraj) 9,9 13,7 29,5 7,5 12,1 4,1 6. DOSTUPNOSŤ DROG Dostupnosť drog môže byť významným indikátorom nielen pre rozšírenosť drog v populácii, ale i pre úspešnosť drogovej politiky v represívnej oblasti, ktorá je zameraná na ponuku drog. Otázky kladené k tejto problematike sú pochopiteľne respondentmi vnímané veľmi citlivo. Ako sme už naznačili vyššie, pravdivosť odpovedí môže byť predovšetkým vo výskumoch založených na tradičnom face to face rozhovore anketára s respondentom veľmi diskutabilná. Istú výhodu tu majú výskumy ESPAD, ktoré sa uskutočňujú anonymným vypĺňaním dotazníka. Vo výskume NMCD boli respondenti dopytovaný, aké ťažké by pre nich bolo (ak by chceli) zohnať v priebehu 24 hodín niektoré z nasledujúcich drog: marihuana, hašiš, kokaín, heroín, LSD, extáza, pervitín. Pre takmer jednu štvrtinu respondentov by to bolo dosť či veľmi ľahké (23,5%), naopak, pre 22% opýtaných by to bolo nemožné a pre 17,1% dosť či veľmi ťažké. (Pozri Tabuľku č. 11). Tabuľka č. 11 Vnímaná dostupnosť drog (NMCD 2010) Aké ťažké by bolo pre Vás - v prípade, že by ste chceli - v priebehu 24 hodín zohnať niektorú z nasledujúcich drog: marihuana, hašiš, kokaín, heroín, LSD, extáza, pervitín? Slovensko, rok bolo by to nemožné 22 bolo by to veľmi ťažké 9 bolo by to dosť ťažké 8,1 bolo by to dosť ľahké, resp. nebolo by to až tak ťažké 16,1 bolo by to veľmi ľahké, resp. nebolo by to až tak ťažké 7,4 neviem posúdiť 36,5 iná odpoveď 1 V tabuľke č. 12 sme zlúčili odpovede bolo by to dosť ľahké, resp. nebolo by to až tak ťažké a bolo by to veľmi ľahké, resp. nebolo by to až tak ťažké a sledovali sme dostupnosť drog v rôznych subpopuláciách. Pre viac ako polovicu (51,8%) mládeže a mladých dospelých Bratislavského kraja je niektorá z vymenovaných drog ľahko dostupná. Mládež a mladí dospelí z celého Slovenska uvádza o niečo menšiu dostupnosť, ľahko dostupné sú drogy pre viac ako tretinu (37,4%). Oproti celoslovenskej dostupnosti (23,5%) je dostupnosť drog vyššia v Bratislavskom kraji (30,9%). 38

40 Tabuľka č. 12 Vnímaná dostupnosť drog v subpopuláciách (NMCD 2009, NMCD 2010) Aké ťažké by bolo pre Vás - v prípade, že by ste chceli - v priebehu 24 hodín zohnať niektorú z nasledujúcich drog: marihuana, hašiš, kokaín, heroín, LSD, extáza, pervitín? Slovensko, 2010 Bratislavský kraj, 2009 Celá populácia mládež Celá populácia mládež bolo by to dosť / veľmi ľahké 23,5 37,4 30,9 51,8 Dostupnosť drog dlhodobo sledujú i prieskumy ESPAD, ktoré sa zameriavajú na ročnú mládež. Podľa týchto prieskumov (Hibell, B. et al., 1997, Hibell, B., et al., 2000, Hibell, B., et al., 2004, Hibell, B., et al., 2007) v období rokov 1995 až 2007 narástla u ročnej mládeže vnímaná dostupnosť všetkých sledovaných nelegálnych drog (pozri Graf č. 3). Najvýraznejší nárast dostupnosti nastal u marihuany a extázy, teda u najpopulárnejších drog. V roku 2007 bola dokonca marihuana na Slovensku v tejto vekovej kategórii vnímaná v rámci celej Európy ako druhá najdostupnejšia (po Českej republike). Zaujímavým zistením je fakt, že mladí ľudia v Holandsku s tolerovaným prechovávaním a dokonca i predajom marihuany v tzv. coffee shopoch (ktoré však nemôžu byť pri školách a striktne uplatňujú vekové obmedzenie 18 rokov) vnímajú marihuanu ako menej dostupnú drogu ako na Slovensku s represívnejšou drogovou politikou. Graf č. 4 Zrátané percentá zo všetkých študentov odpovedajúcich, že drogy vedia zohnať "veľmi ľahko" a "celkom ľahko", ESPAD, mládež rokov (ESPAD 2007) Vnímaná dostupnosť drog (zrátané percentá zo všetkých študentov odpovedajúcich, že drogu vedia zohnať "veľmi ľahko" a "celkom ľahko", ESPAD, mládež rokov) marihuana extáza LSD a iné halucinogény heroín Na dostupnosť marihuany sa pýtali i prieskumy Eurobarometra z rokov 2008 a 2011 (Eurobarometer, 2008, 2011). Tieto prieskumy bol zameraný na širšiu vekovú kohortu mládeže (15 24 rokov) ako prieskumy ESPAD, a i preto tu je vnímaná dostupnosť marihuany vyššia. Až 66% skúmanej slovenskej mládeže v roku 2011 vo veku rokov vie marihuanu zohnať veľmi ľahko či celkom ľahko (čo je oproti predchádzajúcemu prieskumu Eurobarometra z roku

41 veľmi mierny pokles - z hodnoty 70%). V prieskume z roku 2011 sa však mierne modifikovala otázka z pôvodnej Aké ťažké by pre Vás bolo, ak by ste chceli, zohnať nasledujúce drogy na Aké ťažké by pre Vás bolo, ak by ste chceli zaobstarať nasledujúce drogy v priebehu nasledujúcich 24 hodín, čo môže vysvetľovať nižšie hodnoty dostupnosti z roku Slovenská mládež je v pociťovanej dostupnosti marihuany výrazne nad európskym priemerom (57% ročných Európanov vie marihuanu zohnať veľmi ľahko či celkom ľahko), najdostupnejšia pre mládež je marihuana v Českej republike (75%), v Španielsku (74%) a v Taliansku (73%). Najmenej dostupná je na Cypre (21%) a v Rumunsku (28%). Marihuana je relatívne (v porovnaní so Slovenskom) málo dostupná i pre mládež v okolitých krajinách (s výnimkou už spomínanej Českej republiky): v Rakúsku (47%), v Maďarsku (48%) i v Poľsku (50%). Na tomto mieste sa ešte môžeme vrátiť k výskumu NMCD a k výsledkom prezentovaným v Tabuľke č. 11. V otázke tohto výskumu sa nerozlišovalo medzi drogami a odpovede sa týkali niektorej z vymenovaných drog. Vďaka tomu, že máme k dispozícii i dáta z výskumu ESPAD 2008 (European Commission, Brussels, 2008), sme mohli analyzovať i to, koľko ľudí v tomto výskume vedeli zohnať iba iné drogy ako marihuanu. Z výsledkov vyplýva, že takýchto respondentov je minimum: keď už niekto má prístup k nelegálnym drogám, tak najčastejšie k marihuane, významne menej často k marihuane a iným drogám a skôr raritne k iným drogám a nie k marihuane. Výsledky v Tabuľke č. 11 teda možno s veľkou mierou pravdepodobnosti (s minimálnou negatívnou odchýlkou) interpretovať i ako dostupnosť marihuany. 7. RIZIKOVOSŤ DROG Výsledky skúmania vnímania rizikovosti drog nám umožňujú získať predstavu o tom, aké drogy a v akej miere sú vo verejnosti vnímané ako škodlivé. Na základe takýchto výsledkov môžeme porovnávať názory expertov na škodlivosť drog s názormi verejnosti a analyzovať, v čom sa odlišujú. Tak napríklad vo výskume Davida Nutta a spoluautorov (Nutt, D., King, L. A., Phillips, L., D., 2010) experti na drogovú problematiku vo Veľkej Británii hodnotili škodlivosť rozličných (legálnych i nelegálnych) drog v 16 kritériách rozdelených do dvoch základných dimenzií: škodlivosť pre užívateľa a škodlivosť pre spoločnosť. Vo výslednom rebríčku škodlivosti drog je na prvom mieste alkohol, nasledovaný heroínom, crackom, metamfetamínmi, kokaínom, tabakom, amfetamínom a marihuanou. Okrem postavenia alkoholu ako najškodlivejšej drogy a tabaku ako škodlivejšieho ako napr. marihuana je ďalším prekvapením i nízka pripisovaná škodlivosť halucinogénom ako LSD či psylocibín. Z výsledkov prezentovaného výskumu sa zdá, že slovenská verejnosť má v otázkach škodlivosti drog radikálne iný názor ako britskí experti. Na otázku Čo spôsobuje v spoločnosti viac problémov alkohol alebo drogy? odpovedali respondenti najčastejšie, že oboje rovnako (42,2%). Z výsledkov po zrátaní odpovedí oveľa viac a trochu viac vyplýva, že oveľa viac respondentov si myslí, že drogy spôsobujú spoločnosti viac problémov (37%), že alkohol spôsobuje spoločnosti viac problémov si myslí iba16,4% respondentov. (Pozri Tabuľku č. 13). Tabuľka č. 13 Vnímanie škodlivosti alkoholu a drog pre spoločnosť (NMCD 2010) Čo, podľa Vás, spôsobuje v spoločnosti viac problémov - alkohol alebo drogy? (Slovensko, 2010) alkohol oveľa viac 10,1 alkohol trochu viac 6,3 oboje rovnako 42,2 drogy trochu viac 11,9 drogy oveľa viac 25,1 nevie, neodpovedal 4,4 40

42 Tabuľka č. 14 zobrazuje výsledky zrátaných odpovedí trochu viac a oveľa viac pre jednotlivé subpopulácie. Z výsledkov vyplýva, že obyvatelia Bratislavského kraja, sú viac ako celá populácia presvedčení, že drogy spôsobujú spoločnosti viac problémov ako alkohol (43,6%). Naopak, vysokoškolsky vzdelaní respondenti sú v porovnaní s celou populáciou odpovedali častejšie, že alkohol spôsobuje viac problémov (21,6%) a menej často, že drogy spôsobujú viac problémov (31,9%). Podobne i ženy v porovnaní s mužmi menej často odpovedali, že drogy spôsobujú viac problémov (ženy 32,9%, muži 41%). Tabuľka č. 14 Vnímanie škodlivosti alkoholu a nelegálnych drog pre spoločnosť v jednotlivých subpopuláciách (NMCD2009, NMCD 2010). Čo, podľa Vás, spôsobuje v spoločnosti viac problémov - alkohol alebo drogy? alkohol viac drogy viac Slovensko, ,4 37 mládež, Slovensko, ,7 Bratislavský kraj, ,5 43,6 Bratislavský kraj, mládež, ,9 37,8 podľa vzdelania, Slovensko 2010 základné 14,3 38,5 stredné bez maturity 14,8 39,3 stredné s maturitou 16,7 36,4 vysokoškolské 21,6 31,9 podľa pohlavia, Slovensko 2010 muž 15,3 41 žena 17,6 32,9 Tabuľka č. 15 zobrazuje vývoj zrátaných odpovedí trochu viac a oveľa viac na škodlivosť alkoholu alebo drog od roku 1996 do roku Je z nej zrejmé, že zatiaľ čo trend v prípade pripisovania viac problémov v spoločnosti v prípade alkoholu dlhodobo mierne klesá (z 22,3% v roku 1996 na 16,4% v roku 2010), pri drogách stúpa (z 27,5% v roku 1996 na 37% v roku 2010). Vzhľadom na reálny stav v spoločnosti je takýto trend mierne absurdný, pretože nepochybne na Slovensku (pri svojej rozšírenosti) alkohol pácha v spoločnosti viac problémov a škôd ako drogy. Vysvetlením tu môže byť i istá stigmatizácia nelegálnych drog, ktoré sú často chápané ako absolútne zlo, bez realistického zhodnotenia ich negatívnych dopadov na spoločnosť. Takúto interpretáciu potvrdzuje i skutočnosť, že relatívne najviac ľudí presvedčených o tom, že alkohol spôsobuje v spoločnosti viac problémov ako drogy je medzi populáciou s vysokoškolským vzdelaním. (Pozri Tabuľku č. 14) Tabuľka č. 15 Vývoj vnímania spoločenskej škodlivosti alkoholu a škodlivosti nelegálnych drog od roku 1996 do roku 2010 (ÚVVM pri ŠÚ SR ,NMCD 2010) Čo, podľa Vás, spôsobuje v spoločnosti viac problémov - alkohol alebo drogy? alkohol viac 22,3 19,8 18,1 18,7 16, ,4 drogy viac 27,5 28, ,4 39,1 35,3 37 Za hlavné nebezpečenstvá užívania drog respondenti považujú predovšetkým sociálne problémy (nezamestnanosť, rozpad rodiny, sociálne vylúčenie) užívateľa drog (47,5%), zdravotné problémy užívateľa drog (38,4%), rast kriminality (29,3%), šírenie vírusu HIV/AIDS, hepatitídy (19,8%), a finančné straty pre spoločnosť (7,1%). Mládež a mladí dospelí Bratislavského kraja a o niečo menej i všetci obyvatelia Bratislavského kraja pokladajú častejšie šírenie vírusu 41

43 HIV/AIDS či hepatitídy za hlavné nebezpečenstvo užívania drog častejšie ako celá populácia Slovenska. Mládež a mladí dospelí Bratislavského kraja zasa za hlavné nebezpečenstvo spojené s užívaním drog menej často ako celoslovenská populácia považuje rast kriminality. (Pozri Tabuľku č. 16.). Tabuľka č. 16 Následky užívania drog (NMCD 2009,NMCD 2010) Aké sú, podľa Vás, hlavné nebezpečenstvá užívania drog? sociálne problémy (nezamestnanosť, rozpad rodiny, sociálne vylúčenie) užívateľa drog Slovensko, 2010 Bratislavský kraj, 2009 Celá populácia mládež Celá populácia mládež 47,5 47,2 49,3 50,7 zdravotné problémy užívateľa drog 38,4 39, ,3 rast kriminality 29,3 26,5 29,8 23,9 šírenie vírusu HIV/AIDS, hepatitídy 19,8 21,6 27,3 30,9 finančné straty pre spoločnosť 7,1 6,7 6,9 5,8 neviem 2 2,1 1,2 1,1 Iná odpoveď 0,4 0,5 0,7 0,9 Ďalšie otázky skúmali mieru pociťovanej škodlivosti jednotlivých drog pri ojedinelom alebo pravidelnom užívaní. Z nelegálnych drog (otázky v dotazníku boli na marihuanu/hašiš, kokaín/crack, heroín, extázu a pervitín) považujú dlhodobo respondenti za najškodlivejší heroín, nasledovaný kokaínom/crackom, extázou, pervitínom a marihuanou. Graf č. 4 prezentuje vývoj odpovedí veľké riziko pri pravidelnom užívaní jednotlivých nelegálnych drog. Zobrazené trendy naznačujú, že vnímaná škodlivosť nelegálnych drog je i v dlhodobejšom časovom horizonte pomerne stabilná. Z aktuálneho trendu je zrejmý veľmi malý pokles vnímanej rizikovosti pravidelného užívania heroínu a kokaínu/cracku (pričom ich dlhodobé užívanie za veľké riziko považuje v celom sledovanom období viac ako 80% respondentov) a naopak veľmi malý nárast vnímanej rizikovosti pravidelného užívania marihuany. Rizikovosť fajčenia jednej alebo viac škatuliek cigariet denne z dlhodobejšieho hľadiska mierne stúpa (z 33,7% v roku 2002 na 38,8% v roku 2010). Pri alkohol môžeme konštatovať pomerne ustálený trend v období rokov (s miernym nárastom v roku 2004). Výsledky prieskumu z roku 2010 s predchádzajúcimi nemôžeme porovnávať, pretože sa zmenila formulácia otázky z pôvodnej: pravidelne (častejšie ako trikrát do týždňa) pijú vo väčšom množstve (viac ako tri poháre) alkoholické nápoje, na súčasnú: vypijú päť alebo viac pohárikov alkoholu každý víkend, čo je ako sa zdá, miernejšia definícia pravidelného užívania alkoholu. 42

