VYMEDZENIE POJMU PRIESTUPOK V RECENTNOM A RETROSPEKTÍVNOM VÝVOJI

Transcription

1 Mgr. Jana ELZEROVÁ Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave Slovenská republika VYMEDZENIE POJMU PRIESTUPOK V RECENTNOM A RETROSPEKTÍVNOM VÝVOJI Vymedzenie pojmu priestupok v retrospektívnom vývoji Pojem správneho deliktu bol prvý krát vymedzený v jozefínskom Všeobecnom trestnom zákonníku o zločinoch a trestoch za ne z roku Pojem správny, resp. politický delikt bol vymedzený pod nadpisom Von politischen Verbrechen und politischen Strafen, ktorý zároveň ustanovoval taxatívny výpočet skutkových podstát týchto deliktov, pričom kriminálne zločiny a politické priestupky sa rozlišovali podľa kritéria spoločenskej nebezpečnosti a závažnosti. Prejednávanie správnych, resp. politických deliktov bolo zverené politickej vrchnosti. 1 Po vzniku Československa došlo zákonom č. 11/1918 Zb. o zriadení samostatného štátu Československého k všeobecnej recepcii dovtedajšieho právneho poriadku, ktorý zahŕňal aj vtedajšie predpisy správneho práva trestného. V období medzivojnového Československa sa v oblasti priestupkov uplatňoval tzv. právny dualizmus, tzn., že kým v českých krajinách bol platný cisársky patent č.117 r. z. z roku 1852 zákon trestný o zločinoch, prečinoch a priestupkoch, na území Slovenska platil zákonný článok XL/1879 Trestný zákon o priestupkoch, ktorý sa však tiež odvolával na všeobecné ustanovenia trestného zákona o zločinoch a prečinoch, ak sám neustanovoval inak. 2 Spoločným pre právnu úpravu v Čechách ako aj na Slovensku bolo, že zákony neobsahovali legálnu definíciu priestupku, ako ani zločinu a prečinu. Ich identifikácia sa odvodzovala predovšetkým zo systematiky zákona a obsahu jednotlivých skutkových podstát. 3 Oblasť správneho trestania nebola kodifikovaná tak z pohľadu hmotného práva, ako aj procesného práva. Jednotlivé skutkové podstaty správnych deliktov boli do prijatia československej ústavy v roku 1920 upravené v množstve právnych predpisov. Na ilustráciu možno uviesť priestupky, ktoré boli predmetom úpravy právnych predpisov rôznej právnej sily. Ich úprava bola obsiahnutá jednak v zákonoch, ale aj v nariadeniach ministra a v nariadeniach vlády. 4 Pokusy o kodifikáciu správneho trestania v období rokov 1920 až 1948, teda medzi prijatím prvej a druhej ústavy bývalého československého štátu boli bez úspechu, 1 Bližšie pozri: PRÁŠKOVÁ, Helena. Základy odpovědnosti za správní delikty. 1. vyd. Praha: C.H. Beck s MACHAJOVÁ, Jozefína. Správne trestanie súčasný stav a perspektívy. Acta Universitatis Tyrnaviensis - Iuridica 1/2002/2003, Trnava: Trnavská Univerzita. 2003, s SOBIHARD, Jozef. K niektorým otázkam vzťahu trestných činov a priestupkov. In: Aktuálne otázky správneho trestania. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislava. 2002, s MACHAJOVÁ, Jozefína. Správne trestanie súčasný stav a perspektívy. Acta Universitatis Tyrnaviensis - Iuridica 1/2002/2003, Trnava: Trnavská Univerzita. 2003, s

