Vplyv podpníkovej odrody na kvalitatívne a kvantitatívne

Transcription

1 MENDELOVA UNIVERZITA V BRNE Záhradnícka fakulta v Lednici Vplyv podpníkovej odrody na kvalitatívne a kvantitatívne parametre hrozna a výţivu viniča hroznorodého Bakalárska práca Spracoval: Marek Kondáš Vedúci bakalárskej práce: doc. Ing. Pavel Pavloušek, Ph.D. 2012

2 Prehlásenie Prehlasujem, ţe som záverečnú bakalársku prácu na tému: Vplyv podpníkovej odrody na kvalitatívne a kvantitatívne parametre hrozna a výţivu viniča hroznorodého vypracoval samostatne, a pouţil iba pramene, ktoré citujem a uvádzam v priloţenom zozname pouţitej literatúry a súhlasím, aby práca bola uloţená v kniţnici Záhradníckej fakulty Mendelovej univerzity v Brne a sprístupnená pre študijné účely. V Lednici, dňa...podpis...

3 Poďakovanie Na úvod by som sa chcel poďakovať Všetkým, ktorí mi pomohli pri realizácii tejto bakalárskej práce. Rodine a priateľom za podporu, zainteresovaným z Agronomickej fakulty, ako aj celému Ústavu vinohradníctva a vinárstva za výbornú spoluprácu. V prvom rade však vedúcemu práce, doc. Ing. Pavlovi Pavlouškovi, Ph.D., za vynaloţený čas a ochotu pri vedení práce.

4 OBSAH 1 ÚVOD CIEĽ PRÁCE LITERÁRNY PREHĽAD Význam šľachtenia a pouţívanie podpníkov vo vinohradníctve Šľachtenie podpníkov v Českej republike Vplyv podpníka na navrúbľovanú odrodu Poţiadavky na podpníky Vlastnosti druhov rodu Vitis L Hospodárska vyuţiteľnosť podpníkových odrôd Podpníky povolené v ČR Podpníky významné v stredoeurópskom vinohradníctve PRAKTICKÁ ČASŤ MATERIÁL A METÓDY Charakteristika pokusného vinohradu Charakteristika odrody Podpníkový materiál Poveternostné podmienky v rokoch 2010 a Rozdelenie pokusu VÝSLEDKY Výnosové parametre Analýza hrozna Spracovanie hrozna, chemická analýza vína Priebeh kvasenia Chemická analýza vína Senzorická analýza vína Zhodnotenie DISKUSIA... 46

5 7 ZÁVER SÚHRN RESUME POUŢITÁ LITERATÚRA PRÍLOHY... 54

6 ZOZNAM OBRÁZKOV TABULIEK A GRAFOV Obrázok 1: Vzťah medzi pôdnou reakciou a prístupnosťou ţivín pre rastlinu Obrázok 2: Vzťah medzi pôdnou vlhkosťou, typom pôdy a ph Tabuľka 1: Stupne intenzity chlorózy v závislosti na rozličných hodnotách CPI Tabuľka 2: Ročníkový prehľad teplôt, zráţok a slnečného svitu Tabuľka 3: Porovnanie počtu strapcov na ker, hmotnosti na ker a na jeden strapec Tabuľka 4: Ročníkové porovnanie parametrov z tabuľky Tabuľka 5: Počet letorastov na ker a počet strapcov na letorast u jednotlivých variant Tabuľka 6: Ročníkové porovnanie počtu letorastov na ker a počtu strapcov na letorast.. 36 Tabuľka 7: Priemerná hmotnosť a cukornatosť 50 bobúľ Tabuľka 8: Ročníkové rozdiely v priemernej hmotnosti a cukornatosti bobúľ Tabuľka 9: Priemerné hodnoty kyselín a ph v bobuliach Tabuľka 10: Porovnanie obsahu kyselín a ph v jednotlivých ročníkoch Tabuľka 11: Priemerný vylisovaný objem v ml u jednotlivých podpníkov Tabuľka 12: Ročníkové porovnanie vylisovaného objemu Tabuľka 13: Ročníkové porovnanie cukornatosti muštov v NM Tabuľka 14: Priemerná cukornatosť vylisovaných muštov Tabuľka 15: Porovnanie obsahu kyselín a ph v jednotlivých variantách Tabuľka 16: Porovnanie obsahu kyselín a ph v ročníkoch Tabuľka 17: Ročníkové porovnanie voľného a viazaného SO Tabuľka 18: Priemerné hodnoty obj. % alkoholu a zostatkového cukru Tabuľka 19: Ročníkové porovnanie obj. % alkoholu a zostatkového cukru Tabuľka 20: Priemerný obsah kyselín v g. l-1 a ph u jednotlivých variant Tabuľka 21: Ročníkové porovnanie hodnôt ph a kyselín vo víne Graf 1: Priebeh teplôt v rokoch 2010 a 2011, zdroj: Mendeleum Graf 2: Prehľad zráţok v mm, v rokoch 2010 a 2011, zdroj: Mendeleum Graf 3: Porovnanie trvania kvasného procesu Graf 4: Analýza rozptylu 100 bodového hodnotenia, ročník Graf 5: Analýza rozptylu 100 bodového hodnotenia, ročník

7 1 ÚVOD Zdokonaľovať rastlinnú produkciu, a následne dobre spracovať jej produkty, znamená poznať rastlinu, jej fyziológiu, prirodzené ţivotné prostredie, vývoj v čase a mnoho činiteľov, ktoré ju sprevádzajú počas ţivota i pri následnom spracovaní jej plodov. Pestovanie viniča prešlo dlhým historickým vývojom. Najväčšie zmeny nastali po zavlečení koreňovej formy fyloxéry (Dactulospharia vitifolii Shim.) zo Severnej Ameriky do Európy (1863), kedy boli zničené obrovské plochy výsadieb vinohradov. Na mieste bola otázka ako ďalej? Mnohí vinohradníci i šľachtitelia sa začali zaoberať myšlienkou, ktorú praktikovali uţ starí Rimania. Tou bolo spájanie dvoch odlišných druhov dreva, s úmyslom vytvoriť novú rastlinu s inými vlastnosťami. Netrvalo dlho a v Európe sa začali vysádzať vinohrady vrúbľované na amerických druhoch a aţ neskôr šľachtitelia dokázali vytvoriť nové kríţenia, ktoré lepšie vyhovovali Európskym podmienkam. Neskôr sa šľachtiteľské procesy začali zameriavať aj na iné problémy, ktoré komplikovali vinohradnícku prax. Z nových kríţení vznikali podpníky viac či menej odolné voči hubovým ochoreniam, mrazom, suchu, či iným faktorom. Odlišnosť jednotlivých druhov rodu Vitis L. viedla aj k vyšľachteniu mnohých muštových i stolných rezistentných odrôd. Aj napriek mnohým odporúčaniam odbornej literatúry, výber vhodného podpníka pre vinič nie je jednoduchý. Je to rastlina, ktorá dlho zostáva na stanovišti, a pri výbere je nutné zvaţovať pôdne i klimatické podmienky. Rovnako dôleţitý je aj zvolený spôsob vedenia a predstava pestovateľa, či chce pestovať na kvalitu, alebo kvantitu. To všetko sú dôleţité faktory, ktoré nie je vhodné zanedbať. Dnešné vinohradníctvo vyţaduje zdravú výsadbu, v dobrej kondícii s pravidelnou a kvalitnou úrodou, za dobrých ekonomických predpokladov. To môţeme docieliť iba širokospektrálnymi znalosťami problematiky. Zásada, ţe kvalita vzniká uţ vo vinici iba utvrdzuje v tom, ţe dobrá voľba podpníka, s vhodnou odrodou pre jednotlivé lokality, optimalizuje vitalitu a kondíciu vinohradu, ktoré sú základom kvalitného materiálu pre finálny produkt. 8

8 2 CIEĽ PRÁCE Cieľom tejto práce je za pomoci domácej a zahraničnej literatúry zhrnúť základné údaje týkajúce sa vplyvu podpníka na ušľachtilú odrodu viniča. Zhodnotiť podpníkový pokus na vinici v Mendeleu v Lednici na Morave, zamerať sa na kvalitatívne a kvantitatívne parametre hrozna v závislosti na podpníku. Výsledok práce by mal pomôcť k výberu vhodných podpníkov pre podmienky tejto lokality a jej podobných vzhľadom na pôdno - klimatické činitele a týmto v budúcnosti optimalizovať výsadbu a pestovanie viniča. 9

9 3 LITERÁRNY PREHĽAD 3.1 Význam šľachtenia a pouţívanie podpníkov vo vinohradníctve Pri načretí hlboko do histórie sa stretávame s COLLUMELOM, ktorého BASSERMANN-JORDAN(1923) povaţuje za prvého, ktorý uţ v roku 50 po Kr. písal o potrebe výberu lepšieho dreva na mnoţenie rastlín, čím postavil základ selekčného šľachtiteľského procesu. Podobný návod podáva o 300 rokov neskôr aj MAGNUS. HUSFELD(1962) opisuje úsilie šľachtiteľov v Nemecku, kde sa uţ od konca 18. Storočia začalo vyvíjať šľachtenie viniča. ENGELBERTH ( ) tak vykonával nielen selekčnú činnosť, ale zaoberal sa aj výsevom semien a dopestovaním semenáčov. Neskôr FROELICH( ) zaviedol cieľavedomé šľachtenie nových odrôd najmä na kvalitu a ako prvý upozornil na nevyhnutnosť individuálneho výberu pri selekcii. Ďalší nemeckí šľachtitelia RASCH ( ), BLANKENHORN ( ), GOETHE ( ) a OBERLIN( ) uţ poznali zákernosť chorôb viniča a snaţili sa ich šľachtiteľsky ovládať. Uţ títo šľachtitelia pouţili metódu medzidruhového kríţenia a v ich zámere pokračovali mnohí iní šľachtitelia, medzi nimi aj BÖRNER pri šľachtení podpníkov na rezistenciu proti fyloxére (HUSFELD, 1962). Nová vlna šľachtiteľského úsilia vznikla, keď koncom 19.storočia rozšírenie fyloxéry ohrozilo európske vinohradníctvo. Na území Rakúsko - Uhorska bola zistená prvý raz v roku Na území Slovenska ju v roku 1879 objavil MATHIÁZS János a na Morave sa objavila v roku V dôsledku toho vznikli dva smery na záchranu vinohradníctva. Jeden, ktorý sa aplikuje dodnes, spočíval v naštepení ušľachtilých odrôd viniča na americké druhy odolné fyloxére. Druhým smerom bolo kríţenie neodolných odrôd druhu Vitis vinifera L. s druhmi odolnými. Aj tento princíp šľachtiteľskej práce, napriek mnohým neúspechom, sa uskutočňuje dodnes. Je rozšírený o úsilie vyšľachtiť odolné odrody aj voči rôznym hubovitým chorobám a poveternostným stresom, najmä mrazom. V tomto období sa začali šľachtiť aj podpníkové odrody. Čisté druhy boli ako podpníky menej vhodné ako ich kríţence, ktoré mali väčšie ekologické uplatnenie. TELEKI v roku 1896 vyselektoval v Rakúsko - Uhorsku z 10 kg podpníkových semien, ktoré dostal z Francúzska, Vitis berlandieri x Vitis riparia 8B (POSPÍŠILOVÁ, KORPÁS, 1998). 10