44 Graf č. 5 Aké veľké je podľa Vás riziko, že si ľudia môžu uškodiť (fyzicky alebo inak), v prípade, že užívajú pravidelne... (odpovede veľké riziko ). V roku 2010 bol medzi varianty odpovedí pridaný pervitín a bola zmenená otázka na alkohol, výsledky sú preto naznačné iba bodmi a nie trendmi. Aké veľké je podľa Vás riziko, že si ľudia môžu uškodiť (fyzicky alebo inak), v prípade, že užívajú pravidelne: (odpovede "veľké riziko") 100 % marihuanu/ hašiš kokaín/crack heroín extázu pervitín fajčia jednu alebo viac škatuliek cigariet denne rok Podobné výskumy ESPADu (Hibell, B. et al., 1997, Hibell, B., et al., 2000, Hibell, B., et al., 2004, Hibell, B., et al., 2007), kde sa však posudzoval trocha iný diapazón drog naznačujú, že i ročná mládež považuje za menej rizikové alkohol a tabak v porovnaní s nelegálnymi drogami. Na základe výskumov ESPAD sa dá sledovať tiež určitý trend v posudzovaní rizikovosti jednotlivých drog v tejto vekovej skupine. Zdá sa, že vnímaná rizikovosť všetkých posudzovaných drog s výnimkou alkoholu v období rokov klesala, pričom v poslednom období k istej stabilizácii vnímanej rizikovosti možno hovoriť v prípade extázy a amfetamínov. V európskom kontexte je slovenská ročná mládež zasa pozoruhodná najjasnejším trendom v oslabovaní pociťovanej rizikovosti pravidelného užívania marihuany: z počiatočných 87% odpovedí veľké riziko v roku 1995 (v európskom kontexte v tom čase pomerne vysoký podiel, európsky priemer bol 80%), kleslo percento odpovedí v roku 2007 až na 63% (pokles na európsky podpriemer, v tom čase bol európsky priemer 71%). (Pozri Graf č. 6). 43

45 Graf č. 6: Pociťovaná rizikovosť pravidelného užívania drog (ESPAD, mládež rokov, percento zo všetkých študentov, ktorí odpovedali "veľké riziko", cigarety jeden alebo viac balíčkov cigariet denne, alkohol päť a viac drinkov každý víkend) % Marihuana Amfetamíny Extáza Alkohol Nikotín rok I napriek metodologickým obmedzeniam je možné isté orientačné porovnanie výsledkov týchto dvoch rozličných prieskumov s rozličnou metodológiou a na odlišných vzorkách. Zatiaľ čo v celej populácii sú trendy vo vnímaní rizikovosti drog pomerne ustálené, v subpopulácii mládeže vo veku rokov zreteľne v sledovanom období klesala predovšetkým vnímaná rizikovosť marihuany, ale i nikotínu. Môžeme tiež konštatovať, že poradie vo vnímanej rizikovosti rozličných drog je v uvedených prieskumoch podobné: legálne drogy (alkohol, nikotín) sú vnímané ako menej rizikové, medzi nelegálnymi drogami je za najmenej rizikovú pokladaná marihuana. Zaujímavým zistením je skutočnosť, že celá populácia vo všeobecnosti pokladá užívanie nelegálnych drog za rizikovejšie ako ročná mládež. Naopak ročná mládež zasa pokladá za rizikovejšie pravidelné užívanie alkoholu a nikotínu. Pre možné metodologické výhrady spochybňujúce toto konštatovanie (je možné, že respondenti vo face to face rozhovore výskumu NMCD nadhodnocujú rizikovosť nelegálnych drog, výskumy ESPAD so samostatným anonymným vypĺňaním dotazníka toto riziko eliminujú) sme skúsili porovnať i celú populáciu a populáciu ročných iba z dát výskumu NMCD. I pri takomto porovnaní sa potvrdilo, že ročná mládež považuje pravidelné pitie alkoholu za rizikovejšie ako staršia populácia. Pri fajčení sa však toto pozorovanie nepotvrdilo a ročná mládež vo výskume NMCD považuje pravidelné fajčenie za o málo menej rizikové ako celá populácia. Takéto zistenie by sa dalo interpretovať predovšetkým pomerne nízkou mierou užívania alkoholu u ročnej mládeže v porovnaní s celkovou populáciou. Užívanie či dokonca miera užívania drog (legálnych či nelegálnych) štatisticky významne súvisí so znižovaním vnímanej rizikovosti týchto drog. Tento predpoklad sme vzhľadom na dostatočnú 44

46 početnosť odpovedí overili iba v prípade alkoholu, nikotínu a marihuany. Pre ilustráciu uvádzame v Tabuľke č. 17 súvislosť medzi mierou užívania alkoholu a posudzovaním jeho rizikovosti. Z nej napríklad vyplýva, že o niečo viac ako jedna štvrtina (26,21%) respondentov, ktorí pili alkohol v priebehu posledných 30 dní považujú pravidelné pitie piatich a viac pohárikov alkoholu každý víkend za veľké riziko, zatiaľ čo až o niečo viac ako polovica (51,09%) respondentov, ktorí nikdy nepili alkohol považujú takéto víkendové pitie za veľké riziko. Tabuľka č. 17 Hodnotenie miery rizika pri konzumácii 5 a viac pohárov alkoholu každý víkend (NMCD 2010) Aké veľké je riziko, že si ľudia môžu poškodiť, ak vypijú päť alebo viac pohárikov alkoholu každý víkend? Pili ste niekedy alkohol a kedy to bolo? žiadne riziko mierne riziko stredné riziko veľké riziko neviem áno, v priebehu uplynulých 30 dní 7,14 27,52 36,46 26,21 2,67 áno, v priebehu posledných 12 mesiacov 2,27 18,47 37,64 38,49 3,13 áno, niekedy dávnejšie 2,37 15,51 33,39 45,44 3,28 nikdy som nepil/a 1,64 12,30 27,60 51,09 7,38 V nasledujúcej časti podrobnejšie predstavíme výsledky vnímanej rizikovosti jednotlivých drog pri pravidelnom či experimentálnom užívaní. Výsledky z prieskumov z rokov 2010 (celá slovenská populácia) a 2009 (populácia Bratislavského kraja) prezentujeme i pre subpopuláciu mládeže a mladých dospelých vo veku rokov. Podrobnejšia analýza pociťovanej rizikovosti experimentovania s marihuanou (...raz alebo dvakrát vyskúšajú marihuanu/hašiš ) prezrádza, že za menej rizikové ako celá populácia Slovenska (31,7% odpovedí veľké riziko ) ho pokladá ročná mládež a mladí dospelí z celého Slovenska (12,9% odpovedí veľké riziko ), mládež a mladí dospelí Bratislavského kraja (22,1% odpovedí veľké riziko ) a celá populácia Bratislavského kraja (24,9% odpovedí veľké riziko ). (Pozri Tabuľku č. 18). Tabuľka č. 18 Hodnotenie miery rizika pri občasnej konzumácii marihuany (NMCD 2009,NMCD 2010) Aké veľké je podľa Vás riziko, že si ľudia môžu uškodiť (fyzicky alebo inak), v prípade, že raz alebo dvakrát vyskúšajú marihuanu/hašiš?: Slovensko, 2010 Bratislavský kraj, 2009 Celá populácia mládež Celá populácia mládež žiadne riziko 15,4 32,8 23,1 23,3 mierne riziko 23,8 33,1 26,6 28,9 stredné riziko 21, ,2 22,5 veľké riziko 31,7 12,9 24,9 22,1 neviem 7,7 2,2 6,2 3,1 Na rizikovosť pravidelného užívania marihuany má najmiernejší názor mládež a mladí dospelí Bratislavského kraja (44,9% odpovedí veľké riziko ). Z o niečo väčšie riziko to pokladajú všetci obyvatelia Bratislavského kraja (55,3% odpovedí veľké riziko ) a mládež a mladí dospelí celého Slovenska (59,8% odpovedí veľké riziko ). Až 67,4% obyvateľov celého Slovenska pokladá pravidelné fajčenie marihuany/hašišu za veľké riziko. (Pozri Tabuľku č. 19) 45 45

47 Tabuľka č. 19 Hodnotenie miery rizika pri pravidelnej konzumácii marihuany (NMCD 2009,NMCD 2010) Aké veľké je podľa Vás riziko, že si ľudia môžu uškodiť (fyzicky alebo inak), v prípade, že pravidelne fajčia marihuanu/hašiš?: Slovensko, 2010 Bratislavský kraj, 2009 Celá populácia mládež Celá populácia mládež žiadne riziko 1 1,9 3,7 5,5 mierne riziko 6,3 9,4 11,4 16,8 stredné riziko 19,9 24,5 27,5 31,7 veľké riziko 67,4 59,8 55,3 44,9 neviem 5,5 4,5 2,1 1,1 Experimentovanie s kokaínom/crackom hodnotí so sledovaných subpopulácií ako najmenej rizikové znova mládež a mladí dospelí Bratislavského kraja (39,4% odpovedí veľké riziko ), nasleduje mládež a mladí dospelí celého Slovenska (46,2% odpovedí veľké riziko ) a obyvatelia Bratislavského kraja (47,1% odpovedí veľké riziko ). Viac ako polovica obyvateľov Slovenska (50,6%) si myslí, že raz alebo dvakrát vyskúšať kokaín/crack predstavuje veľké riziko. (Pozri Tabuľku č. 20). Tabuľka č. 20 Hodnotenie miery rizika pri občasnom užívaní kokaínu/cracku (NMCD 2009,NMCD 2010) Aké veľké je podľa Vás riziko, že si ľudia môžu uškodiť (fyzicky alebo inak), v prípade, že raz alebo dvakrát vyskúšajú kokaín/crack?: Slovensko, 2010 Bratislavský kraj, 2009 Celá populácia mládež Celá populácia mládež žiadne riziko 3,2 4,5 6,4 9,9 mierne riziko 13,9 16, stredné riziko 24,5 25,6 28,3 28,7 veľké riziko 50,6 46,2 47,1 39,4 neviem 7,9 7 3,3 3 Rizikovosť pravidelného užívania kokaínu/cracku verejnosť hodnotí podstatne vyššie a v jednotlivých subpopuláciách nie sú pri hodnotení tejto rizikovosti významnejšie rozdiely. Výnimkou je opäť mládež a mladí dospelí Bratislavského kraja, kde pravidelné užívanie kokaínu/cracku považuje za veľké riziko iba 76,3% respondentov (v celej populácii Slovenska je to 84,4%, v populácii slovenskej mládeže a mladých dospelých 82,9% a v populácii obyvateľov Bratislavského kraja 81,5%). (Pozri Tabuľku č. 21). Tabuľka č. 21 Hodnotenie miery rizika pri pravidelnom užívaní kokaínu/cracku ( NMCD 2009,NMCD 2010) Aké veľké je podľa Vás riziko, že si ľudia môžu uškodiť (fyzicky alebo inak), v prípade, že pravidelne užívajú kokaín/crack?: Slovensko, 2010 Bratislavský kraj, 2009 Celá populácia mládež Celá populácia mládež žiadne riziko 0,2 0,5 0,4 0,6 mierne riziko 1,2 1,9 3,2 4,7 stredné riziko 8,3 9,9 12,7 16,5 veľké riziko 84,4 82,6 81,5 76,3 neviem 5,9 5,1 2,3 1,9 46

48 Rizikovosť užívania heroínu je spomedzi všetkých posudzovaných drog hodnotená najvyššie. Experimentálne užitie heroínu hodnotí ako veľké riziko 57,3% slovenskej populácie (54,3% slovenskej mládeže a mladých dospelých, 58,6% obyvateľov Bratislavského kraja a 52,9% mládeže a mladých dospelých Bratislavského kraja). (Pozri Tabuľku č. 22). Tabuľka č. 22 Hodnotenie miery rizika pri občasnom vyskúšaní heroínu (NMCD 2009,NMCD 2010) Aké veľké je podľa Vás riziko, že si ľudia môžu uškodiť (fyzicky alebo inak), v prípade, že raz alebo dvakrát vyskúšajú heroín?: Slovensko, 2010 Bratislavský kraj, 2009 Celá populácia mládež Celá populácia mládež žiadne riziko 2,2 3 4,5 6,3 mierne riziko 10 11,4 11,1 15,2 stredné riziko 23 24,5 22,6 23,1 veľké riziko 57,3 54,3 58,6 52,9 neviem 7,6 6,8 3,2 2,5 Pravidelné užívanie heroínu hodnotí ako veľké riziko 88,6% slovenskej populácie (87,9% slovenskej mládeže a mladých dospelých, 88,6% obyvateľov Bratislavského kraja a 85,4% mládeže a mladých dospelých Bratislavského kraja). (Pozri Tabuľku č. 23). Tabuľka č. 23 Hodnotenie miery rizika pravidelného užívania heroínu (NMCD 2009,NMCD 2010) Aké veľké je podľa Vás riziko, že si ľudia môžu uškodiť (fyzicky alebo inak), v prípade, že pravidelne užívajú heroín?: Slovensko, 2010 Bratislavský kraj, 2009 Celá populácia mládež Celá populácia mládež žiadne riziko 0,1 0,2 0,3 0,6 mierne riziko 0,6 1 1,5 1,9 stredné riziko 5, ,1 veľké riziko 88,6 87,9 88,6 85,4 neviem 5,6 4,9 1,6 1,1 Miera vnímanej rizikovosti experimentovania s extázou je podobná ako pri kokaíne: v celej populácii to považuje za veľké riziko 48,3% respondentov (mládež a mladí dospelí 42%, mládež a mladí dospelí Bratislavského kraja 32,2% a obyvatelia Bratislavského kraja 42,6%). (Pozri Tabuľku č. 24). Tabuľka č. 24 Hodnotenie miery rizika pri občasnom užití extázy (NMCD 2009,NMCD 2010) Aké veľké je podľa Vás riziko, že si ľudia môžu uškodiť (fyzicky alebo inak), v prípade, že raz alebo dvakrát vyskúšajú extázu?: Slovensko, 2010 Bratislavský kraj, 2009 Celá populácia mládež Celá populácia mládež žiadne riziko 4,7 7 9,7 16 mierne riziko 13, ,1 21,8 stredné riziko 24,7 26,7 26,1 26,4 veľké riziko 48, ,6 32,2 neviem 8,6 7,4 4,5 3,6 47

49 Miera rizikovosti pravidelného užívania extázy je pomerne vysoká: v celej populácii pravidelné užívanie považuje za veľké riziko 80,5% respondentov, (77,4% mládeže a mladých dospelých, 66,4% mládeže a mladých dospelých Bratislavského kraja a 75,2% obyvateľov Bratislavského kraja). (Pozri Tabuľku č. 25). Tabuľka č. 25 Hodnotenie miery rizika pri pravidellnom užívaní extázy (NMCD 2009,NMCD 2010) Aké veľké je podľa Vás riziko, že si ľudia môžu uškodiť (fyzicky alebo inak), v prípade, že pravidelne užívajú extázu?: Slovensko, 2010 Bratislavský kraj, 2009 Celá populácia mládež Celá populácia mládež žiadne riziko 0,3 0,6 0,9 1,4 mierne riziko 1,8 2,5 4,1 6,3 stredné riziko 10,7 13,4 17,2 23,4 veľké riziko 80,5 77,4 75,2 66,4 neviem 6,8 6,1 2,6 2,5 Miera vnímanej rizikovosti experimentovania s pervitínom v slovenskej populácii je niekde medzi mierou rizikovosti experimentovania s heroínom a experimentovania s kokaínom/crackom. Za veľké riziko pokladá experimentovanie s pervitínom 53,3% respondentov, za najmenej rizikové ho považuje opäť mládež a mladí dospelí Bratislavského kraja. (Pozri Tabuľku č. 26). Tabuľka č. 26 Hodnotenie miery rizika pri občasnej konzumácii pervitínu ((NMCD 2009,NMCD 2010) Aké veľké je podľa Vás riziko, že si ľudia môžu uškodiť (fyzicky alebo inak), v prípade, že raz alebo dvakrát vyskúšajú pervitín?: Slovensko, 2010 Bratislavský kraj, 2009 Celá populácia mládež Celá populácia mládež žiadne riziko 3 4,8 6,6 10,2 mierne riziko 11,4 13, ,2 stredné riziko 23,9 25,4 25,2 27,3 veľké riziko 53,3 48,2 52,2 44,1 neviem 8,3 7,8 4 3,3 Pravidelné užívanie pervitínu považuje za veľké riziko 83,4% respondentov z celého Slovenska, veľmi podobne sa vyjadrujú i respondenti z Bratislavského kraja (83,3%). Slovenská mládež a mladí dospelí (81%) a mládež a mladí dospelí Bratislavského kraja (77,7%). (Pozri Tabuľku č. 27). Tabuľka č. 27 Hodnotenie miery rizika pri pravidelnom užívaní pervitínu ((NMCD 2009,NMCD 2010) Aké veľké je podľa Vás riziko, že si ľudia môžu uškodiť (fyzicky alebo inak), v prípade, že pravidelne užívajú pervitín?: Slovensko, 2010 Bratislavský kraj, 2009 Celá populácia mládež Celá populácia mládež žiadne riziko 0,1 0,2 0,9 1,1 mierne riziko 1,2 1,9 2,6 3,9 stredné riziko 8,5 10,8 10,8 15,4 veľké riziko 83, ,3 77,7 neviem 6,9 6,2 2,4 1,9 48