2 napriek viacerým vládnym návrhom zákonov, ku ktorých prijatiu však nikdy nedošlo. 5 Významným z pohľadu aplikačnej praxe bolo preto prijatie vládneho nariadenia č. 8/1928 Zb., ktoré predstavovalo v podmienkach Československa prvú kodifikáciu právneho predpisu o správnom konaní. Správny poriadok sa aplikoval subsidiárne na konanie o správnych deliktov. Do roku 1948 tvorilo právnu úpravu správneho trestania vyše 200 právnych predpisov upravujúcich oblasť priestupkov, ako aj právne predpisy ustanovujúce postih disciplinárnych deliktov a správnych poriadkových deliktov. Zásadnú zmenu predstavovala Ústava z roku 1948, ktorá zakotvila, že súdna moc v trestných veciach prislúcha súdom, pokiaľ sa podľa všeobecných predpisov nemajú trestné veci prejednávať v trestnom konaní správnom. 6 Rozsiahlu kodifikáciu správneho práva trestného predstavovalo prijatie dvoch zákonov, ktorými boli Trestný zákon správny (zákon č. 88/1950 Zb.) a Trestný poriadok správny (zákon č. 89/1950 Zb.). Trestný zákon správny vychádzal zo systematiky Trestného zákona súdneho a upravoval jeho subsidiárny vzťah k trestným činom. Trestný zákon správny neobsahoval definíciu priestupku, iba v ustanovení 2 zakotvil princíp, podľa ktorého sa ako priestupky podľa uvedeného zákona stíhajú len tie skutky, ktoré nie sú trestné podľa Trestného zákona súdneho. Pojem priestupok bol vymedzený na báze subsidiarity, resp. spočíval na negatívnom vymedzení pojmu priestupok. Uvedené ustanovenie bolo súčasťou hmotnoprávneho predpisu, napriek tomu však z obsahu normy vyplýva, že pojem priestupok bol vymedzený na podklade procesnoprávnych ukazovateľov. Pojem stíhaný obsiahnutý v 2 poukazuje na právnu väzbu na trestné právo procesné. 7 Voľná formulácia skutkových podstát, ktorých príčinou bolo prekrývanie kompetencií správnych orgánov a súdov, vyústila k niekoľkým novelizáciám zákonov. 8 Kodifikácia v podobe prijatia Trestného zákona správneho (zákon č. 88/1950 Zb.) znamenala len unifikáciu v oblasti priestupkov. Trestný zákon správny a Trestný poriadok správny z roku 1950 boli nahradené zákonom č. 60/1961 Zb. o úlohách národných výborov pri zabezpečovaní socialistického poriadku. Uvedený zákon v ustanovení 6 ods. 1 a 2 prvýkrát zakotvil legálnu definíciu priestupku. Priestupok bol vymedzený ako zavinené konanie, ktorého skutkové podstaty boli zakotvené v 7 až 19 9 uvedeného zákona a taktiež ním bolo zavinené porušenie 5 V r návrh zákona o trestnom práve a trestnom konaní, v rokoch obdobné návrhy. Bližšie pozri: MACHAJOVÁ, Jozefína Správne trestanie súčasný stav a perspektívy. Acta Universitatis Tyrnaviensis - Iuridica 1/2002/2003, Trnava : Trnavská Univerzita. 2003, s ods. 2 Ústavního zákona č. 150/1948 Sb. Ústavodárného Národního shromáždění Ústava Československé republiky. 7 POTÁSCH, Peter. Správne delikty a správne trestanie v stredoeurópskom právnom priestore súčasnosť a vízie. Bratislava: EUROKÓDEX, s.r.o., s SOBIHARD, Jozef K niektorým otázkam vzťahu trestných činov a priestupkov. In: Aktuálne otázky správneho trestania. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislava s až 19 zákona č. 60/1961 Zb. upravoval priestupky na úseku poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, priestupky proti ochrane vodného hospodárstva, priestupku proti ochrane vodného hospodárstva, priestupky v cestnej, železničnej, leteckej, vodnej doprave a v odbore spojov, priestupky na úseku školstva, kultúry a ochrany prírody, priestupky proti preventívnej a liečebnej starostlivosti, priestupky na úseku boja proti alkoholizmu, priestupky vo finančnom hospodárstve, priestupky v odbore 20