10 Telekiho šľachtiteľský proces vytvoril súbor podpníkov, ktoré sa teraz vyuţívajú vo všetkých vinárskych krajinách sveta. Tieto podpníky odolné k voške viničovej sa pouţívajú v % svetových viníc a dávajú tak Telekiho na najvýznamnejšie miesto medzi šľachtiteľmi podpníkov Šľachtenie podpníkov v Českej republike Šľachtenie podpníkov v Českej republike má dlhú tradíciu. Počiatky začínajú koncom 19. Storočia, kedy bol podpník Shwarzmann vyšľachtený v Bzenci na Morave. V druhej polovici 20. storočia boli vyšľachtené ďalšie dva podpníky LE-K1 a Amos, patriace do skupiny frankoamerikánov. V súčasnosti, pri opakovanom tlaku fyloxéry a objavovaní jej nových a agresívnejších biotypov, je ţiadané šľachtiť nové kultivary podpníkov, ktoré by boli schopné dostatočnej odolnosti voči tomuto škodcovi. Veľmi dôleţité sú výsledky klonovej selekcie podpníkov na Šľachtiteľskej stanici v Polešoviciach. V súčasnej dobe pokračuje šľachtenie podpníkov pre vinič v rámci Šľachtiteľskej stanice vinárskej v Pernej. V tomto šľachtiteľskom procese sa vyuţíva pozitívnych vlastností Vitis cinerea vo vzťahu k rezistencii k voške viničovej. Tento botanický druh je vyuţívaný v šľachtení podpníkov prostredníctvom podpníku Börner a šľachtiteľského materiálu s názvom Bruci, ktorý pochádza z kríţenia (Vitis berlandieri x Vitis rupestris) x Vitis cinerea (MICHLOVSKÝ, PAVLOUŠEK, 2007) Vplyv podpníka na navrúbľovanú odrodu Väčšina svetového vinohradníctva je primárne zaloţená na podpníkových výsadbách, kde vrúbeľ je kultivar Vitis vinifera L. a podpník je jeden zo Severoamerických druhov Vitis L., alebo podpník z interšpecifických kríţení. (WEAWER, 1976). Podpník ovplyvňuje celkový vegetatívny a reprodukčný rast viniča. Má priamy vplyv i na plodnosť navrúbľovaných odrôd (PAVLOUŠEK, 1999). Primerané zvýšenie intenzity vegetatívneho rastu môţe prispievať k zlepšeniu plodnosti odrôd, no ak je rast nadmerne bujný, obvykle to má opačný efekt. Taktieţ môţu nastať problémy so spŕchaním kvetenstva. Slabá plodnosť sa spája aj s vysokou hladinou nitrátov v listových stopkách v dobe kvetu (COOK, KISHABA, 1956). 11

11 Architektúra koreňového systému rastlín je tieţ veľmi dôleţitá k tolerancii/odporu k suchu. V prípade viniča, výber a pouţitie vhodného podpníka môţe pomôcť pri riešení problémov s nevhodnými pôdnymi či klimatickými podmienkami ako aj pri zlepšení ochrany rastlín (PAVLOUŠEK, 2010). CURLET(1904) uvádza, ţe podpník ovplyvňuje farbu a hmotnosť bobúľ, obsah cukrov, kyselín a minerálnych látok. Podľa BERNARDA(1963) má na mineralitu väčší vplyv podnebie a pôda. V súvislosti s podpníkom to záleţí od pomeru listovej plochy rastliny k mnoţstvu úrody. Ovplyvnenie príjmu ţivín, vody a prerozdelenia prvkov úzko súvisí aj so zmenou fenológie rastliny, k čomu podpníky významne prispievajú (PAVLOUŠEK, 1999). Kvalitu vzťahu podpník vrúbeľ, vyjadrujú tieto základné pojmy afinita, kompatibilita a adaptácia. Afinita Afinitné vzťahy sa prejavujú behom celého ţivota dvoch spojených komponentov na určitom stanovišti a zaujímajú hlavne pestovateľov viniča. Zahrňujeme medzi ne vzájomný (reciproký) vplyv na vzrast podzemnej i nadzemnej časti rastliny, vplyv podpníku na odkvitanie a plodnosť ušľachtilej odrody, vplyv podpníka na dobu dozrievania hrozna i na jeho akosť a vplyv vzájomného spojenia na ţivotnosť kra, pri beţne pouţívaných spôsoboch pestovania (KRAUS et al., 2010). Kompatibilita Zlučiteľnosť (kompatibilita) podpníka s vrúbľom európskej odrody sa prejavuje hlavne pri výrobe vrúbľovaných sadeníc viniča, a zaujíma preto najviac škôlkarov. Hodnotí sa podľa tvorby kalusového pletiva na zraste a podľa rýchlosti diferenciácie cievnych zväzkov v tomto pletive. Ďalej dĺţkou prírastkov v škôlke, počtom vzniknutých koreňov na pätke podpníka i výťaţnosťou sadeníc I. triedy z celkového počtu navrúbľovaných kusov v percentách (KRAUS et al., 2010). Úspešnosť vrúbľovania závisí na vzájomnom vzťahu podpníka a vrúbľa. Dôleţitý je prvý rok po vrúbľovaní, kedy sa utvára zrast medzi podpníkom a vrúbľom. Pri zrastaní sa vytvára parenchymatické pletivo. K trvalému zrastu musí nasledovať ďalej spojenie dreva a lyka obidvoch partnerov vrúbľovania. Ak nedôjde k úspešnému spojeniu podpníka a vrúbľa hovoríme o inkompatibilite. 12

12 Problémy v zaloţení cievneho spojenia medzi podpníkom a odrodou môţu spôsobovať škôlkarom značné problémy. Uvaţuje sa i o moţnosti spoluzodpovednosti vírusových infekcií za inkompatibilitu. LEGIN a WALTER (1986) uvádzajú problémy inkompatibility, ktoré sa vyskytli u odrôd Chardonnay a Auxerois vrúbľovaných na podpník Kober 5 BB v Alsasku (PAVLOUŠEK, 1999). Adaptácia Ak sa afinitné vzťahy prejavujú na viacerých stanovištiach súčasne, môţe byť posúdené spektrum prispôsobivosti (adaptácie) určitého spojenia podpníku a vrúbľa k podmienkam stanovišťa, pôdy i k vlhkostným a mikroklimatickým pomerom vo väčšom meradle. Súčasne je nutné brať v úvahu aj vplyvy pestovania viniča, menovite veľkosť tvaru a zaťaţenie plodnými očkami (KRAUS et al., 2010).. Variabilita druhov rodu Vitis sp. je veľmi rozdielna a je výsledkom prirodzeného výberu v prostredí, v ktorom sa jednotlivé druhy vyselektovali (POSPÍŠILOVÁ, KORPÁS, 1998). Niektoré z amerických Vitis sp., z ktorých vznikli dnešné podpníky, majú svoj pôvod v presne určených stanoviskách v severnej Amerike (BAILEY, 1934). V prispôsobovaní podmienkam stanoviska sa preto odráţajú i vlastnosti rodičovských foriem (PAVLOUŠEK, 1999) Poţiadavky na podpníky Ako pri kaţdej poľnohospodárskej činnosti, správne plánovanie je prvým krokom k dobrému vinohradu. Pred zaloţením novej výsadby by mali byť riešené potenciálne problémy, ktorých zanedbanie by mohlo viesť k veľmi nákladným a dlhodobým problémom (CARROL, STAFNE 2001). REYNOLDS a WARDLE (2001) navrhli sedem hlavných kritérií pre výber podpníkov podľa významu v tomto poradí: odolnosť voči voške viničovej, odolnosť voči háďatkám, prispôsobivosť k vysokému a nízkemu ph v pôde, vzťah podpníku k zasoleným pôdam, odolnosť voči suchu, prispôsobivosť k vlhkým a vododrţným pôdam (GU, 2005). Autori BUCHANAN a WHITTING (1991) definovali význam vrúbľovania.pri výbere vhodného podpníku je dôleţité vyberať druhy s dobrou odolnosťo u voči fyloxére a zároveň vhodné k špecifickým klimatickým podmienkam a pôdnym vlastnostiam jednotlivých viničných tratí. Podpník spája navrúbľovanú rastlinu s pôdou a koreňový systém podpníkov umoţňuje príjem vody a ţivín z pôdy. 13