50 Prekvapujúco pomerne málo rizikovo vnímajú respondenti legálne drogy: tabak a alkohol. Fajčenie jednej alebo viacerých škatuliek cigariet denne považuje za veľké riziko iba 38,8% respondentov z celého Slovenska, pričom viac ako štvrtina respondentov (26,3%) to považuje buď za žiadne alebo len mierne riziko (v subpopulácii mládeže a mladých dospelých Bratislavského kraja má takýto názor dokonca jedna tretina respondentov (33,3%)). (Pozri Tabuľku č. 28). Tabuľka č. 28 Hodnotenie miery rizika pri pravidelnom fajčení 1-2 škatuliek denne (NMCD 2009,NMCD 2010) Aké veľké je podľa Vás riziko, že si ľudia môžu uškodiť (fyzicky alebo inak), v prípade, že fajčia jednu alebo viac škatuliek cigariet denne? Slovensko, 2010 Bratislavský kraj, 2009 Celá populácia mládež Celá populácia mládež žiadne riziko 5,2 5,9 6,5 8 mierne riziko 21,1 22,4 23,5 25,3 stredné riziko 31,8 32,1 34,9 35,5 veľké riziko 38,8 36,6 34,1 30,6 neviem 3 3,1 1 0,6 Podobne málo rizikovo vnímajú respondenti i pitie piatich alebo viac pohárikov alkoholu každý víkend, keď za veľké riziko takéto správanie považuje 33,2% respondentov. Takto definované víkendové popíjanie považuje za menej rizikové predovšetkým populácia mládeže a mladých dospelých Bratislavského kraja, kde to za veľké riziko považuje iba 22% respondentov a naopak za žiadne či mierne riziko až 34,3% respondentov. (Pozri Tabuľku č. 29). Tabuľka č. 29 Riziko pri konzumácii 5 a viacerých pohárikov alkoholu (NMCD 2009,NMCD 2010) Aké veľké je podľa Vás riziko, že si ľudia môžu uškodiť (fyzicky alebo inak), v prípade, že vypijú päť alebo viac pohárikov alkoholu každý víkend? Slovensko, 2010 Bratislavský kraj, 2009 Celá populácia mládež Celá populácia mládež žiadne riziko 5,2 6,1 10,3 14 mierne riziko 22,9 22,9 26,6 30,3 stredné riziko 35,4 35,3 35,1 32 veľké riziko 33,2 32,6 26,4 22 neviem 3,3 3,1 1,6 1,7 8. DROGOVÁ POLITIKA Verejná mienka k drogovej politike má významný vplyv na rozhodovanie politikov aké opatrenia v tejto oblasti podporovať. Pri hodnotení drogovej politiky je dôležité tiež sledovať i to, do akej miery ju verejnosť pozná. V našom prieskume takmer polovica (46,2%) respondentov uviedla, že nepozná buď samotnú protidrogovú stratégiu (19,4%) alebo jej konkrétne opatrenia (26,8%). Za účinné alebo väčšinou účinné považuje opatrenia prijaté v rámci Protidrogovej stratégie iba 13,7% respondentov. (Pozri Tabuľku č. 30). 49

51 Tabuľka č. 30 Vnímanie účinnosti opatrení protidrogovej stratégie (NMCD 2010) Považujete opatrenia prijaté na Slovensku v rámci protidrogovej stratégie v oblasti prevencie, liečby, resocializácie, recenzie, znižovania poškodení za účinné? áno, účinné 3,8 väčšinou áno 9,9 väčšinou nie 20,5 nie, neúčinné 19,6 neviem posúdiť, nepoznám konkrétne opatrenia protidrogovej stratégie 26,8 neviem posúdiť, nepoznám protidrogovú stratégiu 19,4 Graf č. 7 znázorňuje hodnotenie účinnosti opatrení prijatých v rámci protidrogovej stratégie. Percentá sú prepočítané iba pre tých respondentov, ktorí poznajú opatrenia protidrogovej stratégie. Za účinné (6,98%) či väčšinou účinné (18,44%) pokladá opatrenia spolu iba asi štvrtina respondentov (25,42%), naopak za neúčinné (36,52%) či väčšinou neúčinné (38,06%) ich považujú asi tri štvrtiny respondentov (74,58%). Graf č. 7 Považujete opatrenia prijaté na Slovensku v rámci protidrogovej stratégie v oblasti prevencie, liečby, resocializácie, recenzie, znižovania poškodení za účinné? Prerátané percentá z tých respondentov, ktorí poznajú opatrenia protidrogovej stratégie. 6,98 36,52 38,05 18,44 áno, účinné väčšinou áno väčšinou nie nie, neúčinné Tabuľka č. 31 naznačuje, že v znalosti a hodnotení protidrogovej stratégie nie sú príliš významné rozdiely medzi mládežou a mladými dospelými a celou populáciou. Naopak, vzdelanie je významnejším faktorom, ktorý populáciu odlišuje v hodnotení a znalosti protidrogovej stratégie. So stúpajúcim vzdelaním stúpa i znalosť protidrogovej stratégie (a jej opatrení, dve kategórie neviem posúdiť, nepoznám konkrétne opatrenia protidrogovej stratégie a neviem posúdiť, nepoznám protidrogovú stratégiu sú v tabuľke zlúčené do jednej). So stúpajúcim vzdelaním tiež plynule narastá negatívne hodnotenie účinnosti opatrení prijatých v rámci protidrogovej stratégie. 50

52 Tabuľka č. 31 Vnímanie účinnosti protidrogových opatrení podľa veku a stupňa vzdelania (NMCD 2010) Považujete opatrenia prijaté na Slovensku v rámci protidrogovej stratégie v oblasti prevencie, liečby, resocializácie, represie, znižovania poškodení za účinné? áno / väčšinou áno nie / väčšinou nie neviem Slovensko ,7 40,1 46,2 mládež, Slovensko, , ,4 podľa vzdelania základné 12, ,2 vyučený, stredné bez maturity 12,8 37,8 49,4 stredoškolské s maturitou 14,4 41,1 44,5 vysokoškolské 14,3 46,8 38,9 Slovenská verejnosť považuje za najúčinnejšie riešenie drogovej problematiky prísne protidrogové zákony (47,7%), prevenciu (43,7%), zvýšenie aktivity polície a colnej kontroly v oblasti boja proti drogám (43,1%), nútenú liečbu drogovo závislých (39%), sociálnu pomoc (29,3%) a zdravotnú starostlivosť (21,8%). Zdá sa, že rozdiely medzi celou populáciou a mládežou a mladými dospelými nie sú príliš veľké a podobne nie príliš veľké rozdiely sú i medzi populáciou Bratislavského kraja a mládežou a mladými dospelými Bratislavského kraja. Porovnanie medzi slovenskou populáciou a populáciou Bratislavského kraja je zároveň porovnaním medzi dvoma výskumami dvoch odlišných výskumných agentúr, takže pri analyzovaní týchto výsledkov je potrebná istá striedmosť. Vo všeobecnosti však platí, že obyvatelia Bratislavského kraja viac podporujú všetky opatrenia zamerané na riešenie drogovej problematiky. Táto skutočnosť sa potvrdila i pri porovnaní v rámci jedného výskumu pri porovnaní celoslovenskej populácie a populácie Bratislavského kraja vo výsledkoch výskumu NMCD z roku I tu sa potvrdila väčšia podpora opatreniam na riešenie drogovej problematiky v Bratislavskom kraji, rozdiely však neboli také veľké ako pri porovnávaní dvoch výskumov, ktoré zobrazuje Tabuľka č. 32. Interpretácia tohto zistenia zrejme súvisí s vnímaním drogových problémov. V Bratislavskom kraji, je vzhľadom na vyššiu mieru užívania drog, potreba riešiť drogové problémy zrejme vnímaná ako akútnejšia. Tabuľka č. 32 Účinné protidrogové opatrenia v hodnotení respondentov (NMCD 2009,NMCD 2010) Aké opatrenia by boli podľa vás najúčinnejšie pri riešení drogovej problematiky? Slovensko, 2010 Bratislavský kraj, 2009 Celá populácia mládež Celá populácia prísne protidrogové zákony 47,7 44,7 60,8 58 prevencia (napr. vzdelávacie programy pre deti a rodičov, vzdelávanie v školách) zvýšenie aktivity polície a colnej kontroly v oblasti boja proti drogám mládež 43,7 43,1 63,9 63,9 43,1 40, ,8 nútená liečba drogovo závislých ľudí 39 36,9 53,6 50,5 sociálna pomoc, (služby špecializovaných centier, terénna starostlivosť) 29,3 30,6 41,6 46,9 zdravotná starostlivosť (dobrovoľná liečba, zdravotnícke služby) 21,8 22,1 34,4 36,4 Iná odpoveď 2,2 2,1 2,4 0,3 Neviem 6,7 7,2 1,2 0,8 Tabuľka č. 33 zobrazuje podporu jednotlivým opatreniam drogovej politiky v závislosti od dosiahnutého vzdelania. Výraznejšie rozdiely sa objavujú najmä v podpore prevencie a sociálnej 51

53 pomoci, kde tieto opatrenia vysokoškolsky vzdelaní respondenti podporujú viac a respondenti zo základným vzdelaním podporujú menej ako je celoslovenský priemer. Respondenti so základným vzdelaním podporujú výrazne menej tiež prísne protidrogové zákony. Tabuľka č. 33 Účinné protidrogové opatrenia v hodnotení respondentov podľa ich vzdelania (NMCD 2010) Aké opatrenia by boli podľa vás najúčinnejšie pri riešení drogovej problematiky? Slovensko, 2010 základné vyučený, stredné bez maturity Vzdelanie stredoškolské s maturitou vysokoškolské prísne protidrogové zákony 47,7 40,1 48,8 48,8 51,3 prevencia (napr. vzdelávacie programy pre deti a rodičov, vzdelávanie v školách) zvýšenie aktivity polície a colnej kontroly v oblasti boja proti drogám 43,7 37,4 39,3 46,4 51,8 43,1 40,9 45,1 43,7 39,1 nútená liečba drogovo závislých ľudí 39 37, ,3 41,2 sociálna pomoc, (služby špecializovaných centier, terénna starostlivosť) zdravotná starostlivosť (dobrovoľná liečba, zdravotnícke služby) 29,3 24, ,5 38,5 21,8 22,3 20,3 22,1 23,5 Iná odpoveď 2,2 1,8 2 2,2 3 neviem 6,7 11,8 8 4,6 4,3 Graf č. 8 zachytáva vývoj názorov na opatrenia pre najúčinnejšie zastavenie šírenia drogovej závislosti u nás. Takáto formulácia otázky sa uplatňovala vo výskumoch do roku V roku 2010 ju nahradila formulácia: Aké opatrenia by boli podľa Vás najúčinnejšie pri riešení drogovej problematiky? Pre túto zmenu nie je vývoj do roku 2006 úplne korektne porovnateľný s údajmi z výskumu z roku 2010, pretože zatiaľ čo skoršia verzia otázky chápala drogový problém užšie ako problém drogovej závislosti, súčasná verzia v sebe zahŕňa širokú oblasť problémov spojených s užívaním drog. I napriek tomuto významnému obmedzeniu graf pre ilustratívnosť uvádzame i s niektorými údajmi z roku Z grafu je zrejmé, že slovenská verejnosť preferuje opatrenia zamerané na zníženie ponuky drog. Represívne opatrenia ako zvýšenie aktivity policajtov a colníkov a prísnejšie protidrogové zákony sú síce najpopulárnejšie, ale ich podpora dlhodobo klesá. Naopak, stúpa podpora preventívnych kampaní, ale i nútenej liečby drogovo závislých. 52

54 Graf č. 8 Preferované opatrenia na zníženie ponuky alebo dopytu Aké opatrenia by, podľa Vás, boli najúčinnejšie pre zastavenie šírenia drogovej závislosti u nás? Možno uviesť tri odpovede. V roku 2010 iná otázka ( Aké opatrenia by boli podľa vás najúčinnejšie pri riešení drogovej problematiky? ) a iné varianty odpovedí (namiesto školské vzdelávacie protidrogové programy, prevencia (napr. vzdelávacie programy pre deti a rodičov, vzdelávanie na školách) ) ekonomická a sociálna pomoc drogovo závislým zvýšenie aktivity polície a colnej kontroly školské vzdelávacie protidrogové programy nútená liečba prísne protidrogové zákony kampane zamerané na riziká užívania drog dobrovoľná liečba drogovo závislých ľudí legalizácia mäkkých drog Podobnú otázku ako prieskum ŠÚ SR kládli svojim respondentom (mládeži vo veku rokov) vo všetkých krajinách EÚ prieskumy Eurobarometra v rokoch 2008 a 2011 (Eurobarometer, 2008, 2011). Otázka z roku 2008 znela Aké je podľa vás najefektívnejšie opatrenie štátnej správy a samospráv na riešenie drogových problémov?, v roku 2011 sa mierne modifikovala na Aké je podľa vás najefektívnejšie opatrenie štátnej správy a samospráv na redukovanie drogových problémov?. Ďalším problémom pri porovnávaní týchto dvoch vĺn prieskumu je nerovnaká možnosť z výberu v jednotlivých prieskumoch. V roku 2008 respondenti vyberali najefektívnejšie a druhé najefektívnejšie opatrenie a v roku 2011 tri najefektívnejšie opatrenia a navyše v roku 2011 pribudla možnosť odpovede viac príležitostí pre trávenie voľného času. Napriek týmto obmedzeniam autori prieskumu tvrdia, že...je stále možné porovnávať relatívne vnímanú efektivitu rozličných opatrení. (Eurobarometer, 2011, s. 54) V Tabuľke č. 34 uvádzame výsledky (zrátané všetky odpovede) týchto prieskumov na Slovensku, v Českej republike a uvádzame tiež priemerné hodnoty krajín EÚ. Z odpovedí vyplýva, že európska mládež preferuje prísne opatrenia proti drogovým dílerom a pašerákom (priemer EÚ ,2%, Slovensko ,5%, pokles zo 64,4% v roku 2008). Druhými najpreferovanejšími opatreniami sú informačné a preventívne kampane (priemer EÚ ,6%, Slovensko 46,9%, pokles zo 49,4%) nasledované liečbou a rehabilitáciou užívateľov drog (priemer 2011 EÚ 36,9%, Slovensko 33,5%, pokles zo 38,7%). Menej podporované sú opatrenia ako zníženie chudoby či nezamestnanosti (13,6%) a legalizácia drog (6,3%) Pomerne výrazný nárast popularity medzi slovenskou mládežou zaznamenali prísne opatrenia proti užívateľom drog (z 19,1% v roku 2008 na 30,6% v roku 2011). Slovenská mládež zo všetkých skúmaných krajín najviac v Európe považuje za efektívne riešenie drogových problémov viac príležitostí pre trávenie voľného času (Slovensko 49%, priemer EÚ 27 22,9%). 53