3 povinnosti určenej v inom právnom predpise, pokiaľ sa tým sťažuje plnenie úloh štátnej správy, ruší verejný poriadok alebo socialistické spolužitie občanov. Legálna definícia obsahovala aj negatívne vymedzenie priestupku, v zmysle ktorého nejde o priestupok, pokiaľ ide o prečin alebo o trestný čin. Ustanovenie 6 ods. 2 umožňovalo ako priestupok, takéto konanie alebo porušenie povinnosti neprejednať, ak sa náprava môže dosiahnuť podľa iných právnych predpisov. Autor Sobihard hodnotí, že uvedená definícia priestupku nebola dostatočne presná. Ako dôvod uvádza najmä skutočnosť, že opomínala materiálny znak priestupku a vykazovala aj iné nedostatky, predovšetkým, že nepostihovala skutočnosť, že priestupky boli vymedzené aj v iných zákonoch, neriešila vzťah priestupkov a iných správnych deliktov a neúplne vymedzovala objekt priestupku priestupky proti majetku. 10 Zároveň autor Škultéty dodáva, že vymedzenie pojmu priestupku bolo precíznejšie a pregnantnejšie v zákone č. 60/1961 Zb. v porovnaní so súčasným zákonom SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Vyzdvihuje skutočnosť, že v zákone č. 60/1961 Zb. bolo výslovne uvedené, že ide o konanie, ktorým sa sťažuje plnenie úloh štátnej správy, ruší verejný poriadok alebo spolužitie občanov, pokiaľ nejde o iný správny delikt alebo trestný čin. Súčasné vymedzenie pojmu priestupku považuje za veľmi všeobecné a z pohľadu výkladu tohto pojmu spôsobilé zasahovať aj do iných sfér, t.j. mimo rámca verejnej správy a z tohto dôvodu sa zamýšľa nad otázkou potreby vhodnejšej a precíznejšej formulácie priestupku. 11 Uvedený zákon zaviedol novú kategóriu správnych deliktov, ktorá bola označená ako previnenia. Previnenia boli definované v 34 ako zavinené konanie uvedené v 35 až 40, ktorým bol porušený socialistický právny poriadok v takej miere, že to ohrozuje alebo poškodzuje záujmy spoločnosti alebo práva a oprávnené záujmy jednotlivcov, ak vzhľadom k okolnostiam prípadu, k osobe previneného občana a následkom jeho konania nedosahuje stupeň spoločenskej nebezpečnosti trestného činu. 12 Kategóriu previnení prejednávali miestne ľudové súdy, tam kde neboli zriadené, prejednávali ich popri priestupkoch, národné výbory 13. Zákon o miestnych ľudových súdoch 14 bol zrušený zákonom č. 150/1969 Zb. o prečinoch, ktorý platil do roku Zákon č. 150/1969 Zb. o prečinoch celú jednu kategóriu protiprávnych konaní, tzv. previnení, nahradil prečinmi a podriadil ich súdnej jurisdikcii. K opačnému vývoju došlo prijatím priestupkového zákona v roku 1990, na základe ktorého správne orgány postihovali niektoré konania, do tej doby prejednávané súdmi ako trestné činy alebo prečiny. Týmto možno poukázať na skutočnosť, že právna teória i prax, staršia aj novšia, domáca aj zahraničná, nenašla doposiaľ všeobecne platnú hranicu medzi oboma typmi deliktov, t.j. súdnymi a správnymi deliktami. zahraničného obchodu a v colnom odbore, priestupky proti záujmom obrany vlasti, priestupky proti verejnému poriadku, priestupky proti ochrane pred požiarmi a inými živelnými pohromami a priestupky proti socialistickému spolužitiu. 10 SOBIHARD, Jozef. K niektorým otázkam vzťahu trestných činov a priestupkov. In: Aktuálne otázky správneho trestania. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislava. 2002, s ŠKULTÉTY, Peter. K niektorým otázkam priestupkového práva. In: Aktuálne otázky správneho trestania. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave. 2002, s. 11, PRÁŠKOVÁ, Helena. Základy odpovědnosti za správní delikty. 1. vyd. Praha: C.H. Beck s Zákon č. 38/1961 Zb. o miestnych ľudových súdoch. 14 Previnenia prejednávali popri správnych orgánoch národných výborov aj tzv. miestne ľudové súdy, ako súčasť jednotnej súdnej sústavy. Bližšie pozri: HENDRYCH, Dušan. a kol. Správní právo. Obecná část. 6. vyd. Praha: C.H.Beck s