13 Podpník tieţ výrazne vplýva na intenzitu rastu vrúbľa. Pri výbere vhodného podpníku je dôleţité zváţiť vlastnosti pozemku. Medzi hlavné kritéria zaraďujeme: -hĺbku pôdneho horizontu -vododrţnosť pôdy a hospodárenie s vodou -sklon a expozícia pozemku -klimatické podmienky Voška viničová (Dactulospharia vitifolii Shim.) Je ţivočíšny škodca, ktorý sa vo svojej domovine, Severnej Amerike, vyskytuje prakticky na celom území od východu aţ po Skalisté Hory (PAVLOUŠEK, 2007). Na rezistentných amerických druhoch ţije voška na listoch, na ich spodnej strane, kde vytvára hálky s vajíčkami a larvami. Pri silnejšom tlaku ju moţno likvidovať postrekom insekticídmi. Táto voška cicaním na koreňoch ušľachtilého viniča vytvára nádorčeky (nodozity na mladších koreňoch a tuberozity na starších koreňoch) (POSPÍŠILOVÁ, 2005). Ak je sprevádzaná dostatočným mnoţstvom mikrobiálnych patogénov, môţe eventuálne spôsobiť úhyn krov (EL-NADY, SCHRODER, 2003). Strata prírastku nových koreňov, ktoré priamo korelujú s rastom listov, sú dôsledkom cicania. Veľký počet nodozitov môţe viesť k redukcii listovej plochy a tým pádom spôsobiť škody, aţ úhyn. (PORTEN et al., 2000). Vo väčšine šľachtiteľských programov, je aj dnes kritériom pre nový kultivar podpníka tolerancia voči fyloxére (BECKER et al., 2003). BOUBALS(1966) u čeľade Vitaceae rozlišuje dva stupne odolnosti k voške: a) tolerancia okolo poškodeného koreňového tkaniva sa vytvorí u odolných Vitis sp. vrstva korkového pletiva (peridermu), ktorá ohraničuje poškodené miesto na koreni a zabraňuje hnilobným procesom. b) rezistencia odmietnutie škodcu rastlinou, kedy nedochádza k napadnutiu. 14

14 Háďatka (Meloidogyne spp., Xiphinema spp.) Ide o bezčlánkové hlístice, ktoré parazitujú na koreňoch rastlín. Škodia tým, ţe ihlicou, tzv. styletom narúšajú bunečnú stenu, a sajú obsah, čím sa zniţuje vitalita i výnos rastlín. Väčšinou je ich výskyt vo vinici plošne nepravidelný a často súvisí s pôdnymi rozdielmi. Koreňové háďatká, Meloidogyne spp. vnikajú do koreňového systému a spôsobujú obrovské mnoţenie buniek, čo zvyčajne končí tvorbou koreňových hálok. Veľké bunky a hálky narúšajú príjem ţivín a vody, čím bránia rastline v raste. Xiphinema spp. tzv. dagger nematodes, narúšajú koreňové špičky. Xiphinema americanum je vektorom Yellow vein virus, známym aj ako Tomato ringspot virus. Xiphinema index môţe spôsobovať u niektorých odrôd značnú redukciu výnosu, častejšie škodí ako vektor Grapevine fanleaf virus (WESTERDAHL, 2006). V našich viniciach sa najčastejšie vyskytujú druhy Xiphinema vuitenezi a Xiphinema brevicolle (PAVLOUŠEK, 2007) Vplyv vysokého obsahu vápna v pôde Vysoké ph pôdy často spôsobuje vápnom indukované chlorózy. Tieto poruchy môţu byť vyvolané slabou translokáciou ţeleza do listov (BAVARESCO et al., 1992). Toto oslabenie príjmu ţeleza je vyvolané vysokým obsahom bikarbonátov vo vápenatých pôdach (BAVARESCO et al., 1994). Pestované rastliny sú odlišné v citlivosti k nedostatku Fe v zásaditých pôdach, niektoré sú menej náchylné, iné veľmi skoro prejavujú symptómy chloróz na listoch. Celkový obsah vápna v pôde nie je veľmi presný k predchádzaniu tohto typu chloróz pri plánovaní výsadby. Aktívne vápno je viac reaktívne a preto je aj hlavnou príčinou ústojčivosti vyššieho obsahu uhličitanov v pôde. Z tohto dôvodu je aktívne vápno osvedčený indikátor (ROMBOLA, TAGLIAVINI, 2001). Pod pojmom celkový obsah vápna v pôde sa rozumie v pôde obsiahnuté vápno (CaCO 3 ). Pre vinič prijateľný podiel z celkového obsahu vápna v pôde, t.j. častice menšie ako 0,002mm sa rozumie obsah aktívneho vápna (PAVLOUŠEK, 2007). Jednotlivé genotypy môţu tolerovať vyšší obsah aktívneho vápna, ak sa zvýši mnoţstvo dostupného ţeleza na určitý stupeň. Z tohto konceptu bol vytvorenýtzv. chlorotic power index (CPI) predstavuje mnoţstvo aktívneho vápna spojený s mnoţstvom Fe extrahovaného šťavelanom diamónnym (JUSTE, POUGET In: HUGLIN, SCHNEIDER, 1998). 15

15 Tabuľka 1: Stupne intenzity chlorózy v závislosti na rozličných hodnotách CPI hodnota CPI intenzita chlorózy 0 ţiadna 5 nízka 6-15 priemerná vysoká Tolerantné podpníky majú niekoľko fyziologických mechanizmov ako odolávať chlorózam, pri pestovaní vo vápenatých pôdach a zároveň zlepšovať príjem ţeleza a redukčnú kapacitu (MAGIONI, VARANINI, 1982). Odolnosť rastlín je ovládaná dvomi vlastnosťami: - schopnosťou koreňov vyrovnať potrebu listov na ţelezo - potrebou listov, zabezpečiť normálnu hodnotu ţeleza pre rastlinu (POUGEN, OTTENWALTER, 1973). Zníţenie rastlinnej biomasy náchylných rastlín súvisí so slabším rastom koreňov v dôsledku pôdnych bikarbonátov a niţšej efektivity fotosyntézy, ktorá je ovplyvnená poklesom listového chlorofylu za stresových podmienok spôsobených nedostatkom ţeleza ( BAVARESCO, GIACHINO, PEZZUTTO, 2003) Vplyv nízkeho ph Podľa HIMMELRICKA (1991) má vinič pomerne veľkú toleranciu k nízkym hodnotám pôdneho ph aţ do 4,5 ale veľmi kyslé zamokrené pôdy sú nevyhovujúce (GU, 2005). Zvýšená kyslosť pôdy zniţuje rozpustnosť mnohých látok (napr. zlúčenín Ca, Mg, K, Na a iné), niekedy aţ pod nevyhnutné ţivotné minimum rastlín (obr.2). Vyuţiteľnosť kyseliny fosforečnej je optimálna pri ph pôd od 6,5 do 7,5 (SITANYIOVÁ, 2009). 16

16 Obrázok 1: Vzťah medzi pôdnou reakciou a prístupnosťou ţivín pre rastlinu zdroj: Vzťah podpníku k zasoleným pôdam Vinič hroznorodý, ako aj iné dôleţité poľnohospodárske dreviny, je citlivý na zasolenie. ALEXANDER A WOODHAM(1968) uvádzajú, ţe 50 mmol / l -1 chloridu zniţuje rast letorastov. Avšak aţ do tejto úrovne, BERNSTEIN(1958) neuvádza ţiadne významné zmeny rastu. EHLIG (1960) uvádza, ţe listová čepeľ hrozna s nahromadenými 350 mol / kg suchej hmotnosti CI nevykazovala poškodenie listov. Avšak BERNSTEIN (1958) zistil, ţe listové čepele s hladinou Cl vyššou ako 300 mol /kg sušiny vykazovali ujmu. Ţiadne jednoznačné údaje týkajúce sa úrovne chloridu nepriniesli presnejšie údaje (ARBABZADEH, DUTT, 1987). Odrody Vitis vinifera sú mierne tolerantné k zasoleným pôdam. BERNSTEIN (1969) uvádza, ţe určité podpníky zniţujú akumuláciu chloridov v naštepených odrodách. SAUER (1968) uvádza medzi týmito podpníkmi Ramsey a (ARBABZADEH, DUTT, 1987). 17

17 Odolnosť voči suchu Korene sú väčšinou prvým miestom, kde rastlina vníma vodný stres. Tolerancia viniča k suchu je de facto schopnosť selektívne vytvárať nové korene tam, kde je voda dostupná (PAVLOUŠEK, 2010). V lete je voda k dispozícii často v nedostatočných dávkach, z dôvodu nedostatku zráţok, alebo nízkej úrovne podzemnej vody. Sucho vyvoláva pokles fotosyntézy. Je to predovšetkým v dôsledku uzatvárania prieduchov, čo zniţuje dostupnosť CO 2 do mezofylu, čo má nepriamy vplyv na schopnosti fotosyntetického aparátu (ESCALONA et al., 1999). Uzavretie prieduchov je jednou z prvých odpovedí na pôdne sucho a paralelný pokles fotosyntézy (MEDRANO et al., 1997). SOAR et al., (2006) uvádza, ţe vplyv podpníkov na výmenu plynov u viniča je najviac pravdepodobne v dôsledku rozdielov v relatívnej kapacite podpníka extrahovať vodu a tým zabezpečovať naštepenú časť. Rozhodujúcim faktorom v schopnosti podpníka transportovať vodu majú vodivé pletivá, hlavne xylém (DE HERRALDE et al., 2006). Je dobre známe, ţe podpníky vykazujú obrovské rozdiely v tolerancii voči suchu. Napríklad Schwarzmann vykazuje nízku toleranciu, zatiaľ čo iné napr. Ramsey, 1103 Paulsen, K 5 BB sú vhodnejšie pre suché oblasti(sommer et al., 2010) Prispôsobivosť k vlhkým - vododrţným pôdam Odvodnený pozemok je veľmi dôleţitý pre výsadbu révy vínnej. PONGRATZ (1983) uvádza, ţe Vitis cinerea bola povaţovaná za tolerantnú k zamokreniu. V štúdii STIEGLERA kultivary St.George, Seyval, 3309C, Riparia Gloire, K 5 BB a Cynthania boli hodnotené k citlivosti k podmočeniu. Výsledky ukázali, ţe tolerancia bola mierne vyššia na podpníku 3309C. Hodnoty elongácie letorastov boli hlavným indexom tolerancie voči premočeniu (GU, 2005). 18