55 Tabuľka č. 34 Najefektívnejšie opatrenia v SR,ČR a celej EÚ (Eurobarometer 2008, 2011, mládež 15 24, zrátané odpovede) Aké je podľa vás najefektívnejšie opatrenie štátnej správy a samospráv na riešenie (redukovanie) drogových problémov? Slovensko Česká republika Priemer EÚ prísne opatrenia proti obchodníkom s drogami a dílerom 64,4 57, ,1 63,4 64,2 informačné a preventívne kampane 49,4 46,9 45,8 48,8 46,5 48,6 liečba a rehabilitácia užívateľov drog 38,7 33,5 23,8 29,4 33,1 36,9 prísne opatrenia proti užívateľom drog 19,1 30,6 23,4 47, ,2 zníženie chudoby / nezamestnanosti 7,3 13,6 10,5 12,6 14,5 23,9 legalizácia drog 12 6,3 14,3 5,4 12,7 13,3 viac príležitostí pre trávenie voľného času 49 39,3 22,9 Frekvencie odpovedí na otázku: Uveďte prosím, kam, resp. na koho by ste sa obrátili v prvom rade, keby ste zistili, že Vaše dieťa užíva drogy alebo keby Vám hrozilo nebezpečenstvo závislosti na drogách? zobrazuje Tabuľka č. 35. V aktuálnom výskume dostali respondenti varianty odpovedí z ktorých si mohli vybrať, na rozdiel od prieskumov v minulosti, kde mali respondenti sami navrhnúť kam, resp. na koho by sa obrátili. Porovnateľnosť týchto výskumov je preto obmedzená. Výsledky aktuálneho výskumu prezrádzajú, že najviac oslovených v súbore celej populácie Slovenska (50,3%) ako i v súbore slovenskej mládeže a mladých dospelých (47,9%) by vyhľadalo odborníka, psychiatra, psychológa, linku dôvery či linku nádeje. Naopak, v súbore Bratislavského kraja by sa najviac respondentov (67,9%) obrátilo na špecializované zariadenie na Centrum pre liečbu drogových závislostí. Táto odlišnosť medzi populáciami Slovenska a Bratislavského kraja má jednoduché geografické vysvetlenie: keďže Centrum pre liečbu drogových závislostí (CPLDZ) sídli v Bratislave, je pochopiteľné, že by sa obyvatelia Bratislavského kraja obrátili práve na toto pracovisko ako geograficky vzdialenejší respondenti. Vo všeobecnosti však možno konštatovať, že respondenti by vyhľadali pomoc predovšetkým u odborníkov, či vo forme inštitúcie (CPLDZ), alebo iných profesionálov, ktorí sa zaoberajú drogovou závislosťou. Menší počet respondentov by vyhľadal pomoc u svojej rodiny, známych, alebo na iných miestach. K podobným výsledkom dospeli i predchádzajúce prieskumy. 54

56 Tabuľka č. 35 Informovanosť o možnostiach pomoci ( NMCD 2009,NMCD 2010) Kam, resp. na koho by ste sa obrátili v prvom rade, keby ste zistili, že Vaše dieťa užíva drogy alebo keby Vám hrozilo nebezpečenstvo závislosti na drogách? na odborníka, psychiatra, psychológa, na linku dôvery, na linku nádeje na špecializované zariadenie na centrum pre liečbu drog. závislostí na lekára (bližšie nešpecifikovaného, na zdravotnícke zariadenie) Slovensko, 2010 Bratislavský kraj, 2009 Celá populácia mládež Celá populácia mládež 50,3 47,9 50,2 50,1 47,5 44,2 67,9 64, ,1 27,1 23,2 na manžela/manželku, partnera/partnerku 19,1 15,8 27,1 22,9 na svojich rodičov 11,6 19,7 15,3 25,8 na kamaráta, priateľa, známych 10,8 13,7 17,9 24,9 na súrodenca, na ďalšieho člena rodiny 8,4 9,3 14,5 17 na školu, na vedenie školy, na učiteľa 5,8 5,1 7,7 5,4 na nikoho, poradil/poradila by som si sám/sama 5,6 5,4 6,1 6,8 na cirkev, modlil/modlila by som sa 4,4 3,3 7,3 5,4 na Policajný zbor 4,1 3,6 6,4 4,5 Iná odpoveď 0,6 0,8 0,4 0,3 neviem, na koho by som sa obrátil/obrátila 6,9 8,2 3 2,8 Významným nástrojom drogových politík sú opatrenia tzv. harm reduction, teda opatrenia, ktoré sa nezameriavajú priamo na zníženie užívania drog, ale skôr na zmiernenie negatívnych následkov užívania drog. K najrozšírenejším opatreniam harm reduction patrí program bezplatnej výmeny injekčných striekačiek pre užívateľov drog. Názory verejnosti na to, či by mali drogovo závislí dostávať zadarmo, resp. za minimálnu úhradu injekčné ihly a sterilné striekačky skúmal i aktuálny výskum ŠÚ SR 35. Podľa výsledkov väčšia časť spoločnosti (42,3% ak spočítame odpovede mali by ich dostávať a asi by ich mali dostávať ) súhlasí s týmto opatrením a menšia časť (38,6% ak spočítame odpovede asi by ich nemali dostávať a nemali by ich dostávať ) s ním nesúhlasí. O niečo viac ako celá populácia toto opatrenie podporuje slovenská mládež a mladí dospelí (46,8%) ako i populácia Bratislavského kraja (58,8%) a tiež mládež a mladí dospelí Bratislavského kraja (66,2%). (Pozri Tabuľku č. 36). Tabuľka č. 36 Názory na program výmeny striekačiek a ihiel (NMCD 2009,NMCD 2010) Myslíte si, že by drogovo závislí ľudia mali alebo nemali dostávať zadarmo či za minimálnu úhradu injekčné ihly a sterilné striekačky, aby sa predišlo prenosu infekcií HIV/AIDS, hepatitídy B a ďalším chorobám? Slovensko, 2010 Bratislavský kraj, 2009 Celá populácia mládež Celá populácia mládež mali by ich dostávať 17, ,4 37,5 asi by ich mali dostávať 24,7 25,8 27,4 28,7 asi by ich nemali dostávať 11,9 11,3 11,3 11,8 nemali by ich dostávať 26,7 23,7 20,6 15,2 neviem posúdiť 19,1 18,2 9,3 6,9 35 pozn.editora NMCD 2009,NMCD

57 Z dlhodobejšieho hľadiska sa ukazuje, že slovenská spoločnosť postupne prešla od väčšinového odmietania programov výmeny ihiel a striekačiek k jeho miernej podpore. Tento vývoj dokumentuje Tabuľka č. 37. Zatiaľ čo v roku 1994 iba 30% respondentov zastávalo názor, že by drogovo závislí mali dostávať injekčné striekačky, v roku 2010 to bolo už 42,3%. Naopak, že by nemali dostávať injekčné striekačky si v roku 1994 myslelo až 50,3 %, v roku 2010 už iba 38,6%. Tabuľka č. 37 Vývoj názorov na opatrenie výmeny ihiel a striekačiek od roku 1994 (ÚV VM pri ŠÚ SR , NMCD 2010) Myslíte si, že by drogovo závislí ľudia mali alebo nemali dostávať zadarmo či za minimálnu úhradu injekčné ihly a sterilné striekačky, aby sa predišlo prenosu infekcií HIV/AIDS, hepatitídy B a ďalším chorobám? asi mali / mali 31,2 37,3 36,5 46,7 40,6 50,2 46,5 42,3 asi nemali / nemali 50,3 45,1 41,6 40,9 49,4 39,9 42,6 38,6 neviem posúdiť 18,4 17, ,5 9,9 9,8 10,9 19,1 Legalizácia marihuany je už dlhšie obdobie populárnou témou verejného diskurzu. V prezentovanom prieskume sú názory na tento problém skúmané otázkou: Malo by sa ľuďom povoliť užívanie marihuany?. S týmto názorom úplne súhlasia iba 2% respondentov z celoslovenského súboru, skôr súhlasí 5,7%, skôr nesúhlasí 24,7% a vôbec nesúhlasí 56,1% respondentov. O niečo väčší súhlas s týmto výrokom deklarovala slovenská mládež a mladí dospelí (úplne súhlasím 3,8%, skôr súhlasím 8,7%) a takisto populácia Bratislavského kraja (úplne súhlasím 5,8%, skôr súhlasím 8,2%). So sledovaných súborov najviac, skoro až jej jedna tretina mládeže a mladých dospelých Bratislavského kraja (úplne súhlasím 9,9%, skôr súhlasím 12,9%), súhlasí s povolením užívania marihuany. (Pozri Tabuľku č. 38). Tabuľka č. 38 Legalizácia užívania marihuany (NMCD 2009,NMCD 2010) Malo by sa ľuďom povoliť užívanie marihuany Slovensko, 2010 Bratislavský kraj, 2009 Celá populácia mládež Celá populácia mládež úplne súhlasím 2 3,8 5,8 9,9 skôr súhlasím 5,7 8,7 8,2 12,9 rovnako súhlasím ako nesúhlasím 11, ,2 16,5 skôr nesúhlasím 24,7 26,1 26,7 27,3 vôbec nesúhlasím 56,1 47,4 47,2 33,3 Tabuľka č. 39 zobrazuje súhlas s výrokom Malo by sa ľuďom povoliť užívanie marihuany podľa jednotlivých vekových kategórií, odpovede úplne súhlasím a skôr súhlasím sú zlúčené do jednej, podobne ako skôr nesúhlasím a vôbec nesúhlasím. Z výsledkov vyplýva, že súhlas s týmto výrokom je najsilnejší v najmladšej vekovej kategórii rokov, kde súhlasí 14,9% respondentov. So zvyšujúcim sa vekom plynule klesá podpora povolenia užívania marihuany, v kategórii ročných s tým súhlasí iba 2,1% respondentov. Povoliť užívanie marihuany by chceli viac muži (10,8%) ako ženy (4,7%). Respondenti, ktorí už vyskúšali marihuanu či hašiš, viac súhlasia (39,3%) ako nesúhlasia (34,3%) s výrokom, že by sa užívanie marihuany malo ľuďom povoliť. 56

58 Tabuľka č. 39 Miera súhlasu/nesúhlasu s legalizovaním užívania marihuany (NMCD 2010) Malo by sa ľuďom povoliť užívanie marihuany: úplne / skôr súhlasím rovnako súhlasím ako nesúhlasím skôr / vôbec nesúhlasím Slovensko, ,7 11,4 80,8 vek ,9 16,3 68,8 vek ,4 12,1 77,6 vek ,4 10,5 83,2 vek ,8 8,6 87,6 vek ,1 9,2 88,7 muž 10,8 13,8 75,5 žena 4,7 9,1 86,1 vyskúšal marihuanu / hašiš 39,3 26,4 34,3 Trocha odlišné výsledky prinášajú prieskumy Eurobarometra z rokov 2008 a 2011 zamerané na mládež vo veku rokov (Eurobarometer, 2008, 2011). Otázka je inak postavená ( Mala by byť marihuana (aj naďalej) zakázaná, regulovaná alebo voľne dostupná? (variant voľne dostupná bol iba vo výskume z roku 2011)). Vo výsledkoch je jasná menšia podpora prohibície, než u dospelej populácie. Slovenská mládež v odpovedi na túto otázku podporuje menej ako európsky priemer (59,2%) prohibíciu, keď sa len o niečo viac ako polovica mladých ľudí (52,8%) prikláňa k názoru, že marihuana by mala byť zakázaná (pokles z 67,3% v roku 2008). Za reguláciu marihuany sa vyjadrilo 41,3% respondentov (priemer EÚ 27 33,7%) čo je oproti roku 2008 (30,1%) zreteľný nárast. Navyše 4,8% respondentov sa v tomto prieskume vyjadrilo, že marihuana by mala byť dostupná bez obmedzení. Väčšiu podporu regulácii marihuany ako jej prohibícii deklaruje mládež v Holandsku (52,2%) (tu to možno chápať i ako podporu aktuálnej holandskej drogovej politiky) a v Českej republike (50,4%). Naopak zákaz marihuany najviac podporuje mládež v Rumunsku (86,5%) a na Cypre (82,1%). Slovenská mládež je podľa tohto prieskumu v európskom kontexte skôr liberálnejšia a patrí medzi tie krajiny, v ktorých sú výraznejšie zastúpené názory preferujúce uvoľnenie reštriktívnej drogovej politiky. Predchádzajúce prieskumy Štatistického úradu (ŠÚ SR, 2006) obsahovali iné znenie otázky, takže priame porovnanie nie je možné, ale pre ilustráciu môžeme uviesť, že podiel dospelej populácie, ktorá súhlasila s výrokom, že všetky drogy by mali byť zakázané sa v rokoch takmer nemenil a bol ustálený okolo 71%. V roku 2006 sa asi 23% populácie prihováralo za rozličnú mieru regulácie drog a len jedno percento súhlasilo s povolením všetkých drog bez obmedzení. Oproti ustálenosti verejnej mienky v celej populácii v tomto období je v subpopulácii Bratislavskej mládeže jasný trend k oslabovaniu podpory prohibície a naopak narastajúca podpora k legalizácii drog, najmä marihuany, keď v roku ,7% mládeže Bratislavského kraja podporovalo prohibíciu a takmer tretina (32,9%) zasa rozličnú mieru regulácie drog. Súhlas s výrokom Malo by sa ľuďom povoliť užívanie heroínu je omnoho nižší ako v prípade pri marihuany. Úplne súhlasí iba 0,4% respondentov, skôr súhlasí 0,9% respondentov. Naopak, vôbec nesúhlasia takmer tri štvrtiny respondentov (74,6%), skôr nesúhlasí 19,4%. O niečo málo väčšiu podporu má tento výrok v súboroch mládeže a mladých dospelých a populácie Bratislavského kraja, ale jeho podpora je i tu vcelku veľmi nízka. (Pozri Tabuľku č. 40). 57

59 Tabuľka č. 40 Miera súhlasu/nesúhlasu s legalizovaním užívania heroínu (NMCD 2010) Malo by sa ľuďom povoliť užívanie heroínu: Slovensko, 2010 Bratislavský kraj, 2009 Celá populácia mládež Celá populácia mládež úplne súhlasím 0,4 0,9 1,1 1,1 skôr súhlasím 0,9 1,2 1,6 2,8 rovnako súhlasím ako nesúhlasím 4,6 5,5 3,8 7,2 skôr nesúhlasím 19,4 22, ,2 vôbec nesúhlasím 74,6 69,6 78,6 67,8 9. Záver Na základe aktuálnych výskumov NMCD ako i ďalších výskumov sme analyzovali vývoj verejnej mienky na problematiku drog na Slovensku. Medzi základné zistenia v oblasti vnímanej rozšírenosti drog patrí skutočnosť, že výrazná väčšina populácie si myslí, že situácia v oblasti užívania drog sa zhoršuje. Drogy pritom nikdy nikto neponúkol 72,1% populácie a tento podiel je i z dlhodobejšieho hľadiska (približne od r. 2000) pomerne stabilný. Omnoho častejšie sú však drogy ponúkané predovšetkým mládeži a mladým dospelým v Bratislavskom kraji, ale tiež mládeži a mladým dospelým na celom Slovensku ako i obyvateľom Bratislavského kraja. Najčastejším miestom, kde sa drogy ponúkajú sú kluby, diskotéky, krčmy, bary a pod. Ďalšou dôležitou oblasťou, ktorú sme skúmali bolo hodnotenie drogovo závislých ľudí. Slovenská verejnosť drogovo závislých dlhodobo pokladá predovšetkým za chorých ľudí. Na druhej strane, Slovensko má pomerne vysokú mieru sociálneho odstupu od drogovo závislých (i v celoeurópskom porovnaní), Slováci by drogovo závislého nechceli za suseda či partnera. Verejnosť najviac akceptuje užívanie legálnych drog (alkohol, tabak). Medzi nelegálnymi drogami sú najviac akceptované marihuana a extáza (experimentovanie s nimi neprekáža približne 13% populácie), akceptovanie pervitínu a heroínu je výrazne nižšie. Užívanie drog najmenej prekáža mládeži a mladým dospelým Bratislavského kraja, pričom pri nelegálnych drogách sú hodnoty akceptácie ich užívania v porovnaní s celou slovenskou populáciou približne dvojnásobné. Nadpriemerne zhovievavo sa k užívaniu drog stavia i mládež a mladí dospelí v rámci celého Slovenska. Z iných prieskumov (predchádzajúce prieskumy ŠÚ SR, EVS) vyplýva, že minulom období narastala akceptácia užívania marihuany a to predovšetkým medzi mládežou. Naopak, klesá hodnota potenciálneho užitia drogy (odpovede na otázku: Ak by ste sa zúčastnili na večierku, alebo v spoločnosti, kde by vám ponúkli drogu, vzali by ste si? ). Pre takmer štvrtinu populácie Slovenska a viac ako polovicu populácie mládeže a mladých dospelých Bratislavského kraja by bolo ľahké zohnať v priebehu 24 hodín nelegálnu drogu. Z iných výskumov vyplýva, že najdostupnejšou drogou je pre mládež s náskokom marihuana, ktorej dostupnosť podľa prieskumov ESPAD stúpa a je vysoko nad európskym priemerom (ESPAD, Eurobarometer). To, že drogy v spoločnosti spôsobujú viac problémov ako alkohol si myslí viac respondentov ako to, že alkohol spôsobuje v spoločnosti viac problémov ako drogy. Tento výsledok v prospech drog je dlhodobý a jeho náskok pred alkoholom narastá. Za hlavné nebezpečenstvá spojené s užívaním drog respondenti považujú sociálne problémy, zdravotné problémy a rast kriminality. Výsledky vnímanej rizikovosti drog sú dlhodobo ustálené. Za najrizikovejšiu drogu (spomedzi sledovaných drog) je považovaný heroín nasledovaný kokaínom, extázou, pervitínom, marihuanou a legálnymi drogami. Respondenti, ktorí majú skúsenosť s drogami skúsenosť, vnímajú ich rizikovosť ako 58