4 Relatívnosť a premenlivosť rozdielu a hranice medzi deliktami viedla ako i vedie k posunom medzi oboma oblasťami trestnej právomoci, ktorej dôvodom je predovšetkým účelnosť. 15 Obdobie od roku 1960 je príznačné odklonom režimu správneho trestania od režimu trestania za súdne delikty. Skutkové podstaty priestupkov sa nekoncentrovali v jednom hmotnoprávnom kódexe, tendencia bola skôr opačná, a tak sa ďalej rozrastal počet osobitných zákonov so skutkovými podstatami vlastných priestupkov. 16 Tento právny stav pretrval až do prijatia zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorý platí na území Slovenskej republiky dodnes. Vymedzenie pojmu priestupok v recentnom vývoji V podmienkach Slovenskej republiky sú priestupky, spomedzi všetkých správnych deliktov, jedinou kategóriu, ktorá je v určitom rozsahu kodifikovaná. Ich právna úprava je obsiahnutá v zákone SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o priestupkoch ). Iné správne delikty nepredstavujú rovnorodý, homogénny celok, práve naopak sú výrazne vnútorne štruktúrované a obsiahnuté v množstve právnych predpisov. Zákon o priestupkoch je úplnou kodifikáciou všeobecnej hmotnoprávnej časti, ktorá zakotvuje legálnu definíciu pojmu priestupok, ustanovuje formy zavinenia, podmienky deliktuálnej spôsobilosti fyzickej osoby, systém sankcií a ochranných opatrení, podmienky zániku zodpovednosti za priestupok a podobne. Osobitná hmotnoprávna časť zákona o priestupkoch obsahuje jednotlivé skutkové podstaty priestupkov, ktoré predstavujú len čiastočnú kodifikáciu vzhľadom na skutočnosť, že skutkové podstaty priestupkov spolu s určením druhu sankcie sú predmetom úpravy aj iných osobitných zákonov. Tretia časť zákona o priestupkoch je procesnoprávna časť. Upravuje konanie o priestupkoch, respektíve predstavuje právnu úpravu tých procesnoprávnych inštitútov, ktoré sú upravené odlišne od správneho poriadku vzhľadom na špecifiká správneho trestania. Ak nie je v zákone o priestupkoch alebo v inom osobitnom zákone ustanovené inak, aplikujú sa na konanie o priestupkoch ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. 17 Procesnoprávna časť zákona o priestupkoch predstavuje otvorenú kodifikáciu, keďže nemožno vylúčiť, že osobitné zákony upravujúce postih priestupkov môžu obsahovať odchylnú právnu úpravu niektorých procesnoprávnych inštitútov. 18 Legálna definícia pojmu priestupok je obsiahnutá v 2 ods. 1 zákona o priestupkoch, podľa ktorej je priestupkom zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v zákone 15 HENDRYCH, Dušan. a kol. Správní právo. Obecná část. 6. vyd. Praha: C. H. Beck. 2006, s MACHAJOVÁ, Jozefína. Správne trestanie súčasný stav a perspektívy. Acta UniversitatisTyrnaviensis - Iuridica 1/2002/2003, Trnava: Trnavská Univerzita. 2003, s zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. 18 MACHAJOVÁ, Jozefína a kol. Všeobecné správne právo. 5. aktualizované vydanie. Bratislava: EURO- 22 KÓDEX, s.r.o. 2010, s. 261, 262.