18 Obrázok 2: Vzťah medzi pôdnou vlhkosťou, typom pôdy a ph zdroj: Záver k vzťahu podpník vrúbeľ Podpníky, okrem siedmych hlavných dôvodov, ktoré vyššie uvádza GU (2005), sú pouţívané i preto, lebo ovplyvňujú silu rastu a vyzrievanie plodov. Aj keď zlúčeniny ovplyvňujúce zloţenie plodov sú väčšinou určené genotypom vrúbľa, podpník môţe zmeniť zloţenie ovocia, pretoţe nepriamo ovyplvňuje silu rastu, príjem ţivín, tvorbu výnosu, a po celú dobu ţivotnosti usmerňuje rast rastliny (SCHUMANN 1974, KELLER et al. 2001). Podpníkové pokusy KELLERA, MILLERA a JAMESA (2012) z juhovýchodného Washingtonu v USA realizované na odrodách Syrah, Merlot a Chardonnay v kombinácii so šiestimi podpníkmi a pravokorennou variantou boli zamerané na výnosové parametre, počet strapcov na ker, priemernú hmotnosť bobúľ, hodnoty titrovateľných kyselín, ph, antokyanových farbív a obsahu draslíku v mušte, ako aj na hmotnosť prírastku jednoročného dreva. 19

19 Podobné práce zaloţené na rovnakom princípe publikujú aj MAIN et. al., (2002) a REYNOLDS a WARDLE (2001). Zo zverejnených výsledkov vyplýva, ţe podpníky ovplyvňujú vegetatívny rast, výnos, zloţenie hrozna i kvalitu vína. U niektorých variant boli rozdiely minimálne hlavne u parametrov muštu a vína. Rozdielnosť v hmotnosti bobúľ a sile rastu prekukazovala uţ väčší vplyv podpníka. Význam mala aj zvolená kombinácia podpník a navrúbľovaná odroda, ako aj daný ročník. PAVLOUŠEK (2009) hodnotí význam podpníkových pokusov ako moţnosť zamerať sa aj na iné kvalitatívne parametre ako je cukornatosť hrozna, ktorá je ako v Českej republike, tak aj na Slovensku stále povaţovaná za primárny parameter hodnotenia vín. Pri určovaní vhodnej technologickej zrelosti je potrebné prihliadať aj na titrovateľné kyseliny, obsah kyseliny vínnej, kyseliny jablečnej, hodnoty ph, či aromatickú a fenolickú zrelosť. Spoločným menovateľom týchto pokusov je fakt, ţe podpník má nepopierateľný vplyv na navrúbľovanú odrodu. Poľné pokusy zamerané na kombinácie podpníkov a kvalitatívnych odrôd sú dôleţité pre lepšie vyuţívanie pôdnych a klimatických podmienok k dosiahnutiu čo najvyššej kvality hrozna v jednotlivých vinohradníckych regiónoch. 3.2 Vlastnosti druhov rodu Vitis L. Vitis rotundifolia Michx. Spadá do sekcie Muscadinia. V ostatných rokoch sa kvôli rezistencii voči nematódam prenášačom vírusov, vyuţíva v šľachtiteľských programoch, najmä pri metódach bunkových manipulácií. Kríţenie s inými druhmi je pre nerovnosť počtu chromozómov veľmi ťaţké. 20

20 Sekciu Euvitis delíme do východoázijskej, euroázijskej a severoamerickej skupiny Vitis Amurensis Rupr. Jeho domovinou je Ďaleký východ, bývalý ZSSR, Kórea, Čína. Znáša veľmi nízke teploty aţ do 40 C. Nie je odolný voči fyloxére a má slabú odolnosť aj voči peronospóre a vyššiemu obsahu vápnika v pôde. Vyuţíva sa v kríţení kvôli vysokej mrazovej rezistencii. Vitis vinifera ssp. sativa D.C. Je rozšírený v Európe i v strednej Ázii a v severnej Afrike. Nazýva sa aj Európsky vinič. Nie je odolný koreňovej forme fyloxéry, odoláva však listovej fyloxére. Vo veľkej miere sa pouţíva v rámci druhového i medzidruhového kríţenia (interšpecifické odrody). Vitis cinerea Engelm. Má silný rast a veľké listy. Je veľmi odolný voči fyloxére, poronospóre i oídiu. V pôde neznáša vyšší obsah vápnika a nie je odolný voči nízkym zimným teplotám. Vegetačné obdobie má dlhé, preto hrozno zle dozrieva. Odrezky slabo zakoreňujú, preto sa nepouţíva ako podpník. Kríţi sa však s inými podpníkmi na vyšľachtenie rezistencie proti fyloxére. Z kríţení s Vitis riparia vznikol aj podpník Börner, a nové pokusné podpníky Rici a Cina (POSPÍŠILOVÁ, 2005). Vitis riparia Michx. Rastie v okolí riek, v naplavených pôdach, lianovito sa ťahá po stromoch. Toleruje vlhšie podmienky, čo je príčinou plytšieho zakoreňovania. Pochádzajúc z chladnejších oblastí, je najodolnejšia voči mrazom (CARROL, STAFNE, 2001). Má silný rast a veľmi skoro dozrieva. Vyznačuje sa dobrou rezistenciou voči fyloxére, peronospóre i oídiu. Znášanlivosť vyššieho obsahu aktívneho vápnika v pôde je slabá. Pre dobré štepovacie a zakoreňovacie schopnosti sa často pouţíva v kríţení, v minulosti sa často pouţíval ako podpník Vitis riparia Portalis (POSPÍŠILOVÁ, 2005). 21

21 Vitis berlandieri Planch. Domovinou Vitis berlandieri sú vápencové pôdy v okolí Texasu. Hlboko zakoreňuje, je tolerantný k suchu, a má výbornú prispôsobivosť k vysokému ph pôdy. Napriek dlhému koreňovému systému má zlé zakoreňovacie schopnosti, preto sa vyuţíva iba pri kríţení s inými druhmi (CARROL, STAFNE 2001). Vznikli tak najpouţívanejšie podpníky v kríţení s Vitis riparia pre severné vinárske oblasti a s Vitis rupestris pre juţné vinárske oblasti (KRAUS et al., 2010). Vitis rupestris Scheele Vitis rupestreis má pôvod v Texase a Arkansase, pozdĺţ kamenitých riečišť, v údoliach. Má krovinatý habitus. Hlboko korení, a dobre odoláva suchu, voči fyloxére je rezistentná. Rezistencia voči háďatkám má jednu z najlepších (CARROL, STAFNE, 2001). Pouţívala sa najviac v selekcii Vitis rupestris du Lot v juţných vinárskych oblastiach. Pre severné oblasti sa vôbec nehodí. Jej pouţívanie je silne obmedzené v prospech vhodnejších podpníkov (KRAUS et al., 2010). 3.3 Hospodárska vyuţiteľnosť podpníkových odrôd Podpníky povolené v ČR LE K/1 Schwarzmann (Vitis riparia x Vitis rupestris) x Ortiliebské / x Svätovavrinecké Je to česká podpníková odroda vyšľachtená V. Krausom v Lednici na Morave. Na odrody prenáša stredný aţ bujný rast. Dobre zakoreňuje. Skoro vyzrieva, čo prispieva k urýchľovaniu vyzrievania hrozna i k lepšej odolnosti voči zimným mrazom. Má dobrú odolnosť voči suchu, ale iba dobrú aţ strednú odolnosť voči hubovým ochoreniam. Aktívny vápnik v pôde znáša do 7%. Je vodná do piesčitých, štrkovitých a kamenitých pôd, lepšie pre vyššie vedenie. Do Listiny povolených odrôd je zapísaná od roku 1979 (SOTOLÁŘ, 2006). 22

22 SO 4 Vitis berlandieri x Vitis riparia Okrem výsušných polôh a pôd je flexibilný v rôznych pôdach, pričom mu najlepšie vyhovujú výţivné polohy s dobrým vlahovým reţimom. Znáša obsah vápnika do %. Je vhodný pre odrody ktoré majú sklon k spŕchavosti. Odrody na ňom naštepené poskytujú vyššie úrody ako na K 5 BB bez straty na cukornatosti hrozna. Nevýhodou je kratšie vegetačné obdobie, čo môţe viesť k poškodeniu jarnými mrazíkmi. Je to vhodný podpník na stredné spôsoby vedenia V našich podmienkach tento podpník selektoval Křivánek na Morave a jeho klon SO4 PO-07 bol v roku 1979 zapísaný do LPO (POSPÍŠILOVÁ, 2005). Medzi registrované podpníky patria aj Amos, Craciunel 2, Kober 5 BB a Kober 125 AA. O týchto odrodách bude pojednávané v kapitole Podpníky významné v stredoeurópskom vinohradníctve CINA a RICI (Vitis berlandieri x Vitis riparia) x Vitis cinerea Podpníky boli vyšľachtený na Vinárskej škole v Neustadte, s pouţitím druhu Vitis cinerea, ktorý vykazuje vysokú rezistenciu k révokazu. Znášajú iba stredný aţ niţší obsah aktívneho vápnika v pôde.. Adaptácia na pôdne podmienky je dobrá, nie sú však vhodné na vlhké vápenaté pôdy. Znášanlivosť k suchu je dobrá aţ stredná (PAVLOUŠEK, 2007). FERCAL (V.berlandieri x Colombard č.1) x (Cabernet Sauvignon x V. berlandieri) Pôvod má vo Francúzsku. Rast má stredný aţ dobrý nie veľmi rovnomerný, skôr krovitý. Nie je odolný voči listovej forme fyloxéry, ale má vyššiu odolnosť voči chloróze a pôdnym háďatkam. Citlivý je na nedostatok horčíka v pôde, čo prenáša aj na štepovancov. Vo Francúzsku je obľúbený pre vysokú odolnosť voči vápnu aţ 45% a tolerancii k zamokreným pôdam (POSPÍŠILOVÁ, 2005). GEORGIKON Vitis berlandieri x Vitis riparia Tekeki Kober 5 BB ) x V. vinifera Maďarská odroda, ktorá sa vyznačuje bujným aţ stredným rastom, so zvýšenou odolnosťou voči suchu. Má excelentnú odolnosť voči aktívnemu vápnu aţ 40%. Je vhodný do zásaditých, skeletovitých pôd (SOTOLÁŘ, 2006). 23