60 menšiu. Z výskumov ESPAD vyplýva, že u ročnej mládeže dlhodobo a výrazne klesá predovšetkým vnímaná rizikovosť užívania marihuany. Slovenská verejnosť je pomerne málo oboznámená s protidrogovou stratégiou, či jej opatreniami. Tá časť verejností, ktorá pozná opatrenia stratégie, ich hodnotí v troch štvrtinách ako neúčinné. Verejnosť dlhodobo považuje za najúčinnejšie opatrenie v rámci drogovej problematiky prísne protidrogové zákony, ale ich podpora mierne klesá a naopak mierne stúpa podpora preventívnych opatrení. S povolením užívania marihuany súhlasí iba 7,7 % populácie. Podpora takéhoto opatrenia výrazne klesá so stúpajúcim vekom, prohibíciu podporuje najmä staršia populácia. Podľa prieskumov Eurobarometra iba približne polovica slovenskej mládeže vo veku rokov podporuje prohibíciu marihuany a podpora alternatívneho modelu regulovaniu marihuany v rokoch pomerne výrazne stúpla o viac ako 11% na 40,3% respondentov (takmer 5% respondentov si myslí, že marihuana by mala byť dostupná bez obmedzení). 59

61 Literatúra: Eurobarometer, 2008: Young people and drugs among year-olds. Analytical report. European Commission, The Gallup Organization. Eurobarometer, 2011: Youth attitudes on drugs. Analytical report. European Commission, The Gallup Organization. European Commission, Brussels, 2008: Flash Eurobarometer 233 (Young People and Drugs), May Public Opinion Analysis Sector, Brussels [Producer]; GESIS, Cologne [Publisher]: ZA4813, data set version 1.0.0, doi: / Halman, L., 2001: The European Values Study: A Third Wave. EVS, WORC, Tilburg University. Hibell, B., Andersson, B., Bjarnason, T., Kokkevi, A., Morgan, M., Narusk A., 1997: The 1995 ESPAD Report. The Swedish Council for Information on Alcohol and Other Drugs, CAN, Council of Europe, Co-operation Group to Combat Drug Abuse and Illicit Trafficing in Drug Pompidou Group. Hibell, B., Andersson, B., Ahlström, S., Balakireva, O., Bjarnason, T., Kokkevi, A., Morgan, M., 2000: The 1999 ESPAD Report. The Swedish Council for Information on Alcohol and Other Drugs, CAN, Council of Europe, Co-operation Group to Combat Drug Abuse and Illicit Trafficing in Drug Pompidou Group. Hibell, B., Andersson, B., Bjarnason, T., Ahlström, S., Balakireva, O., Kokkevi, A., Morgan, M., 2004: The 2003 ESPAD Report. The Swedish Council for Information on Alcohol and Other Drugs, CAN, Council of Europe, Co-operation Group to Combat Drug Abuse and Illicit Trafficing in Drug Pompidou Group. Hibell, B., Guttormsson, U., Ahlström, S., Balakireva, O., Bjarnason, T., Kokkevi, A., Kraus, L., 2009: The 2007 ESPAD Report. The Swedish Council for Information on Alcohol and other Drugs (CAN), The European Monitoring Centre for Drugs and Drug Addiction (EMCDDA), Council of Europe, Co-operation Group to Combat Drug Abuse and Illicit Trafficking in Drugs (Pompidou Group. Klobucký, R., Strapcová, K., 2010: Vývoj názorov na problematiku užívania drog v slovenskej verejnosti. In Aktuálne problémy drogovej závislosti v SR a v ďalších krajinách EÚ : Zborník z vedeckého seminára. (CD). - Bratislava : Ekonomická univerzita, Národohospodárska fakulta, 2010, s ISBN Kusá, Z., Zeman, M. (eds.), 2009: Výskum európskych hodnôt Slovensko. Sociologický ústav SAV, Bratislava. Newcombe, R., 2004: Attitudes to Drug Policy and Drug Laws; a review of the international evidence. 3D Research Bureau, Liverpool. Nutt, D., King, L. A., Phillips, L., D., 2010: Drug harms in the UK: a multicriteria decision analysis. In: Lancet, 376,

62 1. OSOBNÁ POZNATEĽNOSŤ UŽÍVATEĽA DROG 1.1 Základné zistenia z prieskumov 2009 a 2010 Za konzumenta drog sa považuje každá osoba, ktorá má akúkoľvek skúsenosť s drogou, to znamená nielen pravidelní užívatelia tvrdých drog, ale aj tí, ktorí ojedinele vyskúšali niektorú z nelegálnych drog. Dva aktuálne prieskumy z rokov 2009 a 2010 (pozri tabuľku 1) bližšie zisťovali u respondentov poznajúcich osobne užívateľov drog, aké drogy tieto osoby užívajú. Najväčšia skupina oslovených z celoslovenského súboru - viac ako štvrtina - uviedla, že osobne pozná užívateľov marihuany, kým u mladých ľudí od 15 do 34 rokov sú to viac ako dve pätiny oslovených. Obyvatelia Bratislavského kraja majú podobné skúsenosti častejšie, keď z celého súboru poznajú užívateľov marihuany takmer dve pätiny odpovedajúcich a medzi mládežou je to viac ako polovica opýtaných. Tabuľka 1 Osobná poznateľnosť užívateľa drog (NMCD 2009,NMCD 2010) Poznáte osobne niekoho kto užíva: (v %) Marihuanu / hašiš Amfetamíny Pervitín (Péčko, piko, perník) Extázu LSD Halucinogénne a rastliny Kokaín Heroín Iné opiáty než heroín (metadón, subutex, ópium, Fortral, petidín, kodeín, Dolsin) Bratislavský kraj (2009) Slovenská republika (2010) celý súbor mládež B. kraj celý súbor mládež SR áno 38,7 54,5 27,3 41,7 nie 61,3 45,5 72,7 58,3 áno 3,5 6,1 3,6 6,2 nie 96,5 95,9 96,4 93,8 áno 12,8 21,2 9,9 16,6 nie 87,2 78,8 90,1 83,4 áno 12,6 22,9 9,4 15,8 nie 87,4 77,1 90,6 84,2 áno 4,3 6,6 3,6 5,8 nie 95,7 93,4 96,4 94,2 huby áno 5,1 7,7 5,9 10,2 nie 94,9 92,3 94,1 89,8 áno 9 13,8 4,6 6,5 nie 91 86,2 95,4 93,5 áno 9,3 12,7 4,9 6,6 nie 90,7 87,3 95,1 93,4 áno 1,3 1,9 3,6 4,6 nie 98,7 98,1 96,4 95,4 Inhalanty (toluén Téčko, áno 3,5 5,5 11,3 15,4 lepidlo, benzín, rozpúšťadlá, riedidlá) nie 96,5 94,5 88,7 84,6 Steroidy / anaboliká áno 8,3 13,8 12,7 19,5 nie 91,7 86,2 87,3 80,5 Produkty Spice áno - - 1,5 2,5 nie ,5 97,5 Mefedrón áno - - 0,8 1,2 nie ,2 98,8 Iné legálne kúpené psychoaktívne látky áno ,6 (produkty zo smartshopov, legal highs, smart drugs, Tvrdý Míša, Rýchly Lopéz...) nie ,4 Iné psychoaktívne látky áno 1,4 0,8 0,4 0,5 nie 98,6 99,2 99,6 99,5 61

63 Pri všeobecnej populácii sa na druhom mieste ocitli užívatelia steroidov a anabolík, ktorých osobne pozná približne každý deviaty oslovený a viac ako osmina má osobnú skúsenosť s užívateľmi inhalantov. V populácii Bratislavského kraja tieto priečky obsadil pervitín a extáza s podielom približne osminy odpovedí. Slovenská mládež na druhom mieste uviedla steroidy a anaboliká, keď takýchto užívateľov pozná asi pätina oslovených a šestina má priamu skúsenosť s užívateľmi pervitínu. V rokoch 1994 až 2006 sa prieskum zameriaval na bližšie identifikovanie prostredia, odkiaľ konzument drog pochádza (rodina, priateľ, sused, kolega). Keďže aktuálny prieskum mapuje typ drogy, ktorú užíva konzument známy im osobne, porovnanie všetkých prieskumov je možné len v základnom zistení, či respondenti poznajú alebo nepoznajú užívateľa drog. Ako v prehľadnej podobe ukazuje graf 1, viac ako štvorročný odstup v prieskumoch z roku 2006 až 2010 ukázal posun k celkovému znižovaniu podielu respondentov, ktorí osobne poznajú užívateľa drog. V slovenskej populácii bol zaznamenaný pokles takejto skúsenosti o 6 percentuálnych bodov. Ešte výraznejší pokles bol zaznamenaný pri mládeži SR, keď osobnú znalosť konzumenta drog uvádza o 7 percentuálnych bodov menej oslovených ako v prieskume z roku Graf 1 1 Vývoj podielu respondentov, ktorí osobne poznajú užívateľa v rokoch (ÚV VM pri ŠÚ SR, , NMCD 2010) Podiel respondentov, ktorí osobne poznajú niekoho, kto užíva drogy v rokoch 1994 až 2010 (v %) populácia SR mládež SR 1.2 Podrobné zistenia z prieskumu 2009 Následná podrobnejšia štatistická analýza potvrdila signifikantné rozdiely v znalosti užívateľov drog u respondentov žijúcich v Bratislavskom kraji z hľadiska pohlavia účastníkov prieskumu a veku. Ako vidieť v grafe 2, užívateľa drog vo vyššej miere osobne poznajú muži, keď túto odpoveď uviedli necelé tri pätiny respondentov, zatiaľ čo medzi ženami to boli približne dve pätiny odpovedajúcich. Ešte významnejšie rozdiely boli zaznamenané pri analýze odpovedí z hľadiska veku respondentov (viď graf 3). Až takmer tri štvrtiny oslovených vo veku 15 a 24 rokov uviedli, že poznajú konzumentov drog, kým v najstaršej oslovenej vekovej kategórii od 55 do 64 rokov to bola necelá štvrtina opýtaných. 1 V roku 1996 a 1998 boli do skupiny mládež SR zahrnutí respondenti vo veku 15 až 39 rokov, v ostatných prieskumoch vo veku 15 až 34 rokov. 62

64 Graf 2 Rozdiely medzi pohlaviami respondenti, ktorí poznajú osobne užívateľa drog (NMCD 2009) Podiel respondentov, ktorí osobne poznajú niekoho, kto užíva drogy podľa rodových rozdielov (prieskum 2009,v %) muž 55,6 44,4 žena 40,1 59,9 áno nie Graf 3 Podiel respondentov, ktorí osobne poznajú užívateľa v rôznych vekových podskupinách (NMCD 2009) Podiel respondentov, ktorí osobne poznajú niekoho, kto užíva drogy podľa veku (prieskum 2009, v %) 15 až 24 rokov 72,0 28,0 25 až 34 rokov 61,4 38,6 35 až 44 rokov 50,2 49,8 45 až 54 rokov 37,0 63,0 55 až 64 rokov 24,2 75,8 áno nie 1.3 Podrobné zistenia z prieskumu 2010 Bližšia analýza základných zistení v populácii Slovenskej republiky ukázala štatisticky významné rozdiely v znalosti konzumentov drog predovšetkým z hľadiska rodových rozdielov a veku respondentov. Ako v prehľadnej podobe prináša graf 4, zatiaľ čo spomedzi mužskej populácie deklarovali osobnú skúsenosť s konzumentom drog viac ako dve pätiny oslovených, u žien to bola necelá tretina odpovedajúcich. Pri vekových rozdieloch (viď graf 5) je zrejmý pokles osobnej znalosti užívateľa drog s narastajúcim vekom respondentov. Kým medzi najmladšími oslovenými vo veku 15 až 24 rokov osobnú skúsenosť s konzumentom drog mali viac ako tri pätiny oslovených, vo vekovej kategórii od 55 do 64 rokov to bola iba približne šestina opýtaných. 63

65 Graf 4 Rozdiely medzi pohlaviami respondenti, ktorí poznajú osobne užívateľa drog (NMCD 2010) Podiel respondentov, ktorí osobne poznajú niekoho, kto užíva drogy podľa rodových rozdielov (prieskum 2010, v %) 44,0 muž 56,0 30,9 žen a 69,1 áno nie Graf 5 Podiel respondentov, ktorí osobne poznajú užívateľa v rôznych vekových podskupinách (NMCD 2010) Podiel respondentov, ktorí osobne poznajú niekoho, kto užíva drogy podľa veku (prieskum 2010, v %) 15 až 24 rokov 61,7 25 až 34 rokov 44,4 35 až 44 rokov 45 až 54 rokov 55 až 64 rokov 38,3 55,6 33,8 66,2 25,3 74,7 17,6 82,4 áno nie 2. ROZŚÍRENOSŤ UŽÍVANIA DROG V PRIEBEHU ŽIVOTA 2.1 Základné zistenia z prieskumov 2009 a 2010 Dlhodobo najpopulárnejšiu nelegálnu drogu marihuanu, či hašiš v priebehu života užívala viac ako desatina respondentov spomedzi celoslovenského súboru (pozri tab. 2), zatiaľ čo u mladých ľudí vo veku 15 do 34 rokov priznal užívanie tejto drogy v priebehu života skoro každý piaty oslovený. V prieskume mapujúcom situáciu v Bratislavskom kraji skúsenosť s požitím marihuany alebo hašiša počas života deklarovala viac ako pätina účastníkov prieskumu a medzi mládežou tohto kraja to boli takmer dve pätiny odpovedajúcich. 64

66 Tabuľka 2 Skúsenosť s nelegálnou drogou (NMCD 2009,NMCD 2010) Vyskúšali ste niekedy počas života vy sám/sama...: (v %) Bratislavský kraj (2009) Slovenská republika (2010) Marihuanu / hašiš Amfetamíny Pervitín (Péčko, piko, perník) Extázu LSD celý súbor mládež B. kraj celý súbor mládež SR áno 22,1 37,2 10,5 18,8 nie 77,9 62,8 89,5 81,2 áno 1,2 2,2 0,5 1,1 nie 98,8 97,8 99,5 98,9 áno 5,1 9,1 1,4 2,8 nie 94,9 90,9 98,6 97,2 áno 5,8 11,6 1,9 3,5 nie 94,2 88,4 98,1 96,5 áno 1,3 1,7 0,4 0,8 nie 98,7 98,3 99,6 99,2 Halucinogénne a rastliny Kokaín Heroín huby Iné opiáty než heroín (metadón, subutex, ópium, Fortral, petidín, kodeín, Dolsin) Inhalanty (toluén Téčko, lepidlo, benzín, rozpúšťadlá, riedidlá) áno 2,1 2,8 1 1,8 nie 97,9 97, ,2 áno 2,8 5,2 0,6 1,1 nie 97,2 94,8 99,4 98,9 áno 1,7 3 0,3 0,6 nie 98, ,7 99,4 áno 0,3 0,8 0,7 0,8 nie 99,7 99,2 99,3 99,2 áno 0,6 0,6 1,4 2,2 nie 99,4 99,4 98,6 97,8 Steroidy / anaboliká áno 0,8 1,7 1,5 2,3 nie 99,2 98,3 98,5 97,7 Produkty Spice áno - - 0,3 0,7 nie ,7 99,3 Mefedrón áno ,1 nie ,9 Iné legálne kúpené psychoaktívne látky áno - - 0,7 1,2 (produkty zo smartshopov, legal highs, smart drugs, Tvrdý Míša, Rýchly Lopéz...) nie ,3 98,8 Iné psychoaktívne látky áno 0,2 0 0,2 0,2 nie 99, ,8 99,8 Sedatíva / upokojujúce áno 2,1 1,9 9,8 7,5 prostriedky (bez receptu) nie 97,9 98,1 90,2 92,5 65