5 o priestupkoch alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Definícia priestupku je teda kombináciou formálneho, materiálneho znaku a pozitívneho, negatívneho vymedzenia. V porovnaní so slovenskou právnou úpravou, rakúska právna úprava nezakotvuje materiálne a formálne vymedzenie priestupku. 19 Rakúsky zákon o priestupkoch zakotvuje ustanovenie, podľa ktorého, ako priestupok môže byť postihnutý skutok, pokiaľ je s jeho spáchaním spojená hrozba sankcie. 20 Z uvedené vyplýva, že trestným je len priestupok, s ktorým zákon v čase jeho spáchanie spája sankciu. Na rozdiel od rakúskeho vymedzenia priestupku, maďarská definícia je obdobná slovenskej právnej úprave. V zmysle maďarskej právnej úpravy 21 je priestupkom konanie, ktorého prejavom je konanie alebo opomenutie, ktoré za priestupok označuje zákon, nariadenie vlády alebo nariadenie samosprávy a s ktorým je spojená sankcia podľa zákona o priestupkoch. Legálna definícia priestupku výslovne zakotvuje formálnu stránku priestupku, resp. výpočet právnych predpisov, v ktorých musí byť priestupok uvedený. Zároveň uvádza spôsob jeho spáchania a sankcionovateľnosť konania. Na rozdiel od slovenskej právnej úpravy obsahuje širší výpočet formálnych prameňov, v ktorých môže byť priestupok vyjadrený. 22 Legálna definícia priestupku zakotvená v zákone o priestupkoch v právnych podmienkach Slovenskej republiky je založená na niekoľkých znakoch formálnom a materiálnom. Formálnymi znakmi sú všeobecné zákonné znaky a znaky skutkovej podstaty priestupku. Formálne vymedzenie je v legálnej definícii priestupku vyjadrené dikciou "je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone". Všeobecné zákonné znaky sú spoločnými pre všetky priestupky. Rozumieme nimi napríklad príčetnosť, zavinenie a podobne. Na strane druhej skutkové podstaty jednotlivých druhov priestupkov ich umožňujú odlišovať, špecifikujú ich a individualizujú. Skutková podstata priestupku spočíva na 4 základných znakoch, ktorými sú subjekt, objekt, subjektívna a objektívna stránka. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku spis. zn. 2 Sžo 55/2008 konštatoval: Na objasnenie a sankcionovanie priestupku musia byť obligatórne naplnené a zistené všetky štyri znaky skutkovej podstaty priestupku - subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka (kumulatívne). V prípade, žeby čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno potom hovoriť o priestupku. Ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej 19 Verwaltungsübertretung. 20 Verwaltungsstrafgesetz, 1991 Nr 52/1991, 1 VStG Allgemeine Voraussetzungen der Strafbarkeit Évi LXIX. Tӧrvény a szabálysértésekről Bližšie pozri: POTASCH, Peter. Vybrané hmotnoprávne aspekty zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (v znení neskorších predpisov) v historickom a priestorovom kontexte Strednej Európy. In: Správne delikty a správne trestanie v stredoeurópskom právnom priestore súčasnosť a vízie. Bratislava: EUROKÓDEX, s.r.o., s POTASCH, Peter. Vybrané hmotnoprávne aspekty zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (v znení neskorších predpisov) v historickom a priestorovom kontexte Strednej Európy. In: Správne delikty a správne trestanie v stredoeurópskom právnom priestore súčasnosť a vízie. Bratislava: EUROKÓDEX, s.r.o., s

6 existencii a nebola preukázaná nado všetku pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného). 23 Formálne znaky priestupku sú obsahom všeobecnej hmotnoprávnej časti zákona o priestupkoch a taktiež osobitnej hmotnoprávnej časti, ktorá obsahuje skutkové podstaty priestupkov. Zároveň však skutkové podstaty priestupkov možno nájsť aj v celom rade iných zákonov. Ďalším znakom legálnej definície priestupku je materiálny znak. V legálnej definícii priestupku je materiálny znak vyjadrený slovami: konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti. Materiálny znak je v našej právnej úprave v zákone o priestupkoch naďalej aplikovaný napriek skutočnosti, že v trestnom práve, konkrétne pri vymedzení zločinu sa od materiálneho korektívu upustilo. Jeho opodstatnenosť v priestupkovom práve spočíva v tom, aby nedochádzalo k postihu nezávadných, bagateľných priestupkov, ktoré síce napĺňajú formálne znaky priestupku, nevykazujú však dostatočný stupeň spoločenskej škodlivosti. Význam ponechania materiálneho znaku v legálnej definícii priestupku spočíva i v situácii, kedy u konkurujúcich priestupkov a trestných činov sa ich formálne znaky prekrývajú. Napriek tomu, že spoločenskú škodlivosť zákon výslovne nedefinuje, všeobecne sa ňou rozumie to, čo je v rozpore s účelom právneho poriadku. 