23 SCHWARZMANN Vitis riparia x Vitis rupestris Podpník vyšľachtil František Schwarzmann v roku 1891 v Bzenci na Morave. Dobre a hlboko zakoreňuje, rast má stredný aţ slabší čo je vhodný pre veľmi silno bujné odrody. Dobre odoláva mrazu, révokazu i suchu. Vhodné su pre neho hlinité a záhrevné pôdy, ale dobre sa mu darí aj v piesčitých pôdach, avšak s maximálnym obsahom aktívneho vápna do 10% (SOTOLÁŘ, 2006). 24

24 4 RAKTICKÁ ČASŤ 4.1 MATERIÁL A METÓDY Charakteristika pokusného vinohradu Odroda bola vrúbľovaná na podpníky Amos, Börner, Craciunel 2, Kober 5 BB, Kober 125 AA, K1SO4 a Teleki 5 C. V dobe zaloţenia pokusu uţ vinohrad bol v plnej plodnosti. Vinohrad v Mendeleu je mierne svahovitý, orientovaný na juhovýchod a spadá do genofondu Záhradníckej fakulty MENDELU v Lednici na Morave. Na rýnsko- hessenskom vedení bol zvolený spon výsadby 2 x 1m. Medziradie bolo striedavo zatrávnené. Zimný rez bol prevedený na jeden ťaţeň s 8 12 plodnými očkami na m². Pre odoberanie reprezentatívnych vzoriek do pokusu bolo z kaţdej podpníkovej variácie vybraných 7 krov Charakteristika odrody Biela muštová odroda Hibernal, vyšľachtená vo výskumnom inštitúte v nemeckom Geisenheime, kolektívom profesora Heinricha Birka. Vznikla kríţením odrôd Seibel 7053 x Ryzling rýnsky klon 239. Od roku 1977 je právne chránená, roku 1999 bola v Nemecku zapísaná do odrodovej knihy (HILLEBRAND et. al, 2003). V Českej republike je registrovaná od roku Vyniká dobrou mrazuvzdornosťou, dobrým vyzrievaním dreva, neskorším nástupom do fenofáz. Dozrieva začiatkom októbra. Dosahuje cukornatosti19 24 NM, pri kyselinách 8,5 12 g.l ¹. Má strednú aţ zvýšenú odolnosť voči hubovým ochoreniam a znáša dobre i suchšie a vápenaté stanovištia (SOTOLÁŘ, 2006). 25

25 4.1.3 Podpníkový materiál Amos Severnyj (Malingre x V.amurensis) x Schwarzmann (V.riparia x V.rupestris). Rast má stredne bujný aţ bujný, veľmi dobre korení. S naštepenými odrodami má dobrú afinitu, zvyšuje u nich výnos hrozna, a urýchľuje ich nástup do plodnosti. Má dobrú odolnosť voči mrazu, aktívny vápnik znáša do 10 %. Je vhodný do ľahších hlinitých, hlinitopiesčitých a štrkovitých pôd. Vhodné je stredné vedenie. Vyšľachtili ju V. Křivánek a A. Tománek v Polešoviciach na Morave. Povolená je od roku 1990 (SOTOLÁŘ, 2006). Craciunel 2 Vitis berlandieri x Vitis riparia Má bujný rast, ktorý prenáša aj na naštepené odrody. Dobre korení, a jednoročné drevo vyzrieva, ale iba v dobrých ročníkoch. Vhodná je pre plodné odrody so slabším rastom ako Rizling vlašský, Cabernet Sauvignon a iné. Má dobrú odolnosť voči mrazu, ako aj hubovým ochoreniam, veľmi dobre odoláva aj fyloxére. Vyhovujú jej hlinité, sprašové, piesočnaté i štrkovité pôdy. Lepšie ako K 5 BB znáša aj sucho a k obsahu aktívneho vápnika je tolerantná do 20 %. Do Listiny povolených odrôd bola zapísaná v roku 1983 (SOTOLÁŘ, 2006). Kober 5 BB Vitis berlandier x Vitis riparia V Nusbergu ho vyselektoval Kober zo série Teleki 5 A. Má krátky vegetačný cyklus, preto je s úspechom pouţívaný v severných vinohradníckych oblastiach. Bujne rastie a preto nie je vhodný do výţivných pôd, rovnako aj pri nevyrovnanej výţive N a Mg podporuje spŕchavosť a zasychanie trapiny.. Podľa Krausa a Křivánka neznáša aţ taký obsah vápna v pôde ako uvádza iná literatúra, optimálne do 10%. Najlepšie sa mu darí v hlinitých, vlhších pôdach, nie však príliš výţivných a zamokrených. Je citlivý na výsušné pôdy a stanovištia. Úspešne a vyuţíva aj v menej výţivných skeletových pôdach. Vhodný je pre väčšie tvary krov v širších sponoch. Registrovaný v ČR je od roku 1979 (POSPÍŠILOVÁ, 2005). 26

26 Kober 125 AA Vitis berlandieri x Vitis riparia Podpník vyselektoval Kober v Klosterneuburgu. Predlţuje vegetačné obdobie naštepených odrôd a má silný aţ stredne silný rast. Odolnosť voči fyloxére a peronospóre je vysoká, rezistentný je i voči vysokému obsahu vápnika v pôdach. Znáša 20 % aktívneho vápnika i viac, ale v ťaţkých pôdach je to iba 14%. Menej odoláva suchu, a preto je vhodný do vlhších pôd. Neznáša však pôdy premokrené. Je vhodný pre väčšinu odrôd, hlavne na vyšších tvaroch, podporuje rodivosť. Povolená je od roku 1983 (POSPÍŠILOVÁ, 2005). TELEKI 5 C Vitis berlandieri x Vitis riparia Má stredne bujný rast, ktorý prenáša aj na naštepené odrody, ktoré rastú stredne, alebo slabšie. Má dobrú afinitu so všetkými povolenými odrodami. Plytšie korení, čo sa prejavuje so zlým rastom v piesčitých a skeletovitých pôdach. Vyhovujú mu pôdy hlinité. Zvláda do 17% aktívneho vápnika v pôde, zabraňuje spŕchavostia vhodný je na niţšie pestovateľské tvary. Povolený od roku 1983 (SOTOLÁŘ, 2005). BÖRNER Vitis riparia 183G x Vitis cinerea Arnold Jeho prednosťou je zvýšená odolnosť voči révokazu, ako aj k pôdnym háďatkám. Rastie stredne aţ bujne, čo prenáša aj na naštepené odrody. Dobre a husto korení, znáša sucho i obsah aktívneho vápna v pôde do 22%. Pre bujný rast je vhodný pre vyššie typy vedenia. Vyšľachtený bol v Nemecku (SOTOLÁŘ, 2006). K1 SO4 LE/K1 x SO4 Jedná sa o mladú českú podpníkovú odrodu. Vyšľachtil ju L.Gloss. Vznikla kríţením podpníkov Schwarzmann (Vitis riparia x Vitis rupestris) x Ortiliebské x Svätovavrinecké LE/K1 x Vitis berlandieri x Vitis riparia selekcia Oppenheim Poveternostné podmienky v rokoch 2010 a 2011 Rok 2010 bol z teplotného hľadiska v medziach dlhodobého priemeru ( ). Zimné mesiace z počiatku roka boli pomerne chladné, s veľkými výkyvmi teplôt. Aj jarné mesiace boli pomerné chladné, čo sa prejavilo na spomalení vegetácie. V období jún júl nastalo oteplenie, a v júli sa teploty pohybovali nad dlhodobým priemerom. Na prelome mesiacov august september došlo k silnému ochladeniu. 27

27 Začiatkom novembra došlo opäť k otepleniu, ale väčšina úrody uţ bola obratá.z hľadiska zráţok sa zaradil rok 2010 k jedným z najvlhších za posledné roky. Po priemernom začiatku roka prišla extrémne vlhká jar. Značné mnoţstvo zráţok spadlo v období od mája do polovice júna, a od polovice júla sa zase úhrn zráţok zase zvyšoval. Relatívne dobrá jeseň umoţnila vinohradníkom, ktorí odolali aj napriek ťaţkému terénu s počiatku vegetácie ochrániť vinohrady pred silným tlakom hubovitých ochorení, dopestovať úrodu v dobrej akosti. Aj rok 2011 z hľadiska teplôt sa pohyboval v rámci dlhodobého priemeru. Zimné mesiace neboli aţ tak chladné ako v roku 2010, ale rozdiely medzi dennou a nočnou teplotou boli výrazné. Od marca sa začalo výrazne otepľovať, a priemerné teploty boli nad normálom aţ do konca vegetácie, čo sa prejavilo aj na úrode. Zráţky boli v porovnaní s rokom 2010 aj s dlhodobým priemerom po väčšinu roka podpriemerné. Suchá zima pretrvala aţ do polovice marca, odkedy aţ do obdobia hlavnej vegetácie s výnimkou prelomu máj jún boli zráţky nad priemerom. Obdobie od polovice júla po začiatok októbra bolo výrazne suché, čo neprospelo vegetácii. V tretej dekáde októbra zráţky opäť klesli pod priemerné hodnoty, čo umoţnilo predĺţiť obdobie zberu, i keď z kvalitatívneho hľadiska došlo k výraznému poklesu kyselín u väčšiny odrôd. Z hľadiska ochrany, bolo najhoršie obdobie zráţok v období máj júl, čo zhoršilo realizáciu ochrany vinohradov. V roku 2011 bolo výrazne viac slnečného svitu, a menej zráţok, čo sa prejavilo aj na kvalite dopestovanej úrody, a nákladoch na ochranu. Tabuľka 2: Ročníkový prehľad teplôt, zráţok a slnečného svitu ROK 2010 apríl - september normál za obdobie priemerná teplota 16,7 C 15,6 C úhrn vodných zráţok 539,2 mm = 176,3 % 305,8 mm dĺţka slnečného svitu 1228,3 hod. ROK 2011 apríl - september normál za obdobie priemerná teplota 17,4 15,6 úhrn vodných zráţok 290,9 mm = 95,1 % 305,8 mm dĺţka slnečného svitu 1439,6 hod. 28