67 Druhou najčastejšie užívanou nelegálnou drogou v oboch prieskumoch bola s výrazným odstupom od marihuany extáza. V celoslovenskom prieskume sa k jej užitiu počas života priznal približne každý päťdesiaty oslovený, vo vekovej kategórii od 15 do 34 rokov takmer každý tridsiaty účastník prieskumu. V prieskume mapujúcom populáciu Bratislavského kraja konzumoval extázu jeden zo sedemnástich respondentov, kým mládež tohto kraja priznala užitie extázy aspoň raz v živote v takmer osmine odpovedí. Tretie miesto v celoslovenskom prieskume obsadili steroidy s 1,5 %-ným podielom odpovedí, kým u mládeže Slovenska sa na treťom mieste umiestnil pervitín (2,8%). V prieskume Bratislavského kraja tretie miesto zaujal pervitín, ktorého konzumáciu počas života deklaroval približne každý dvadsiaty oslovený, vo vekovej kategórii od 15 do 34 rokov priznal konzumáciu pervitínu jeden z jedenástich oslovených. Podobne ako v prípade osobnej znalosti užívateľa drog, zaznamenal prieskum v priebehu štyroch rokov posun k celkovému znižovaniu podielu respondentov, ktorí deklarovali počas života užívanie marihuany alebo hašiša (pozri graf 6). V rámci celoslovenskej populácie klesla životná prevalencia o 6 percentuálnych bodov, zatiaľ čo u mládeže bol pokles výraznejší o 10 percentuálnych bodov. Graf 6 2 Vývoj prevalencie užitia marihuany/hašiša niekedy v živote od roku 1996 (ÚVVM pri ŠÚ SR , NMCD 2010) Podiel respondentov, ktorí počas života užili marihuanu/hašiš v prieskumoch z rokov 1996 až 2010 (v %) populácia SR mládež SR Ako prináša graf 7, aj v prípade skúsenosti s užitím extázy počas života zaznamenal prieskum výraznejší pokles tak na úrovni celoslovenskej populácie, ako aj pri mládeži. Pri celom súbore došlo oproti roku 2006 k poklesu o 2 percentuálne body a u mládeže bol pokles užívania extázy ešte výraznejší, o 4 percentuálne body. 2 V roku 1996 a 1998 boli do skupiny mládež SR zahrnutí respondenti vo veku 15 až 39 rokov, v ostatných prieskumoch vo veku 15 až 34 rokov. 66

68 Graf 7 3 Podiel respondentov, ktorí niekedy v živote užili extázu (ÚVVM pri ŠÚ SR , NMCD 2010) 10 8 Podiel respondentov, ktorí počas života užili extázu v prieskumoch z rokov 1998 až 2010 (v %) populácia SR mládež SR Keďže steroidy boli do zoznamu nelegálnych drog zahrnuté až v prieskume celoslovenskej populácie v roku 2010, nebolo možné vytvoriť časový rad užívania tejto drogy. 2.2 Podrobné zistenia z prieskumu 2009 Podrobnejšia analýza základných zistení v rámci prieskumu Bratislavského kraja ukázala štatisticky významné rozdiely predovšetkým pri veku účastníkov prieskumu. Skúsenosť s užitím marihuany v priebehu života majú takmer dve pätiny obyvateľov Bratislavského kraja vo veku 15 až 24 rokov (pozri graf 8) a iba o niečo menej respondentov vo veku 25 až 34 rokov. Za touto vekovou hranicou už skúsenosť s užitím marihuany výraznejšie klesá a v najstaršej vekovej kategórii už konzumáciu tejto drogy priznal iba približne jeden zo šestnástich oslovených. 3 V roku1998 boli do skupiny mládež SR zahrnutí respondenti vo veku 15 až 39 rokov, v ostatných prieskumoch vo veku 15 až 34 rokov. V roku 1996 sa výskyt užívania extázy nesledoval. 67

69 Graf 8 Podiel respondentov podľa veku, ktorí deklarovali užitie marihuany/hašiša niekedy v živote (celoživotná prevalencia). Zdroj: NMCD 2009 Podiel respondentov, ktorí počas života užili marihuanu/hašiš podľa veku (prieskum 2009, v %) 15 až 24 rokov 25 až 34 rokov 35 až 44 rokov 45 až 54 rokov 55 až 64 rokov 37,8 36,8 20,0 14,6 6,3 93,7 85,4 80,0 62,2 63,2 áno nie 2.3 Podrobné zistenia z prieskumu 2010 Z bližšej analýzy vyplynulo, že štatisticky významné rozdiely v užívaní marihuany/hašiša počas života sú najmä u jednotlivých vekových kategórii respondentov a na základe rodových rozdielov. Ako je zrejmé z grafu 9, vyššia celoživotná prevalencia bola zaznamenaná u mužov, keď užitie marihuany/hašiša priznala viac ako sedmina oslovených. U žien má podobnú skúsenosť iba približne jedna zo šestnástich oslovených. Pri bližšom pohľade na vekové zloženie užívateľov marihuany/hašiša (pozri graf 10) vidieť výrazne vyššie zastúpenie u mladších ročníkov vo veku 15 až 24 rokov, kde užívanie čo i len raz v živote priznala viac ako pätina respondentov. Podobne nadpriemerne je na tom aj veková kategória od 25 do 34 rokov s podielom viac ako šestiny konzumentov marihuany/hašiša. Naopak vo veku 45 až 54 rokov a od 55 do 64 rokov je konzumácia tejto drogy zriedkavá (3,0% a 1,6%). Graf 9 Rozdiely medzi pohlaviami pri celoživotnej prevalencii užívania marihuany/hašiša (NMCD 2010) Podiel respondentov, ktorí počas života užili marihuanu/hašiš podľa rodových rozdielov (prieskum 2010, v %) muž 14,8 85,2 žen a 6,2 93,8 áno nie 68

70 Graf 10 Podiel respondentov, ktorí niekedy v živote užili marihuanu/hašiš podľa veku (NMCD 2010) Podiel respondentov, ktorí počas života užili marihuanu/hašiš podľa veku (prieskum 2010, v %) 15 až 24 rokov 25 až 34 rokov 21,0 16,9 79,0 83,1 35 až 44 rokov 7,3 92,8 45 až 54 rokov 55 až 64 rokov 3,0 1,6 97,0 98,4 áno nie Osobitnú kategóriu, ktorej sa venovali prezentované prieskumy, predstavujú sedatíva voľne dostupné v lekárňach. Ako vidieť v grafe 11, prieskum nepotvrdil celkový trend poklesu užívania nelegálnych drog. V oboch sledovaných skupinách nedošlo oproti prieskumu realizovanému v roku 2006 k významnejším zmenám v celoživotnom užívaní. V prípade všeobecnej populácie užitie sedatív počas života priznala desatina účastníkov prieskumu a podobne aj pri podsúbore mládeže SR zostalo užitie sedatív na úrovni 8 %. Graf Podiel respondentov, ktorí niekedy v živote užili sedastíva/upokojujúce prostriedky (ÚVVM pri ŠÚ SR , NMCD 2010) 15 Podiel respondentov, ktorí počas života užili sedatíva/upokojujúce lieky v prieskumoch z rokov 1996 až 2010 (v %) populácia SR mládež SR 4 V roku 1996 a 1998 boli do skupiny mládež SR zahrnutí respondenti vo veku 15 až 39 rokov, v ostatných prieskumoch vo veku 15 až 34 rokov. 5 Do roku 2006 sa zisťovalo užívanie lekárskych drog, v roku 2010 sedatív/upokojujúcich liekov bez receptu. 69

71 Zatiaľ čo pri pohlaví a veku respondentov ako triediaceho kritéria, boli zaznamenávané štatisticky významné rozdiely v užívaní nelegálnych drog, pri lekárskych drogách sa podobná väzba nepreukázala. Systematické, teda štatisticky významné rozdiely, boli zaznamenané jedine v prípade členenia respondentov podľa územnosprávneho členenia Slovenka (viac prináša graf 12), a to hlavne kvôli vyššiemu užitiu sedatív a upokojujúcich liekov počas života v Bratislavskom kraji. Ich užitie počas života priznala šestina respondentov z tohto kraja. Graf 12 : Podiel respondentov, ktorí niekedy v živote užili sedastíva/upokojujúce prostriedky podľa krajov (ÚVVM pri ŠÚ SR , NMCD 2010) Podiel respondentov, ktorí počas života užili sedatíva/upokojujúce lieky podľa krajov (prieskum 2010, v %) Bratislavský Nitriansky Prešovský Trenčiansky Trnavský Košický Banskobystric ký Žilinský 16,6 12,6 11,0 9,1 7,7 7,5 7,2 7,1 83,4 87,4 89,0 90,9 92,3 92,5 92,8 92,9 áno nie 3. VEK PRVÉHO UŽITIA DROG V skúmanej slovenskej populácii nebol zaznamenaný výraznejší vekový rozdiel v prvej konzumácii troch najrozšírenejších nelegálnych drog. Marihuanu a hašiš respondenti priemerne prvýkrát užili vo veku 19,8 rokov, extázu vo veku 19,5 rokov a steroidy ako 21 roční. U mladých ľudí vo veku 18 až 34 rokov bolo prvé užívanie posunuté do nižšieho veku, keď marihuanu alebo hašiš užili vo veku 18,1 roka, extázu vo veku 19,2 roka a steroidy alebo anaboliká vo veku 18,9 rokov. V osobitnom prieskume obyvateľov Bratislavského kraja bol zistený podobný priemerný vek prvého užitia troch najrozšírenejších drog. Pri marihuane to bolo presne 20 rokov, pri extáze 20,1 roka a pri tretej najrozšírenejšej droge pervitíne 19,4 roka. U mládeže vo veku 15 až 34 rokov sa priemerný vek prvého užitia marihuany alebo hašiša posunul na 17,6 roka, extázy na 18,9 roka a pervitínu na 18,8 roka. Na otázku odpovedali iba respondenti, ktorí uviedli, že počas svojho života vyskúšali nejakú drogu. 70

72 Tabuľka 3 Vek respondenta pri prvej skúsenosti s nelegálnou látkou (NMCD 2009,NMCD 2010) V akom veku ste prvýkrát vyskúšali? (v rokoch) Bratislavský kraj (2009) Slovenská republika (2010) celý súbor mládež B. kraj celý súbor mládež SR Marihuanu / hašiš 20 17,6 19,8 18,1 Amfetamíny 18,8 18,6 19,1 17,7 Pervitín (Péčko, piko, perník) 19,4 18,8 19,5 18,3 Extázu 20,1 18,9 20,5 19,2 LSD 19,1 19,2 19,9 18,9 Heroín 21,9 20,7 19,6 19,6 Iné opiáty než heroín (metadón, subutex, ópium, Fortral, petidín, kodeín, Dolsin) 19 19,7 25,3 18,1 Inhalanty (toluén Téčko, lepidlo, benzín, rozpúšťadlá, riedidlá) ,8 15,7 Produkty Spice ,3 19,7 Mefedrón Iné legálne kúpené psychoaktívne látky (produkty zo smartshopov, legal highs, smart drugs, Tvrdý Míša, Rýchly Lopéz...) ,8 18 Iné psychoaktívne látky , ROZŠÍRENOSŤ UŽÍVANIA DROG V PRIEBEHU POSLEDNÉHO ROKA 4.1 Základné zistenia z prieskumov 2009 a 2010 Ďalšia časť prieskumu mapovala užívanie drog v poslednom roku. Najčastejšie užívanou drogou v posledných 12 mesiacoch je marihuana, resp. hašiš. Ako je zrejmé z tabuľky 4, k jej užitiu v poslednom roku sa priznal približne každý dvadsiaty siedmy účastník prieskumu. Spomedzi najmladších oslovených vo veku 15 až 34 rokov to bol približne každý štrnásty oslovený. Pri ostatných sledovaných drogách nebolo v poslednom roku zistené ich výraznejšie užívanie. V prieskume mapujúcom situáciu v Bratislavskom kraji sa k užitiu marihuany alebo hašiša priznala takmer desatina odpovedajúcich, zatiaľ čo u mládeže tohto kraja sa užitie v poslednom roku vyšplhalo na takmer dvojnásobok. Takmer každý päťdesiaty oslovený z prieskumu Bratislavského kraja užíval v posledných 12 mesiacoch extázu a približne jeden z dvadsiatich troch odpovedajúcich, ktorý priznal užitie extázy, mal vek od 15 do 34 rokov. Na otázku odpovedali iba respondenti, ktorí uviedli, že počas svojho života vyskúšali nejakú drogu. 71

73 Tabuľka 4 Rozšírenosť užívania drog v priebehu posledného roka ( NMCD 2009,NMCD 2010) Užili ste v priebehu posledných 12 mesiacov? (v %) Bratislavský kraj (2009) Slovenská republika (2010) Marihuanu / hašiš Amfetamíny celý súbor mládež B. kraj celý súbor mládež SR áno 9,6 18,7 3,6 7,3 nie 90,4 81,3 96,4 92,7 áno 0,4 0,6 0,1 0,3 nie 99,6 99,4 99,9 99,7 Pervitín (Péčko, piko, perník) Extázu LSD Halucinogénne a rastliny Kokaín Heroín huby Iné opiáty než heroín (metadón, subutex, ópium, Fortral, petidín, kodeín, Dolsin) Inhalanty (toluén Téčko, lepidlo, benzín, rozpúšťadlá, riedidlá) Steroidy / anaboliká Produkty Spice Mefedrón Iné legálne kúpené psychoaktívne látky (produkty zo smartshopov, legal highs, smart drugs, Tvrdý Míša, Rýchly Lopéz...) Iné psychoaktívne látky áno 1,3 2,5 0,2 0,6 nie 98,7 97,5 99,8 99,4 áno 2,1 4,4 0,4 0,8 nie 97,9 95,6 99,6 99,2 áno 0, ,1 nie 99, ,9 áno 0,4 0,8 0,2 0,5 nie 99,6 99,2 99,8 99,5 áno 0,8 1,4 0,1 0,3 nie 99,2 98,6 99,9 99,7 áno 0,3 0,6 0 0 nie 99,7 99, áno ,1 nie ,9 áno 0,1 0 0,2 0,4 nie 99, ,8 99,6 áno 0,5 1,1 0,2 0,3 nie 99,5 98,9 99,8 99,7 áno - - 0,1 0,2 nie ,9 99,8 áno ,1 nie ,9 áno - - 0,1 0,1 nie ,9 99,9 áno 0,2 0 0,1 0,1 nie 99, ,9 99,9 Z hľadiska dlhodobého sledovania ročného užívania marihuany a hašiša (viď graf 13) vyplýva, že došlo k poklesu užívania marihuany a hašiša po štyroch rokoch o 3 percentuálne body, a v prípade mladšej populácie vo veku 15 až 34 rokov až o 8 percentuálnych bodov. V oboch prípadoch bola nameraná najnižšia úroveň ročného užívania od začiatku zisťovaní v roku

74 Graf 13 6 Vývoj podielu respondentov, ktorí v priebehu 12 mesiacov užili marihuanu/hašiš od roku 1996 (ÚV VM pri ŠÚ SR , NMCD 2010) 16 Podiel respondentov, ktorí v priebehu posledných 12 mesiacov užili marihuanu/hašiš v prieskumoch z rokov 1996 až 2010 (v %) populácia SR mládež SR 4.2 Podrobné zistenia z prieskumu 2009 Opakovane štatisticky najvýznamnejšou charakteristikou respondentov, ktorá mala vplyv na mieru užívania marihuany alebo hašiša bol vek. Takmer štvrtina účastníkov prieskumu z Bratislavského kraja vo veku 15 až 24 rokov užila v poslednom roku marihuanu alebo hašiš. V skupine od 25 do 34 rokov to bola takmer šestina, kým u najstarších oslovených užitie marihuany a hašišu bolo výrazne nižšie (2,1%, resp. 1,8%). Kompletné výsledky prináša nasledujúci graf. Graf 14 Podiel respondentov s LYP 7 marihuany/hašiša (NMCD 2009) Podiel respondentov, ktorí v posledných 12 mesiacoch užili marihuanu/hašiš podľa veku (prieskum 2009, v %) 15 až 24 rokov 25 až 34 rokov 23,8 15,5 84,5 76,2 35 až 44 rokov 8,9 91,1 45 až 54 rokov 2,1 97,9 55 až 64 rokov 1,8 áno 98,2 nie 6 V roku 1996 a 1998 boli do skupiny mládež SR zahrnutí respondenti vo veku 15 až 39 rokov, v ostatných prieskumoch vo veku 15 až 34 rokov. 7 LYP angl.skratka z Last Year Prevalence - užívanie psychoaktívnej látky v minulom roku/ uplynulých 12 mesiacov 73