24 Pojem "záujem spoločnosti" je neurčitým právnym pojmom. Záujmy spoločnosti sú vlastne objektom priestupku. 25 Posúdenie naplnenia kritéria spoločenskej škodlivosti, prípadne jej stupňa závisí od úvahy správneho orgánu so zreteľom na konkrétne okolnosti daného prípadu. V súvislosti s vymedzením materiálneho znaku je potrebné zdôrazniť, že naplnenie formálnych znakov priestupku samo o sebe automaticky neznamená naplnenie materiálneho znaku. Nemožno stotožňovať spoločenskú škodlivosť a porušenie zákona. Pokiaľ sa k okolnostiam naplňujúcim formálne znaky skutkovej podstaty pridajú ďalšie významné okolnosti vylučujúce, aby konaním bol ohrozený alebo porušený záujem spoločnosti, nedochádza k naplneniu materiálneho znaku priestupku a takéto konanie nemôže byť priestupkom. 26 Najvyšší súd Slovenskej republiky k uvedenej otázke vo svojom stanovisku 27 vyslovil záver: Ak konkrétny skutok nenapĺňa tento materiálny znak, nie je priestupkom, hoci sú splnené formálne znaky priestupku. Popri týchto znakoch musí byť konanie za priestupok výslovne označené zákonom o priestupkoch alebo iným zákonom. Konanie nie je priestupkom hoci má jeho znaky, ak ide o iný správny delikt. Iné správne delikty než priestupok sú protispoločenské konania uvedené v osobitných zákonoch, ktoré nie sú označené ako priestupok. Kým legálna definícia priestupku je obsiahnutá v zákone o priestupkoch, legislatívne vymedzenie pojmu správny delikt nie je obsahom žiadneho zákona. Možno konštatovať, že iné správne delikty sú protispoločenské konania, ktoré sú uvedené v osobitných zákonoch, pod 23 Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2 Sžo 55/2008 zo dňa MATES, Pavel a kol. Základy správního práva trestního. 5. vydání. Praha: C. H. Beck, s VRABKO, Marián a kol. Správne právo hmotné. Všeobecná časť. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2012, s Bližšie pozri: MATES, Pavel a kol. Základy správního práva trestního. 5. vydání. Praha: C. H. Beck, s STANOVISKO sp.zn. Snj 116/99 správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na zjednotenie výkladu o rozsahu pôsobnosti amnestie vlády Slovenskej republiky vo veciach priestupkov podľa 90 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. 24

7 podmienkou, že nie sú označené ako priestupok. Rozdiel medzi iným správnym deliktom a priestupkom spočíva i v jeho subjekte. Kým subjektom priestupku môže byť len fyzická osoba, subjektom iného správneho deliktu môže byť aj právnická osoba. 28 Možno vysloviť záver, že na to, aby došlo k spáchaniu priestupku, musia byť naplnené kumulatívne obe kritériá, tak spoločenská škodlivosť ako aj formálny znaky priestupku. Priestupkom môže byť iba protiprávny čin. Z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že priestupkom je už samotné konanie porušujúce zákon, pričom sa súčasne nevyžaduje žiaden bezprostredný negatívny následok a stačí, aby bol záujem spoločnosti porušený či ohrozený iba v nepatrnej miere. Vo všeobecnosti možno vychádzať z toho, že konanie, ktorého formálne znaky sú označené zákonom za priestupok, napĺňa v bežne sa vyskytujúcich prípadoch aj materiálny znak priestupku, lebo porušuje či ohrozuje určitý záujem spoločnosti. Neplatí to iba v prípade, ak ďalšie významné skutočnosti vylučujú, aby takýmto konaním bol porušený alebo ohrozený právom chránený záujem spoločnosti. Uvedené okolnosti však musia byť posudzované v každom konkrétnom prípade a v tomto smere nemožno prijať nejaký paušálny záver. 