28 Graf 1: Priebeh teplôt v rokoch 2010 a 2011, zdroj: Mendeleum Graf 2: Prehľad zráţok v mm, v rokoch 2010 a 2011, zdroj: Mendeleum 29

29 4.1.5 Rozdelenie pokusu Meranie výnosových parametrov Merania sa uskutočňovali vo vinici pri jednotlivých zberoch úrody. Posudzovaný bol počet strapcov na ker, ich hmotnosť, priemerná hmotnosť jedného strapca, počet letorastov na ker a počet strapcov na letoraste. Tieto údaje sme štatisticky vyhodnotili a urobili porovnanie medzi podpníkmi navzájom a ročníkmi. Ročníkové odchýlky boli ovplyvnené mnoţstvom faktorov. Medzi hlavné činitele sa radia zaťaţenie plodnými očkami pri zimnom reze s ohľadom na jednotlivé kry, zelené práce vo vinohrade, hlavne podlom a počasie. Analýza hrozna Zber vzoriek prebiehal v týţdenných intervaloch od zamäkkania, aţ po zber. Jednu vzorku tvorilo 150 bobúľ systematicky zozbieraných z 12 vybraných krov. Pre homogénnosť vzorky, boli bobule zbierané z oslnenej aj tienenej strany kra a zo všetkých častí strapcov a následne pouţité pre laboratórne merania. Analyzované parametre: Hmotnosť 50 bobúľ Priemerná vzorka zváţená na analytických váhach s presnosťou na tisícinu gramu. Refraktometrická cukornatosť Meranie obsahu cukru je zaloţené na meraní indexu lomu svetla refraktometrom, ako rozpustnej sušiny muštu vyjadrenú v hmotnostných % sacharózy. U scedeného muštu sa zmeria teplota, a opakovane sa zmeria refraktometrická hodnota muštu v hmotnostných %. Výsledkom je priemerná hodnota opakovaných meraní upravená podľa tabuliek na korekciu teploty. Podľa nameraných hodnôt sušiny môţeme pomocou tabuliek previesť výsledok na hodnotu redukujúcich cukrov v mušte (BALÍK, 1998). Stanovenie cukornatosti muštu aerometrom Pouţili sme normalizovaný muštomer, ktorý je beţný v našich podmienkach. Stupeň Normalizovaného muštomeru NM, udáva kg cukru v 100 kg muštu. 30

30 Pre väčší objem muštu potrebného k tomuto meraniu (cca ml), sme túto metódu vyuţili aţ pri spracovaní hrozna po zbere. Meranie spočíva v naplnení odmerného valca samovoľne odkaleným muštom aţ po okraj a zmeraní jeho teploty. Potom sa suchý a čistý muštomer ponorí do muštu a tak sa odčíta hodnota na menisku stupnice. Pri meraní sa aerometer nesmie dotýkať stien valca. Namerané hodnoty sa korigujú podľa teploty muštu (BALÍK, 1998). Objem vylisovanej šťavy z 50 bobúľ Bobule boli šetrne odšťavené ručným odšťavovačom a mušt scedený do sklenenej kadičky, objem bol meraný odmerným valcom s presnosťou na desatinu litra. Obsah titrovateľných kyselín a meranie ph Všetkými titrovateľnými kyselinami sa nazýva suma zlúčenín titrovateľných odmerným alkalickým roztokom do ph 7. Kyselina uhličitá sa do celkovej kyslosti nezahŕňa. Hodnota ph vyjadruje záporný dekadický logaritmus aktivity vodíkových katiónov v mušte, alebo víne. Je stanovovaná na základe merania potenciálu sklenenej elektródy, a závisí od aktivity vodíkových iónov, vzhľadom k referenčnej kalomelovej elektróde vhodným milivoltmetrom (ph meter) (BALÍK, 1998). Objem 10 ml testovaného muštu / vína, sme odmerali pipetou do sklenenej kadičky, pridali 10 ml destilovanej vody a umiestnili sme na titrátor s kombinovanou elektródou. Zároveň bola vzorka titrovaná dávkovaním 0,1 mol -1 roztoku NaOH, aţ do bodu ekvivalencie ph 7. Stanovenie celkového asimilovateľného dusíku formaldehydovou titráciou Pre amfoternú povahu aminokyselín, nie je moţné stanovovať ich obsah acidimetrickou, alebo alkalimetrickou titráciou. Aminokyselinu však moţno zablokovať napríklad reakciou s formaldehydom: 2 HCHO + NH 2 -CHR-COOH 2 (HO-CH 2- ) 2 N-CHR-COOH Potom sa plne uplatní kyslí charakter karboxylovej skupiny, a takúto formu aminokyselín uţ je moţné titrovať napr. hydroxidom. 31

31 Pri stanovovaní touto metódou sa 10 ml testovaného muštu zneutralizuje 0,1 M roztokom NaOH s pridaním 5 ml neutrálneho roztoku formaldehydu. Tento roztok sa titruje 0,1 M roztokom NaOH do ruţového sfarbenia (ph 8,8) (GUMP et al., 2002).Vyhodnotenie: x = a * 0,14 * 100 * f x = mnoţstvo dusíka v mg N.l -1 a = spotreba roztoku NaOH v ml f = faktor roztoku NaOH Zber, spracovanie hrozna, a chemická analýza vína Zber prebiehal ručne. Hmotnosť hrozna sa pohybovala od 60 do 70 kg/ vzorka. Úroda bola spracovaná v pivnici Ústavu vinohradníctva a vinárstva v Lednici na Morave. Postup pri spracovaní bol nasledovný: Po odstopkovaní a pomletí materiálu (proti oxidácii bol pouţitý práškový pyrosulfid),nasledovalo lisovanie na hydrolise, sírenie muštov na obsah 20 mg.l - ¹ a dlhé odkalenie spontánnou sedimentáciou 12 hodín. Po odkalení boli mušty stočené do kvasných nádob o objeme 50 l a následne zakvasené kultúrou sušených vínnych kvasiniek. Víno samovoľne dokvasilo, a na jeho stabilizáciu okrem oxidu siričitého neboli pouţité ţiadne prípravky. Po dokvasení muštov sme víno sírili častejšie pri stáčaní, pri čírení i pred fľašovaním. Keďţe vína i pri vyšších cukornatostiach muštov sme nechávali samovoľne dokvasiť, ďalšie analytické merania prebiehali aţ po stabilizácii vína. Meranie obsahu oxidu siričitého vo víne (SO 2 ) Pre stanovenie presného obsahu sme pouţili metódu titrácie odmerným roztokom jódu, ktorí priamo oxiduje voľný oxid siričitý obsiahnutý vo víne, prípadne i oxid siričitý, ktorý sa v alkalickom prostredí uvoľňuje z väzieb s karbonylovými zlúčeninami. Do kónickej banky sa pipetou odmeria 50ml testovaného vína. Ihneď sa pridá 10 ml 16% roztoku H 2 SO 4 a asi 5ml 0,5% škrobového mazu. Titruje sa odmerným roztokom 0,2 M jódu do modrého sfarbenia, trvalého aspoň 30 sekúnd. Pre určenie celkového obsahu oxidu siričitého sa do kónickej banky odmeria 25 ml 1 M roztoku NaOH a pipetou sa nameria 50 ml testovaného vína. Po 15 minútach sa pridá 15 ml 16% H 2 SO 4 asi 5 ml škrobového mazu. Titrujeme ako pri určovaní voľného SO 2 (BALÍK, 1998). 32

32 Vyhodnotenie: x 1,2 = a 1,2 * f * 12,8 x 3 = x 2 x 1 = mg. l -1 voľného oxidu siričitého vyjadrené v celých číslach x 2 = mg. l -1 celkového oxidu siričitého vyjadrené v celých číslach x 3 = mg. l -1 viazaného oxidu siričitého vyjadrené v celých číslach a 1,2 = spotreba 0,02 M roztoku jódu na voľný, alebo celkový oxid siričitý f = faktor 0,02 M roztoku jódu Meranie obsahu alkoholu Obsah alkoholu vo víne závisí od stupňa prekvasenia muštu, a od cukornatosti spracovaného materiálu. Pre naše potreby sme vo víne stanovovali obsah alkoholu Malligandovým ebulioskopom. Princíp tohto merania je zaloţený na stanovení bodu varu alkoholického roztoku, ktorého hodnota sa mení v závislosti etanolu vo vode. Teplota bodu varu je závislá na tlaku vzduch, i látkovom zloţení vína. Prístroj pozostáva z nádobky na vzorku s ohrievacím telesom, teplomeru a chladiča. Po nakalibrovaní prevarením destilovanej vody, sa hodnota na teplomere odčíta na kalibračnej tabuľke, na ktorej sa určujú objemové % alkoholu v závislosti na bode varu jednotlivých vzoriek. Meranie zostatkového cukru Vyhodnotené bolo metódou podľa Rebeleina. Touto metódou sa zisťuje obsah neskvasených redukujúcich cukrov vo víne. Princípom tejto metódy jodometrická titrácia a výsledný rozdiel spotrieb roztokov tiosíranu sodného titráciou na meďnatý katión o definovanej koncentrácii a jeho zostatku po reakcii s redukujúcimi cukrami (BALÍK, 1998). Vyhodnotenie: x = a b x = koncentrácia redukujúcich cukrov v skúšanom víne v g. l -1 a = spotreba roztoku č.6 pri titrácii slepého pokusu b = spotreba roztoku č.6 pri titrácii skúšaného vína. Poznámka: roztok č.6 obsahuje v 1000 ml 13,7772 g Na 2 S 2 O 3. 5 H 2 O + 50 ml roztoku 1M NaOH v destilovanej vode. 33

33 Meranie kyselín a ph Tieto analytické hodnoty, podobne ako u muštu boli merané titrátorom, a odmerným roztokom 0,1 M NaOH. Senzorická analýza vína V čase kedy sa uţ neplánovali ďalšie technologické zásahy do vína sme pristúpili k senzorickej analýze vína. Víno bolo hodnotené 100 bodovým systémom, a zároveň sa 10 bodovým systémom hodnotili vopred vybrané chuťové a čuchové senzorické vlastnosti bylinnosť, citrusovosť, kvetnatosť, nazrelosť, ovocnosť a rastlinnosť. Tieto senzorické črty boli vybrané na základe odrodového charakteru vína. Jednotlivé vzorky vína degustovalo sedem hodnotiteľov. Výsledky boli štatisticky vyhodnotené ako priemerné hodnoty zo 100 bodového systému analýzou rozptylu, výstupom z 10 bodového hodnotenia jednotlivých vlastností boli lúčové grafy. 34