75 4.3 Podrobné zistenia z prieskumu 2010 Opätovne boli štatisticky významné rozdiely v užívaní marihuany alebo hašiša zaznamenané v jednotlivých vekových skupinách respondentov. Od približne každého deviateho respondenta vo veku 15 až 24 rokov, ktorý užil v poslednom roku túto drogu, až po mimoriadne zriedkavé užívanie marihuany a hašiša vo vyšších vekových pásmach s vekom od 45 do 54 rokov a od 55 do 64 rokov (0,5% a 0,3%). Graf 15 Podiel respondentov s LYP8 marihuany/hašiša podľa veku (NMCD 2009) Podiel respondentov, ktorí v posledných 12 mesiacoch užili marihuanu/hašiš podľa veku (prieskum 2010, v %) 15 až 24 rokov 11,2 25 až 34 rokov 4,1 88,8 95,9 35 až 44 rokov 1,5 98,5 45 až 54 rokov 0,5 99,5 55 až 64 rokov 0,3 99,7 áno nie 5. ROZŠÍRENOSŤ UŽÍVANIA DROG V PRIEBEHU POSLEDNÝCH 30 DNÍ 5.1 Základné zistenia z prieskumov 2009 a 2010 Tretím pravidelne sledovaným časovým úsekom bola konzumácia nelegálnych drog v priebehu posledného mesiaca. Najrozšírenejšiu nelegálnu drogu marihuanu alebo hašiš v posledných 30 dňoch užilo 1,4 % oslovených a presne dvojnásobok tých, ktorých vek nepresiahol 34 rokov. V prieskume Bratislavského kraja bol výskyt užitia tradične vyšší, keď marihuanu v poslednom mesiaci užil približne každý osemnásty účastník prieskumu a medzi mládežou od 15 do 34 rokov to bola takmer desatina respondentov. Na druhom mieste sa v rámci celého Slovenska s výraznejším odstupom umiestnili steroidy a anaboliká (0,3%) a na treťom inhalanty (0,2%). Tieto isté drogy sa spoločne umiestnili na druhom a treťom mieste aj pri populácii mládeže s užitím v 0% prípadov. V Bratislavskom kraji obsadila druhé miesto extáza (0,8%) a tretie pervitín (0,5%). Pri bližšom pohľade na mládež tohto kraja boli čísla o niečo vyššie, keď extáza mala 1,4 %-ný podiel odpovedí a pervitín 1,1%. Na otázku odpovedali iba respondenti, ktorí uviedli, že počas svojho života vyskúšali nejakú drogu. 8 LYP angl.skratka z Last Year Prevalence - užívanie psychoaktívnej látky v minulom roku/ uplynulých 12 mesiacov 74

76 Tabuľka 5 Prevalencia užitia jednotlivých drog počas posledných 30 dní/posledného mesiaca 9 (NMCD 2009,NMCD 2010) Užili ste v priebehu posledných 30 dní? (v %) Bratislavský kraj (2009) Slovenská republika (2010) Marihuanu / hašiš Amfetamíny Pervitín (Péčko, piko, perník) Extázu LSD Halucinogénne a rastliny Kokaín Heroín huby Iné opiáty než heroín (metadón, subutex, ópium, Fortral, petidín, kodeín, Dolsin) Inhalanty (toluén Téčko, lepidlo, benzín, rozpúšťadlá, riedidlá) Steroidy / anaboliká Produkty Spice Mefedrón Iné legálne kúpené psychoaktívne látky (produkty zo smartshopov, legal highs, smart drugs, Tvrdý Míša, Rýchly Lopéz...) Iné psychoaktívne látky celý súbor mládež B. kraj celý súbor mládež SR áno 5,5 9,9 1,4 2,8 nie 94,5 90,1 98,6 97,2 áno 0, nie 99, áno 0,5 1,1 0 0,1 nie 99,5 98, ,9 áno 0,8 1,4 0,2 0,3 nie 99,2 98,6 99,8 99,7 áno nie áno 0,1 0 0,1 0,2 nie 99, ,9 99,8 áno 0,4 0,8 0,1 0,2 nie 99,6 99,2 99,9 99,8 áno 0,2 0,3 0 0 nie 99,8 99, áno nie áno 0 0 0,2 0,5 nie ,8 99,5 áno 0,2 0,3 0,3 0,5 nie 99,8 99,7 99,7 99,5 áno - - 0,1 0,2 nie ,9 99,8 áno ,1 nie ,9 áno - - 0,1 0,1 nie ,9 99,9 áno 0,3 0 0,1 0,1 nie 99, ,9 99,9 Nasledujúci graf prináša vývoj užívania marihuany, resp. hašiša na mesačnej báze. Ako vyplýva z porovnania výsledkov za roky 1996 až 2010, podiel respondentov užívajúcich túto 9 Pozn.editora : Užívanie drog v minulom mesiaci/30 dní sa obvykle označuje angl. skratkou LMP (Last Month Prevalence) a považuje sa za súčasné užívanie 75

77 drogu vo všeobecnej populácii v priebehu posledného mesiaca sa priblížil k najnižšej úrovni nameranej v prieskume z roku Výsledky prieskumu potvrdili, že došlo k poklesu užívania marihuany a hašiša jednak v rámci celej populácie, ale aj slovenskej mládeže. Graf Vývoj podielu respondentov s LMP marihuany/hašiša súčasné užívanie od roku 1996 (ÚV VM pri ŠÚ SR , NMCD 2010) 7 Podiel respondentov, ktorí v priebehu posledných 30 dní užili marihuanu/hašiš v prieskumoch z rokov 1996 až 2010 (v %) populácia SR mládež SR 5.2 Podrobné zistenia z prieskumu 2009 Štatisticky významné rozdiely v užívaní marihuany/hašiša počas života sú najvýraznejšie opäť vo vekovej štruktúre respondentov. Skoro sedmina mládeže Bratislavského kraja vo veku 15 až 24 rokov v priebehu posledného mesiaca fajčila marihuanu, kým u respondentov od 55 do 64 rokov to bolo iba 1,8 %. Všetky výsledky prináša nasledujúci graf. Graf 17 Podiel respondentov s LMP marihuany/hašiša podľa veku (NMCD 2009) Podiel respondentov, ktorí v priebehu posledných 30 dní užili marihuanu/hašiš podľa veku (prieskum 2009, v %) 15 až 24 rokov 25 až 34 rokov 14,0 7,3 86,0 92,7 35 až 44 rokov 4,9 95,1 45 až 54 rokov 2,1 97,9 55 až 64 rokov 1,8 áno 98,2 nie 10 V roku 1996 a 1998 boli do skupiny mládež SR zahrnutí respondenti vo veku 15 až 39 rokov, v ostatných prieskumoch vo veku 15 až 34 rokov. 76

78 5.3 Podrobné zistenia z prieskumu 2010 Podobne, ako v prípade celoživotnej a ročnej prevalencie, aj pri monitorovaní mesačnej periodicity užívania nelegálnych drog, sa najčastejšie štatisticky významné rozdiely objavili pri veku respondentov. Kým v najvyššej vekovej skupine od 55 do 64 rokov nebol zaznamenaný v poslednom mesiaci žiadny výskyt užitia marihuany a hašiša, u najmladších respondentov priznal užitie tejto drogy približne jeden z dvadsiatich siedmych oslovených. Graf 18 Podiel respondentov s LMP marihuany/hašiša podľa veku (NMCD 2010) Podiel respondentov, ktorí v priebehu posledných 30 dní užili marihuanu/hašiš podľa veku (prieskum 2010, v %) 15 až 24 rokov 25 až 34 rokov 35 až 44 rokov 45 až 54 rokov 55 až 64 rokov 3,7 2,0 0,8 0,1 0 96,3 98,0 99,3 99,9 100,0 áno nie V grafe 5.2 je porovnaná štruktúra konzumentov marihuany a hašiša na celoživotnej, ročnej a mesačnej báze. Je z neho zrejmé, že prevažná väčšina konzumentov marihuany a hašiša vo všetkých troch časových úsekoch má vek od 15 do 34 rokov. Z hľadiska životnej prevalencie viac ako dve pätiny zo všetkých konzumentov marihuany a hašiša sú vo veku 15 až 24 rokov a ďalšie necelé dve pätiny vo veku 25 až 34 rokov. Viac ako osmina je vo veku 35 až 44 rokov. Medzi konzumentmi tejto drogy v posledných 12 mesiacoch tvorí mládež od 15 do 24 rokov viac ako tri pätiny a ďalšia viac ako štvrtina respondentov, ktorá priznala konzumáciu marihuany má 25 až 34 rokov. Približne jeden z dvanástich oslovených má vek od 35 do 44 rokov. Napokon v skupine konzumentov marihuany a hašiša v poslednom mesiaci tvoria najmladší oslovení vo veku 15 až 24 rokov viac ako polovicu, tretinu tvoria 25 až 34 roční a viac ako desatina je vo veku 35 až 44 rokov. 77

79 Graf 19 Podiely respondentov s LTP,LYP a LMP marihuany/hašiša podľa veku (NMCD 2010) Vnútorná štruktúra súboru respondentov, ktorí niekedy užili marihuanu/hašiš podľa veku (v %) v posledných 12 mesiacoch 8,1 1,4 1,8 v posledných 30 dňoch 15 až 24 rokov 2,7 26,4 61,5 2,6 5,6 13,6 37,9 40,2 v priebehu života 53,6 25 až 34 rokov 33,9 35 až 44 rokov 45 až 54 rokov 10, až 64 rokov 6. PERIODICITA UŽÍVANIA DROG V PRIEBEHU POSLEDNÝCH 30 DNÍ Periodicitu užívania drog uvádzame v dvoch tabuľkách. V prvej tabuľke sú uvedené údaje v percentách a venuje sa najrozšírenejším nelegálnym drogám - marihuane a hašišu. V druhej tabuľke, ktorá prináša periodicitu užívania ostatných sledovaných drog, sú výsledky vzhľadom na nízke početnosti uvádzané v počte respondentov. Ako vidieť v tabuľke 6.1, najpočetnejšou odpoveďou v oboch prieskumoch a v rámci nich v celom súbore aj podsúbore mládeže je periodicita menej často ako raz týždenne. Menej často ako raz týždenne priznalo užívanie marihuany 0,8 % respondentov z celoslovenského súboru a z podsúboru slovenskej mládeže to bol dvojnásobok (1,6%). Prieskum v Bratislavskom kraji zase priniesol zistenie, že marihuanu užívalo 2,2 % oslovených a z mládeže tohto kraja 3,6 % oslovených. Každodenné alebo takmer každodenné užívanie marihuany alebo hašiša v absolútnych početnostiach priznali 2 respondenti z celoslovenského prieskumu a rovnako 2 respondenti, ktorí sa zúčastnili prieskumu mapujúceho užívanie nelegálnych drog v Bratislavskom kraji. Tabuľka 6.1 Frekvencia užívania marihuany/hašiša (NMCD 2009,NMCD 2010) Ako často ste v priebehu posledných 30 dní užívali? (v %) Bratislavský kraj (2009) celý súbor mládež B. kraj celý súbor mládež SR Niekoľkokrát týž. 1,4 2,2 0,2 0,5 Najmenej raz týž. 1,6 3,3 0,3 0,6 Menej často ako týž. 2,2 3,9 0,8 1,6 Každý deň Marihuanu / hašiš Slovenská republika (2010) Z tabuľky 6.2 prinášajúcej výsledky v počte respondentov, ktorí zobrali niektorú drogu vyplýva, že najviac, 13 respondentov z celoslovenského súboru užilo v danom časovom rozmedzí steroidy a anaboliká. Z toho 10 užívateľov bolo vo veku od 15 do 34 rokov. Zo súboru obyvateľov Bratislavského kraja 9 respondentov užilo extázu a 6 z nich boli vo veku 15 až 34 rokov. Na treťom mieste po marihuane a steroidoch/anabolikách sa v populácii Slovenska ocitli inhalanty, ktoré užilo 10 respondentov, pričom 9 z nich sú vo veku od 15 do 34 rokov. Na území Bratislavského kraja tretie miesto obsadil pervitín, ktorý užilo 5 78

80 respondentov a štyria z nich sú z podsúboru mládeže. Na otázku odpovedali iba respondenti, ktorí uviedli, že počas svojho života vyskúšali nejakú drogu. Tabuľka 6.2 Frekvencia užívania nelegálnych drog u respondentov (NMCD 2009,NMCD 2010) Ako často ste v priebehu posledných 30 dní užívali? (v počte respondentov) Amfetamíny Bratislavský kraj Slovenská republika n= 1003 (2009) n= 4055 (2010) celý súbor mládež B. kraj celý súbor mládež SR Každý deň Niekoľkokrát týž. Najmenej raz týž. Menej často ako týž Každý deň Pervitín (Péčko, piko, perník) Extázu LSD Halucinogénne huby a rastliny Kokaín Niekoľkokrát týž. Najmenej raz týž. Menej často ako týž Každý deň Niekoľkokrát týž. Najmenej raz týž. Menej často ako týž Každý deň Niekoľkokrát týž. Najmenej raz týž. Menej často ako týž Každý deň Niekoľkokrát týž. Najmenej raz týž. Menej často ako týž Každý deň Niekoľkokrát týž. Najmenej raz týž. Menej často ako týž Každý deň Heroín Niekoľkokrát týž. Najmenej raz týž. Menej často ako týž

81 Ako často ste v priebehu posledných 30 dní užívali? (v počte respondentov) Iné opiáty než heroín (metadón, subutex, ópium, Fortral, petidín, kodeín, Dolsin) pokračovanie tabuľky č. 6. Frekvencia užívania nelegálnych drog u respondentov (NMCD 2009,NMCD 2010) Inhalanty (toluén Téčko, lepidlo, benzín, rozpúšťadlá, riedidlá) Steroidy / anaboliká Produkty Spice Mefedrón Iné legálne kúpené psychoaktívne látky (produkty zo smartshopov...) Iné psychoaktívne látky Bratislavský kraj Slovenská republika n= 1003 (2009) n= 4055 (2010) celý súbor mládež B. kraj celý súbor mládež SR Každý deň Niekoľkokrát týž. Najmenej raz týž. Menej často ako týž Každý deň Niekoľkokrát týž. Najmenej raz týž. Menej často ako týž Každý deň Niekoľkokrát týž. Najmenej raz týž. Menej často ako týž Každý deň Niekoľkokrát týž. Najmenej raz týž. Menej často ako týž Každý deň Niekoľkokrát týž. Najmenej raz týž. Menej často ako týž Každý deň Niekoľkokrát týž. Najmenej raz týž. Menej často ako týž Každý deň Niekoľkokrát týž. Najmenej raz týž. Menej často ako týž ROZŠÍRENOSŤ INJEKČNÉHO UŽÍVANIA DROG Kritéria, pre možnosť odpovede na otázku týkajúcu sa injekčného užitia drog spĺňali iba štyria respondenti z celoslovenského súboru, pričom traja zároveň patrili do vekovej kategórie mládež SR. Jeden respondent priznal ojedinelé injekčné užívanie drog a ostatní traja uviedli, 80