29 Materiálny znak zohráva podstatnú úlohu aj pri vymedzení hranice medzi administratívnoprávnou a trestnoprávnou zodpovednosťou. Materiálny znak - závažnosť prečinu je totiž nevyhnutným znakom na odlíšenie prečinov od správnych deliktov, teda aj priestupkov. Na ich odlíšenie nejestvuje iná pružná a relatívne zreteľná hranica, preto materiálny znak prečinu v zákone č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon zostal zachovaný. Domnievam sa, že materiálny znak má svoje opodstatnenie tak pri legálnom vymedzení priestupku, ako aj pri prečine a zločine. Od bolo však pri legálnom vymedzení zločinu materiálno-formálne poňatie nahradené formálnym poňatím. Vypustenie materiálneho znaku pri zločinoch môže v niektorých prípadoch viesť k prílišnej tvrdosti zákona a neumožňuje dostatočne zohľadňovať pomery na strane páchateľa. 30 Ustanovenie 2 ods. 1 priestupkového zákona obsahuje pozitívne vymedzenie výpočtom znakov, ktorých naplnením dochádza k spáchaniu priestupku. Konkrétne ustanovuje, že priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v zákone o priestupkoch alebo v inom zákone. Na pozitívne zákonné vyjadrenie pojmu priestupku nadväzuje negatívne vymedzenie, ktoré je nevyhnutným na odlíšenie priestupku ako jednej z kategórií verejnoprávnych deliktov od iných správnych deliktov a trestných činov. Konkrétne je tento vzájomný vzťah vyjadrený v druhej časti predmetného ustanovenia, dikciou, že ide o priestupok, pokiaľ nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Vzťah medzi priestupkom na strane jednej a správnym deliktom, prípadne trestným činom je budovaný na princípe subsidiarity a špeciality. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ konanie fyzickej osoby zároveň vykazuje znaky iného 28 Správne delikty právnických osôb. 29 Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 10Sžd/15/2011 zo dňa BURDA, Eduard. Pojem trestný čin po rekodifikácii trestného práva hmotného na Slovensku. In: Naděje právní vědy: Býkov 2006: Sborník z medzinárodního setkání mladých vědeckých pracovníků konaného ve dnech na Zámeckém statku Býkov. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, s

8 správneho deliktu, prípadne trestného činu, nemôže ísť súčasne o priestupok, keďže súbeh je tu vylúčený. 31 Zámerom komisie pre rekodifikáciu Občianskeho súdneho poriadku je okrem iného osamostatnenie piatej časti Občianskeho súdneho poriadku a spracovanie osobitného procesného predpisu pod názvom Správny súdny poriadok. Problematika správneho trestania by mala byť upravená v jeho tretej časti ako osobitný typ konania konanie v správnom trestaní. Rekodifikačná komisia vo vzťahu k prieskumu rozhodnutí o priestupku uvažuje o vyňatí agendy preskúmavania priestupkov, najmä podľa priestupkového zákona a priestupkov v doprave a jej presune do právomoci trestného súdnictva. Prejednávanie a rozhodovanie priestupkov by bolo zverené trestnými sudcom podľa Trestného poriadku. 32 Podobný model funguje v Nemecku a v Rakúsku, kde pokiaľ ide o priestupky, ak nie je zaplatená bloková pokuta a rozhoduje správny orgán, rozhoduje o žalobe trestný samosudca na súde prvého stupňa, odvolanie je prípustné na súde druhého stupňa. 33 Záver Slovenská ako aj česká právna úprava vychádza z totožnej legálnej definície priestupku. Legálna definícia je konštruovaná na kombinácii viacerých znakov, ktorých analýza z pohľadu historického ako i súčasného vymedzenia, je predmetom obsahu príspevku. Súčasne platné legálne vymedzenie zakotvené v ustanovení 2 ods. 1 zákona o priestupkoch považujem za dostatočné, precízne, ktoré v aplikačnej praxi nespôsobuje výkladové problémy. Na to, aby bol priestupok spáchaný, musia byť kumulatívne naplnené všetky znaky, ktoré sú obsahom 2 ods. 1 zákona o priestupkoch. Význam zakotvenia materiálneho znaku vo vymedzení priestupku, vidím predovšetkým v tom, že umožňuje na strane jednej vylúčenie postihu bagateľných protiprávnych konaní, na strane druhej je nevyhnutným odlišovacím kritériom medzi priestupkami a trestnými činmi, resp. prečinmi. Odlíšenie priestupkov od trestných činov je zároveň podložené negatívnym vymedzením priestupku. Zakotvenie formálnych znakov má taktiež svoje opodstatnenie, predovšetkým z pohľadu, že ide o konanie vymedzené v zákone o priestupkoch, ale zároveň zdôrazňuje, že priestupky môžu byť zakotvené aj v iných zákonoch. Tento článok bol napísaný s podporou grantu udeleného Agentúrou na podporu výskumu a vývoja, číslo APVV a je súčasťou výskumnej úlohy. 31 Bližšie pozri: MATES, Pavel a kol. Základy správního práva trestního. 5. vydání. Praha: C. H. Beck, s. 54 a nasl. 32 Toto riešenie bude vyžadovať novelu Trestného poriadku. 33 Návrh legislatívneho zámeru rekodifikácie civilného práva procesného In: 1&matEID=5922&docEID=292436&docFormEID=-1&docTypeEID=1&langEID=1 s dňa