34 5 VÝSLEDKY V nasledujúcich tabuľkách a grafoch sú štatisticky vyhodnotené údaje jednotlivých meraní. Zbery sa uskutočnili a Výnosové parametre Tabuľka 3: Porovnanie počtu strapcov na ker, hmotnosti na ker a na jeden strapec počet hmotnosť/ker hmotnosť podpník strapcov/ker v kg -1 strapca v kg -1 Amos 14 ± ± ± 0.06 Börner 16 ± ± ± 0.05 Cr 2 16 ± ± ± 0.08 K 5 BB 15 ± ± ± AA 18 ± ± ± 0.05 K1SO4 14 ± ± ± 0.07 T 5 C 15 ± ± ± 0.04 F význam. (p) Analýza rozptylu nepreukázala u jednotlivých parametrov v tabuľke 3 významné rozdiely u skúmaných variant. Pri priemernom počte strapcov na ker v rozmedzí bola hmotnosť obraného hrozna z jedného kra 2,2 3 kg, pri priemernej hmotnosti strapca g. Rozdiely v hmotnosti strapcov boli minimálne.v priemere vyšší počet strapcov na ker sme narátali u podpníkov 125 AA, Cr 2 a Börner s tým koreluje aj hmotnosť na ker, ale zároveň u variant 125 AA a Cr 2b boli namerané i najvyššie ročníkové odchýlky. Tabuľka 4: Ročníkové porovnanie parametrov z tabuľky 3 rok počet strapcov/ker hmotnosť /ker v kg -1 hmotnosť strapca v kg ± ± ± ± ± ± 0.01 F význam. (p)

35 Hodnoty v tabuľke 4 ukazujú podobné hmotnosti strapcov v oboch rokoch, pri výrazne vyššej hmotnosti na ker o 0,46 kg, a pri vyššej násade na ker v roku Ročníkovo najmenšie odchýlky v počte strapcov na ker a hmotnosti na ker vykazovala odroda Hibernal na podpníku K1SO4. Počet letorastov sa v závislosti na zimnom reze a prevedení zelených prác u jednotlivých variant pohyboval v rozmedzí od 6 do 13 na ker. Počet strapcov na jeden letorast bol v priemere u kaţdej varianty 2 strapce. Tabuľka 5: Počet letorastov na ker a počet strapcov na letorast u jednotlivých variant podpník počet letorastov/ker počet strapcov/letorast Amos 9 ± ± 0.40 Börner 9 ± ± 0.50 Cr 2 10 ± ± 0.61 K 5 BB 9 ± ± AA 10 ± ± 0.39 K1SO4 10 ± ± 0.48 T 5 C 9 ± ± 0.55 F významnosť (p) Ako uvádza tabuľka 6 analýza rozptylu nepotvrdila variabilitu medzi rokmi 2010 a Tabuľka 6: Ročníkové porovnanie počtu letorastov na ker a počtu strapcov na letorast rok počet letorastov/ker počet strapcov/ letorast ± 1 2 ± ± 1 2 ± 0.18 F významnosť (p)

36 5.2 Analýza hrozna Tabuľka 7 porovnáva priemernú hmotnosť bobúľ a cukornatosť v rámci podpníkových odrôd metódou analýzy rozptylu, podľa hodnôt významnosti neboli u jednotlivých odrôd významné rozdiely u týchto parametrov. Hodnoty ± vyjadrujú smerodajnú odchýlku medzi ročníkmi. Tabuľka 7: Priemerná hmotnosť a cukornatosť 50 bobúľ podpník hmotnosť 50 bobúľ v g -1 cukornatosť v NM Amos 76,093 ± 22,82 20,90 ± 2,12 Börner 76,038 ± 15,75 21,65 ± 1,34 Cr 2 75,863 ± 19,04 20,30 ± 1,27 K 5 BB 70,495 ± 23,59 22,55 ± 0, AA 77,101 ± 21,93 22,80 ± 2,55 K1SO4 78,352 ± 25,39 22,85 ± 2,05 T 5 C 79,463 ± 18,48 22,55 ± 1,91 F 0,036 0,645 významnosť (p) 0,9696 0,6951 Z uvedených odchýlok je moţné pozorovať najmenšie rozdiely v hmotnosti u podpníku Börner. Najväčšie hmotnostné rozdiely boli zaznamenané u podpníkovej odrody K1SO4. V priemere najvyššia hmotnosť 50 bobúľ bola naváţená u podpníku Teleki 5 C. Cukornatosti nad 22 NM v priemere dosahovali podpníky K1SO4, 125 AA, K 5 BB a T 5 C. Najmenšia ročníková odchýlka bola výrazná u podpníku K 5 BB. Tabuľka 8 porovnáva rozdiely v jednotlivých ročníkoch. V cukornatosti bobúľ analýza rozptylu nepreukázala odlišnosti, ale významný rozdiel bol zaznamenaný u hmotnosti 50 odváţených bobúľ, kedy v ročníku 2011 bola výrazne vyššia. Tabuľka 8: Ročníkové rozdiely v priemernej hmotnosti a cukornatosti bobúľ rok hmotnosť 50 bobúľ v g -1 cukornatosť v NM ,35 ± 4,06 21,51 ± 0, ,05 ± 3,33 22,37 ± 2,19 F 224,058 0,3459 významnosť (p) 0,0000 0,962 37

37 Ani v prípade hodnôt ph a obsahu kyselín analýza rozptylu nepotvrdila vysokú odlišnosť medzi podpníkmi. V tabuľke 9 môţeme vidieť, ţe rozdiely medzi priemernými hodnotami kyselín a ph v závislosti na podpníku boli minimálne. Smerodajné odchýlky uvádzajú pomerne veľké rozdiely v ročníkoch. (viď tabuľka 9). Tabuľka 9: Priemerné hodnoty kyselín a ph v bobuliach podpník obsah kyselín v g. l -1 ph Amos 8,60 ± 3,24 3,31 ± 0,26 Börner 8,61 ± 2,72 3,21 ± 0,27 Cr 2 9,24 ± 4,13 3,33 ± 0,23 K 5 BB 9,03 ± 2,11 3,41 ± 0, AA 9,42 ± 3,17 3,29 ± 0,16 K1SO4 9,04 ± 3,03 3,26 ± 0,03 T 5 C 9,36 ± 2,44 3,24 ± 0,07 F 0,024 0,221 významnosť (p) 0,9999 0,9576 Tabuľka 10 poukazuje na veľmi významné rozdiely najmä v obsahu kyselín v bobuliach a hodnotách ph. V zráţkovo bohatom ročníku 2010 mali bobule vysoký obsah kyselín a tým aj vysokú aciditu. Úhrn zráţok počas vegetácie v roku 2011 bol podpriemerný čo spôsobilo fyziologické odbúravanie kyselín v bobuliach. Tabuľka 10: Porovnanie obsahu kyselín a ph v jednotlivých ročníkoch rok obsah kyselín v g. l -1 ph ,4 ± 0,59 3,17 ± 0, ,94 ± 0,12 3,41 ± 0,12 F 192,167 19,235 významnosť (p) 0,0000 0,0009 Objem vylisovanej šťavy zo vzorky 50 bobúľ bol pri porovnaní jednotlivých podpníkov vyrovnaný ako uvádza tab. 11 Najväčšie odchýlky vo vylisovanom objeme mal podpník Cr 2. V ročníkovom porovnaní (tab.12), preukázateľne viac šťavy obsahovali bobule v roku 2010, čo súvisí s väčším mnoţstvom zráţok v tomto roku. 38

38 Tabuľka 11: Priemerný vylisovaný objem v ml u jednotlivých podpníkov podpník vylisovaný objem v ml -1 Amos ± 3.53 Börner ± 2.86 Cr ± 4.62 K 5 BB ± AA ± 3.38 K1SO ± 3.22 T 5 C ± 2.45 F významnosť (p) Tabuľka 12: Ročníkové porovnanie vylisovaného objemu rok vylisovaný objem v ml ± ± 0.72 F významnosť (p) Spracovanie hrozna, chemická analýza vína Po zbere a vylisovaní sme merali jednotlivé parametre aj u vylisovaných muštov pre informácie o hodnotách v homogénnom celku. Hodnoty v tabuľkách 13 a 14 uvádzajú analýzu rozptylu, ktorá v porovnávaní priemerných hodnôt odrôd nepreukázala významnú odchýlku. V porovnaní ročníkov, nezávisle na podpníku mali mušty v roku 2011 preukázateľne vyššiu cukornatosť. Tabuľka 13: Ročníkové porovnanie cukornatosti muštov v NM rok cukornatosť v NM ± ± 0.51 F významnosť (p)

39 Najmenšie odchýlky boli zaznamenané u podpníkov Börner, Amos a K 5 BB. Najväčšie rozdiely, cca 2 NM v závislosti na ročníku vykazovali podpníky T 5 C, 125 AA a K1SO4, u ktorých bola zároveň nameraná aj celkovo najvyššia cukornatosť. Tabuľka 14: Priemerná cukornatosť vylisovaných muštov podpník cukornatosť v NM Amos 23,1 ± 1.13 Börner 24 ± 1.06 Cr 2 24 ± 1.41 K 5 BB 24 ± AA 24,5 ± 1.98 K1SO4 24,5 ± 1.77 T 5 C 24,2 ± 2.12 F významnosť (p) Aj z tabuliek 15 a 16 je zrejmé, ţe v porovnávaní obsahu kyselín a hodnôt ph neboli u podpníkových odrôd významné rozdiely. Zaujímavý je fakt, ţe podpník K1SO4 ako jediný v roku 2011 vykazoval niţšie ph ako v roku Malé odchýlky mal aj podpník T 5 C. Rozdiely v obsahu kyselín, ani odchýlkach nebol významné. Podstatné boli opäť rozdiely pri porovnaní hodnôt jednotlivých ročníkov. Tabuľka 15: Porovnanie obsahu kyselín a ph v jednotlivých variantách podpník obsah kyselín v g. l -1 ph Amos 8.42 ± ± 0.26 Börner 8.92 ± ± 0.27 Cr ± ± 0.18 K 5 BB 9.60 ± ± AA 9.18 ± ± 0.16 K1SO ± ± 0.03 T 5 C 9.36 ± ± 0.07 F významnosť (p)