82 že skúsenosť s injekčnou formou aplikácie drog nemajú. V súbore Bratislavského kraja sa rovnako štyria respondenti kladne vyjadrili k injekčnému užitiu drog, z toho jeden ich užil opakovane a traja ojedinele - raz alebo dvakrát. Z podsúboru mládeže Bratislavského kraja boli traja z nich, všetci užili injekčne drogu ojedinele raz alebo dvakrát. Na otázku v roku 2010 odpovedali iba respondenti, ktorí uviedli, že v posledných 30 dňoch užili amfetamíny, pervitín, heroín, iné opiáty alebo iné psychoaktívne látky. V prieskume z roku 2009 to boli všetci konzumenti psychoaktívnych látok v posledných 30 dňoch. Tabuľka 7 11 Výskyt injekčných užívateľov vo všeobecnej populácii (NMCD 2009,NMCD 2010) Užili ste drogy injekčne? (v počte respondentov) Bratislavský kraj (2009) Slovenská republika (2010) celý súbor mládež B. kraj celý súbor mládež SR áno, pravidelne užívam áno, opakovane áno, ojedinele raz alebo dvakrát nie nepamätám sa IDENTIFIKÁCIA PROBLÉMOVÝCH KONZUMENTOV MARIHUANY A HAŠIŠA Na identifikáciu problémových fajčiarov marihuany/hašiša bola v oboch prieskumoch použitá šesťpoložková skríningová škála Cannabis Abuse Screening Test (CAST). Na sériu šiestich otázok (pozri tabuľku 8.2) odpovedali respondenti, ktorí priznali, že v poslednom roku fajčili marihuanu alebo hašiš. V prieskume slovenskej populácie na otázku odpovedalo 138 respondentov, z toho mládež od 15 do 34 rokov tvorilo 126 respondentov. Ďalším spracovaním otázok, pri ktorom sa určuje stupeň rizika súvisiaci s užívaním marihuany (pozri tabuľka 8.1), bolo zistené, že 2,1 % respondentov z celoslovenského prieskumu sa nachádza v nízkom pásme rizika, 0,8 % v strednom pásme a 0,5 % vo vysokom pásme. Pri podsúbore mládeže Slovenska bolo identifikovaných 4,4 % užívateľov s nízkym stupňom rizika, 1,8 % v strednom pásme a 1,0 % vo vysokom pásme. V prieskume venujúcom sa populácii Bratislavského kraja odpovedalo na sériu šiestich otázok 96 respondentov, z toho vo veku 15 až 34 rokov to bolo 68 respondentov. Nízke riziko užívania v celom súbore bolo zistené u 6,4 % oslovených, stredné a vysoké riziko zase zhodne u 1,6 % respondentov. Pri mládeži Bratislavského kraja bolo 13,5 % v pásme nízkeho rizika, 3,3 % v strednom a 1,9 % vo vysokom pásme rizika. Tabuľka 8.1 Miera rizika podľa dosiahnutého skóre a podiel respondentov v jednotlivých pásmach (NMCD 2009,NMCD 2010) Riziko v súvislosti s užívaním marihuany/hašiša podľa CAST (v %) Bratislavský kraj (2009) Slovenská republika (2010) celý súbor mládež B. kraj celý súbor mládež SR nízke riziko (0 až 2 body) 6,4 13,5 2,1 4,4 stredné riziko(3 a 4 body) 1,6 3,3 0,8 1,8 vysoké riziko (5 a 6 bodov) 1,6 1,9 0,5 1 neužívali marihuanu/hašiš posledných 12 mesiacov 90,4 82,3 96,6 92,8 11 Vzhľadom na rôzne nastavenie filtrov otázok, odpovedal na nich odlišný počet respondentov. 81

83 Tabuľka 8.2 Škála CAST a podiely respondentov (NMCD 2009, NMCD 2010) Súbor šiestich otázok pre výpočet skríningovej škály CAST (v %) C1. Fajčili ste niekedy marihuanu predpoludním? C2. Fajčili ste niekedy marihuanu osamote? C3. Mali ste niekedy problémy s pamäťou keď ste fajčili marihuanu? C4. Povedali Vám niekedy priatelia alebo členovia Vašej rodiny, že by ste mali obmedziť užívanie marihuany? C5. Pokúšali ste sa niekedy znížiť dávky alebo úplne prestať užívať marihuanu bez úspechu? Bratislavský kraj (2009) Slovenská republika (2010) celý súbor mládež B. kraj celý súbor mládež SR nikdy 56,3 64,7 54,5 53,2 zriedkavo 24 22,1 21,4 23 z času na čas 13,5 8,8 20,5 20,6 dosť často 5,2 4,4 2,9 2,4 veľmi často 1 0 0,7 0,8 nikdy 54,2 63,2 59,3 60,8 zriedkavo 19,8 16,2 22,7 22,4 z času na čas 11,5 10,3 12,1 12 dosť často 9,4 7,4 4,6 4 veľmi často 5,2 2,9 1,4 0,8 nikdy 52,1 52,9 58,3 57,6 zriedkavo 20,8 19,1 28,3 28 z času na čas 19,8 20,6 10,4 11,2 dosť často 6,3 5,9 3 3,2 veľmi často 1 1,5 0 0 nikdy 60,4 63,2 68,2 68,3 zriedkavo 10,4 11,8 6,9 6,3 z času na čas 15,6 14,7 9,9 10,3 dosť často 7,3 4,4 7 7,9 veľmi často 6,3 5,9 8 7,1 nikdy 62,5 67,6 59,4 58,4 zriedkavo 10,4 11,8 13,3 14,4 z času na čas 16,7 13,2 8,8 8,8 dosť často 4,2 2,9 8,2 7,2 veľmi často 6,3 4,4 10,4 11,2 C6. Zaznamenali ste nikdy 68,8 72,1 64,7 65,1 niekedy problémy zriedkavo 13,5 14,7 19,7 19,8 spojené s Vašim z času na užívaním marihuany? 9,4 7,4 12,7 11,9 čas (hádky, bitka, nehoda, zlé výsledky v škole, problémy dosť často 6,3 2,9 2,1 2,4 na pracovisku) veľmi často 2,1 2,9 0,7 0,8 82

84 9. ZÁVERY o o Viac ako štvrtina oslovených z celoslovenského súboru uviedla, že osobne pozná užívateľov marihuany, kým u mladých ľudí od 15 do 34 rokov sú to viac ako dve pätiny oslovených. Obyvatelia Bratislavského kraja majú podobné skúsenosti častejšie, keď z celého súboru poznajú užívateľov marihuany takmer dve pätiny odpovedajúcich a medzi mládežou je to viac ako polovica opýtaných. Viac ako štvorročný odstup v prieskumoch z roku 2006 až 2010 ukázal posun k celkovému znižovaniu podielu respondentov, ktorí osobne poznajú užívateľa drog. V populácii SR bol zaznamenaný pokles takejto skúsenosti o 6 percentuálnych bodov. Ešte výraznejší pokles bol zaznamenaný pri mládeži SR, keď osobnú znalosť konzumenta drog uvádza o 7 percentuálnych bodov menej oslovených, ako v prieskume z roku o Marihuanu alebo hašiš v priebehu života užívala viac ako desatina respondentov spomedzi celoslovenského súboru, zatiaľ čo u mladých ľudí vo veku 15 až 34 rokov priznal užívanie tejto drogy v priebehu života skoro každý piaty oslovený. V prieskume mapujúcom situáciu v Bratislavskom kraji skúsenosť s požitím marihuany alebo hašiša počas života deklarovala viac ako pätina účastníkov prieskumu a medzi mládežou tohto kraja to boli takmer dve pätiny odpovedajúcich. o o o o o Prieskum zaznamenal v priebehu rokov 2006 až 2010 posun k celkovému znižovaniu podielu respondentov, ktorí deklarovali počas života užívanie marihuany alebo hašiša V rámci celoslovenskej populácie klesla životná prevalencia o 6 percentuálnych bodov, zatiaľ čo u mládeže bol pokles výraznejší o 10 percentuálnych bodov. V prípade sedatív prieskum nepotvrdil celkový trend poklesu užívania, prítomný pri nelegálnych drogách. V oboch sledovaných skupinách nedošlo oproti prieskumu realizovanému v roku 2006 k významnejším zmenám v celoživotnom užívaní. V prípade všeobecnej populácie užitie sedatív počas života priznala desatina účastníkov prieskumu a podobne aj pri podsúbore mládeže SR zostalo užitie sedatív na úrovni 8 %. V skúmanej slovenskej populácii nebol zaznamenaný výraznejší vekový rozdiel v prvej konzumácii troch najrozšírenejších nelegálnych drog. Marihuanu a hašiš respondenti priemerne prvýkrát užili vo veku 19,8 roka, extázu vo veku 19,5 roka a steroidy ako 21 roční. U mladých ľudí vo veku 18 až 34 rokov to bolo vo veku 18,1 roka, extázu vo veku 19,2 roka a steroidy alebo anaboliká vo veku 18,9 roka. V populácii Bratislavského kraja bol priemerný vek užitia marihuany presne 20 rokov, pri extáze 20,1 roka a pri tretej najrozšírenejšej droge pervitíne 19,4 roka. U mládeže vo veku 15 až 34 rokov sa priemerný vek prvého užitia marihuany alebo hašiša posunul na 17,6 roka, extázy na 18,9 roka a pervitínu na 18,8 roka. Najčastejšie užívanou drogou za posledných 12 mesiacov je marihuana, resp. hašiš. K jej užitiu v poslednom roku sa priznal približne každý dvadsiaty siedmy účastník prieskumu. Spomedzi najmladších oslovených vo veku 15 až 34 rokov to bol približne každý štrnásty oslovený. V prieskume mapujúcom situáciu v Bratislavskom kraji sa k užitiu marihuany alebo hašiša priznala takmer desatina odpovedajúcich, zatiaľ čo u mládeže tohto kraja sa užitie v poslednom roku vyšplhalo na takmer dvojnásobok. Z hľadiska dlhodobého sledovania ročného užívania marihuany a hašiša vyplýva, že došlo k poklesu užívania marihuany a hašiša po štyroch rokoch o 3 percentuálne body, a v prípade mladšej populácie vo veku 15 až 34 rokov až o 8 percentuálnych bodov. V oboch prípadoch bola nameraná najnižšia úroveň ročného užívania od začiatku zisťovaní v roku

85 o Najrozšírenejšiu nelegálnu drogu marihuanu alebo hašiš v posledných 30 dňoch užilo 1,4 % oslovených a presne dvojnásobok tých, ktorých vek nepresiahol 34 rokov. V prieskume Bratislavského kraja bol výskyt užitia tradične vyšší, keď marihuanu v poslednom mesiaci užil približne každý osemnásty účastník prieskumu a medzi mládežou od 15 do 34 rokov to bola takmer desatina respondentov. o Ako vyplýva z porovnania výsledkov za roky 1996 až 2010, podiel respondentov užívajúcich túto drogu vo všeobecnej populácii v priebehu posledného mesiaca sa priblížil k najnižšej úrovni nameranej v prieskume z roku Výsledky prieskumu potvrdili, že došlo k poklesu užívania marihuany a hašiša jednak v rámci celej populácie, ale aj slovenskej mládeže. o Z hľadiska periodicity menej často ako raz týždenne priznalo užívanie marihuany 0,8 % respondentov z celoslovenského súboru a z podsúboru slovenskej mládeže to bol dvojnásobok. Prieskum v Bratislavskom kraji zase priniesol zistenie, že marihuanu užívalo 2,2 % oslovených a z mládeže tohto kraja 3,6 % oslovených. Každodenné alebo takmer každodenné užívanie marihuany alebo hašiša v absolútnych početnostiach priznali 2 respondenti z celoslovenského prieskumu a rovnako 2 respondenti z prieskumu Bratislavského kraja. o o Kritéria, pre možnosť odpovede na otázku týkajúcu sa injekčného užitia drog spĺňali iba štyria respondenti z celoslovenského súboru, pričom traja zároveň patrili do vekovej kategórie mládež SR. Jeden respondent priznal ojedinelé injekčné užívanie drog a ostatní traja uviedli, že skúsenosť s injekčnou formou aplikácie drog nemajú. V súbore Bratislavského kraja sa rovnako štyria respondenti kladne vyjadrili k injekčnému užitiu drog, z toho jeden ich užil opakovane a traja ojedinele - raz alebo dvakrát. Použitím testovania CAST bolo zistené, že 2,1 % respondentov z celoslovenského prieskumu sa nachádza v nízkom pásme rizika, 0,8 % v strednom pásme a 0,5 % vo vysokom pásme. Pri podsúbore mládeže Slovenska bolo identifikovaných 4,4 % užívateľov s nízkym stupňom rizika, 1,8 % v strednom pásme a 1,0 % vo vysokom pásme. V prieskume venujúcom sa populácii Bratislavského kraja nízke riziko užívania v celom súbore bolo zistené u 6,4 % oslovených, stredné a vysoké riziko zasa zhodne u 1,6 % respondentov. Pri mládeži Bratislavského kraja bolo 13,5 % v pásme nízkeho rizika, 3,3 % v strednom a 1,9 % vo vysokom pásme rizika. 84

86 V súvislosti s plánovaním, realizáciou a hodnotením intervencií v oblasti podpory zdravia je nevyhnutné poznať stav a trendy v oblasti výskytu fajčenia. Z tohto dôvodu sa vykonali a vykonávajú viaceré reprezentatívne prieskumy verejnej mienky detí, mládeže a dospelých. Na Slovensku poznáme tieto prieskumy: Názory občanov na problémy spojené s rozšírenosťou drog. (ŠÚ SR, 2006) Národná populačná štúdia o užívaní drog (NMCD) ESPAD European School Survey Project on Alcohol and Other Drugs (ESPAD Report, 2007) EPIAF Epidemiológia alkoholizmu a fajčenia (Heretik, 2008) Konzumácia legálnych a nelegálnych drog u žiakov základných a stredných škôl (Pétiová, 2010) GYTS Global Youth Tobacco Survey (Baška, 2008) Health Behaviour in School Aged Children HBSC (Gecková, 2010) Štatistický úrad SR počínajúc rokom 1994 periodicky v dvojročných intervaloch realizoval na reprezentatívnej vzorke prieskum o názoroch obyvateľov SR k užívaniu drog a tabaku. Od roku 1994 najväčší podiel vo všetkých sledovaných súboroch tvoria nefajčiari. Od roku 2000 stúpa podiel nefajčiarov aj medzi mládežou SR. U mládeže z Bratislavy je identický podiel nefajčiarov od roku %. So zvyšujúcim sa vekom respondentov sa zvyšuje podiel tých, ktorí o sebe tvrdia, že fajčia denne. Na druhej strane je u najmladších najvyšší podiel príležitostných fajčiarov. Graf č. 1: Podiely fajčiarov a nefajčiarov v dospelej populácii v SR. Zdroj: Štatistický úrad SR, Prieskum verejnej mienky 2006 Podiely fajčiarov (denných a príležitostných) a nefajčiarov,súbor SR (údaje v %) denne príležitostne vôbec V roku 2006 sú najpočetnejšou skupinou u dospelých spomedzi troch sledovaných nefajčiari, pričom po prvý krát presiahol počet nefajčiarov hranicu 60 %. S tým úzko súvisí pokles denných fajčiarov na historicky najnižšiu úroveň od roku

87 Z pohľadu sledovania výskytu fajčenia tabakových výrobkov u dospelých v Európe, sledujeme z viacerých zdrojov a odkazov značne rozdielne údaje o prevalencii, ktoré požívajú inú metodiku zberu a vyhodnocovania dát. Z tohto hľadiska sú porovnateľné údaje Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorá vychádza z overenej metodiky (WHO, Report on the global tobacco epidemic, 2008). Graf č. 2: Odhad prevalencie fajčenia v Európe. Zdroj: WHO Report on the Global Tobacco Epidemic 2008 Odhad prevalencie fajčenia v Európe 60 52, ,9 39,6 40 % 30 29, ,7 28,8 29,4 23,8 25,2 muži 21,5 19,9 20,3 ženy 20 9, ,9 0 Graf č. 3: Odhad prevalencie fajčenia v Európe. Zdroj: WHO Report on the Global Tobacco Epidemic 2008 Odhad prevalencie fajčenia v Európe 80 70,2 63, % 45,5 48,8 35,8 53,2 44,6 17,4 44,6 32,8 30, ,3 62, ,8 19,1 41,4 41,4 40,4 23,2 53,3 muži 18,5 20,5 19,3 ženy 10 0 Z hľadiska výskytu fajčenia v Európskej populácii treba zdôrazniť pretrvávajúce rozdiely v úrovni medzi jednotlivými krajinami. Veľké rozdiely sú medzi výskytom fajčenia žien a mužov. Spomedzi viac ako 50 krajín Európskeho regiónu najnižší výskyt fajčenia tabakových výrobkov je v Albánsku, Belgicku, Islande, Slovinsku a Švajčiarsku. Na druhej strane sú krajiny s najvyššou prevalenciou fajčenia tabakových výrobkov, kam zaraďujeme Rusko, Ukrajinu, Grécko, Srbsko, Bosnu a Hercegovinu a Bulharsko. Najväčšie rozdiely z hľadiska fajčenia u pohlavia mužov a žien boli zistené v Arménsku, Albánsku a v Kazachstane. Najvyššia miera fajčenia u mužov bola v Rusku (70 %) a u žien v Srbsku (40 %)