9 Literatúra Monografie a periodiká BURDA, Eduard. Pojem trestný čin po rekodifikácii trestného práva hmotného na Slovensku. In: Naděje právní vědy: Býkov 2006: Sborník z medzinárodního setkání mladých vědeckých pracovníků konaného ve dnech na Zámeckém statku Býkov. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, ISBN HENDRYCH, Dušan a kol. Správní právo. Obecná část. 6. vydání. Praha: C. H. BECK ISBN MACHAJOVÁ, Jozefína a kol. Všeobecné správne právo. 5. aktualizované vydanie. Bratislava: Eurokódex, s.r.o ISBN MACHAJOVÁ, Jozefína. Správne trestanie súčasný stav a perspektívy. Acta Universitatis Tyrnaviensis - Iuridica 1/2002/2003, Trnava: Trnavská Univerzita ISBN MATES, Pavel a kol. Základy správního práva trestního. 5. vydání. Praha: C. H. Beck, ISBN POTASCH, Peter. Vybrané hmotnoprávne aspekty zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (v znení neskorších predpisov) v historickom a priestorovom kontexte Strednej Európy. In: Správne delikty a správne trestanie v stredoeurópskom právnom priestore súčasnosť a vízie. Bratislava: EUROKÓDEX, s.r.o., ISBN PRÁŠKOVÁ, Helena. Základy odpovědnosti za správní delikty. 1. vyd. Praha: C. H. Beck ISBN SOBIHARD, Jozef. K niektorým otázkam vzťahu trestných činov a priestupkov. In: Aktuálne otázky správneho trestania. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, ISBN ŠKULTÉTY, Peter. K niektorým otázkam priestupkového práva. In: Aktuálne otázky správneho trestania. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, ISBN VRABKO, Marián a kol. Správne právo hmotné. Všeobecná časť. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2012, 480 s. ISBN: Právne predpisy Zákon SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Ústavní zákona č. 150/1948 Sb. Ústavodárného Národního shromáždení Ústava Československé republiky. Zákon č. 60/1961 Zb. o úlohách národných výborov pri zabezpečovaní socialistického poriadku. Zákon č. 38/1961 Zb. o miestnych ľudových súdoch. Verwaltungsstrafgesetz, 1991 Nr 52/1991, 1 VStG Allgemeine Voraussetzungen der Strafbarkeit. 27

10 Judikatúra Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2 Sžo 55/2008 zo dňa STANOVISKO sp.zn. Snj 116/99 správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na zjednotenie výkladu o rozsahu pôsobnosti amnestie vlády Slovenskej republiky vo veciach priestupkov podľa 90 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 8Sžo/17/2011 zo dňa Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 10Sžd/15/2011 zo dňa Internetové zdroje Dostupné z: 1&matEID=5922&docEID=292436&docFormEID=-1&docTypeEID=1&langEID=1 ANOTÁCIA Príspevok sa zaoberá vymedzením pojmu priestupok z historického hľadiska. Súčasne poskytuje analýzu súčasného legálneho vymedzenia pojmu priestupok a zároveň podáva aj komparatívny pohľad okolitých štátov na predmetnú problematiku. V závere hodnotí súčasné legálne vymedzenie pojmu priestupok. Kľúčové slová Priestupok, materiálny znak, formálny znak, pozitívne vymedzenie, negatívne vymedzenie. ANNOTATION The article deals with the definition of the offense from a historical perspective. At the same time the article provides an analysis of the current legal definition of the offense and also brings a comparative view of the surrounding countries to question issue. In conclusion assesses the current legal definition of the offense. Keywords Offense, material character, formal character, positive definition, negative definition. Kontaktné údaje Mgr. Jana ELZEROVÁ elzerova.jana@gmail.com Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta Šafárikovo námestie 6, P.O. BOX Bratislava 1 Slovenská republika 28