40 Tabuľka 16: Porovnanie obsahu kyselín a ph v ročníkoch rok obsah kyselín v g. l -1 ph ± ± ± ± 0.11 F významnosť (p) 0, Priebeh kvasenia Rozdielne parametre materiálu sa ročníkovo podpísali aj pod priebeh kvasenia. Graf 5. znázorňuje dobu kvasenia muštov u jednotlivých odrôd. Hodnoty v zátvorkách predstavujú obsah asimilovateľného dusíka v mg. l -1 namerané pri poslednom odbere vzoriek Víno kvasilo pri niţších teplotách C, čo predĺţilo dobu kvasného procesu, zároveň u všetkých podpníkov trvalo kvasenie v roku 2011 dlhšie. V oboch rokoch bol kvasný proces najdlhší u podpníkov Kober BB a 125 AA. T 5 C (209.4) K1SO4 (219.2) 125 AA (206.6) Doba kvasného procesu 2011 Doba kvasného procesu 2010 K5 BB (202,5) Cr 2 (254.1) Börner (185,7) Amos (180.1) počet dní Graf 3: Porovnanie trvania kvasného procesu S preibehom kvasenia úzko súvisí aj dávkovanie oxidu siričitého (SO2). Ako uvádza tabuľka 17 obsah celkového SO2 sa pohyboval do 100 mg/l. Dávkovanie prebiehalo častejšie v menších dávkach. Významnejšie rozdiely sú u viazaného SO2, čo súvisí z dlhším prekvášaním muštov v roku 2011, hlavne u podpníku K 5 BB, kde boli dávky niţšie, aby sa neprerušilo kvasenie. 41

41 Tabuľka 17: Ročníkové porovnanie voľného a viazaného SO2 rok voľný SO2 v mg. l -1 viazaný SO2 v mg. l ± ± ± ± 6.10 F významnosť (p) Chemická analýza vína V nasledujúcich tabuľkách sú vyhodnotené analýzou rozptylu základné parametre vína: objemové % alkoholu, zostatkový cukor, obsah kyselín a ph. Tabuľky 18 a 19 popisujú priemerné hodnoty objemových % alkoholu a zostatkového cukru v g/l ako v porovnaní podpníkových priemerov, tak aj ročníkových. Faktor významnosti ukazuje, ţe v porovnaní podpníkov neboli významné rozdiely. Všetky vína prekvasili do sucha, s výnimkou u podpníku Amos ročník 2011, kedy bol vo víne nameraný zostatkový cukor 6 g/l a aj v priemere dosahoval najvyšších hodnôt zostatkového cukru. Najlepší stupeň prekvasenia v oboch ročníkoch zaznamenali odrody s obsahom asimilovateľného dusíka viac ako 200 mg/l, K 1SO4, T 5 C a Cr 2. Tabuľka 18: Priemerné hodnoty obj. % alkoholu a zostatkového cukru podpník objemové % alkoholu zostatkový cukor v g. l -1 Amos ± ± 2.83 Börner ± ,35 ± 0,64 Cr ± ,15 ± 0,35 K 5 BB ± ,6 ± 1, AA ± ,45 ± 1,34 K1SO ± ,45 ± 0,21 T 5 C ± ,2 ± 0,28 F ,280 významnosť (p) ,

42 Tabuľka 19: Ročníkové porovnanie obj. % alkoholu a zostatkového cukru rok objemové % alkoholu zostatkový cukor v g. l ± ± ± ± 1.83 F významnosť (p) Diametrálne sa ročníkovo líšil obsah alkoholu v obj. % ako uvádza tabuľka 19. Tieto parametre výrazne ovplyvnila kvalita spracovaného materiálu vysoké ročníkové rozdiely v cukornatosti, ale aj zvolená technológia prekvášania do sucha. Priemerný obsah kyselín u jednotlivých variant nebol výrazne rozdielny, ako uvádza tabuľka 20. Priemerné hodnoty sa pohybovali v rozmedzí 8 8,9 g. l -1. Najniţšie hodnoty sme namerali u variant T 5 C a Amos, najmenšie odchýlky u K1SO4 a Börner. Vyhodnotenie meraní ph tieţ nepreukázalo významné rozdiely. Tabuľka 20: Priemerný obsah kyselín v g. l-1 a ph u jednotlivých variant podpník obsah kyselín v g. l -1 ph Amos 8,25 ± ,20 ± 0,11 Börner 8 ± ,21 ± 0,20 Cr 2 8,45 ± ,30 ± 0,23 K 5 BB 8,75 ± ,25 ± 0, AA 8,88 ± ,28 ± 0,13 K1SO4 8,75 ± ,28 ± 0,04 T 5 C 8,65 ± ,28 ± 0,24 F významnosť (p) Porovnanie týchto parametrov v rámci ročníkov v tabuľke 21 uvádza, ţe priemerné hodnoty boli výrazne rozdielne. Obsah kyselín bol v roku 2011 takmer o 2 g/l niţší ako v roku 2010m zároveň sa zvýšili hodnoty ph u vín ročníku 2011 v priemere o 0,1. 43

43 Tabuľka 21: Ročníkové porovnanie hodnôt ph a kyselín vo víne rok obsah kyselín v g. l -1 ph ± ± ± ± 0.07 F významnosť (p) Podobne ako u všetkých predchádzajúcich parametrov hlavným dôvodom týchto výrazných ročníkových odchýlok bolo počasie Senzorická analýza vína Ročník 2010 Vína vďaka vyššiemu obsahu kyselín a obsahu alkoholu v rozmedzí 11,5-12 % obj. pôsobili svieţo a harmonicky. Preukázateľne najlepšie hodnotenie mal podpník 125 AA. V celkovom hodnotení sa najlepšie umiestnili vína so svieţou citrusovosťou v kombinácii s ovocnosťou. (viď. príloha). Slabšie dávkovanie síri sa prejavilo u podpníkov T 5C, Börner, K1SO4 a Börner s náznakmi oxidatívnych tónov Celkom Amos CR2 K1SO4 125 AA 5 BB T 5C BORNER Vzorka: Graf 4: Analýza rozptylu 100 bodového hodnotenia, ročník

44 Ročník 2011 Materiál s lepšou cukornatosťou pri technológii kvasenia do sucha v roku 2011 priniesol silné alkoholické vína. Obsah alkoholu sa pohyboval v rozmedzí od 13,3 do 14,7 % obj. čo v spojení s niţším obsahom kyselín tvorilo pomerne neharmonické vína. Aj v tomto roku najlepšie hodnoty dosahoval podpník 125 AA. U podpníkov CR 2, a 5 BB sa objavili sirkové tóny. Podpník Amos so 6 g.l -1 zostatkového cukru bol v chuti najharmonickejší, ale bodovú penalizáciu dostal za nečistú kvasnicovú vôňu. U vín ročníku 2011 skrz vyšší alkohol a niţšie kyseliny v aromatickom porovnaní prevládali bylinné a korenisté tóny. (viď. príloha) Celkom I Amos CR2 K1SO4 125 AA 5 BB T 5C BORNER Vzorka: Zhodnotenie Graf 5: Analýza rozptylu 100 bodového hodnotenia, ročník 2011 Klimaticky diametrálne odlišné ročníky priniesli pri rovnakej technológii rozličné typy vína. Medzi najlepšie hodnotené podpníky sa v obidvoch rokoch radili 125 AA ako najlepší v a Amos. Medzi najmenej kontroverzné vzhľadom na rozptyl sa radia 5 BB a K1SO4. Najniţšie ohodnotenie dostala varianta z podpníku Börner. 45

45 6 DISKUSIA Kvalita hrozna je hlavný parameter, ktorý zaujíma rovnako pestovateľov viniča ako aj producentov vína. Poznanie pôdnych podmienok vinohradu a klimatických podmienok v širšom časovom období môţe byť prvým vodítkom k voľbe podpníkovej odrody. Ďalším faktorom je pestovaná odroda a kvalita plodov, ktorú od nej očakávame. Odborná literatúra odporúča vrúbľovať silno rastúce odrody na podpníky so slabším rastom, slabo aţ stredne silno rastúce odrody zase kombinovať s podpníkmi so stredne aţ bujne rastúcimi odrodami podpníkov a tieto vlastnosti doplniť vhodne zvoleným sponom výsadby, vedením, zaťaţením plodnými očkami pri reze. PAVLOUŠEK (2005), v súvislosti s touto problematikou uvádza, ţe zle zvolená kombinácia bujnosti rastu odrody, podpníka a sponu výsadby môţe viesť k horšiemu vyzrievaniu hrozna a k vyššej náchylnosti k hubovitým ochoreniam. Kvalita hrozna sa oceňuje hlavne pri jeho spracovaní. Okrem cukornatosti, ktorá úzko súvisí s obsahom alkoholu vo víne sú dôleţitými parametrami aj obsah kyselín, ph a v poslednej dobe často skloňovaný obsah asimilovateľného dusíku, ktorý je stimulátorom kvasného procesu. Tieto parametre spolu s dobrou aromatickou vyzretosťou hrozna môţu pri produkcii väčších objemov vína ušetriť nemalé finančné prostriedky. Táto práca rozoberá uvedenú problematiku u odrody Hibernal, aj keď sa jedná o nemeckú odrodu najväčšieho uznania sa jej dostalo práve v Českej republike. V roku 2010 zaberala odroda Hibernal plochu 55,7 hektárov, z toho bolo 40,24 hektárov v mladých výsadbách, čo svedčí o popularite tejto odrody a význame tejto práce. Podľa POSPÍŠILOVEJ (2005), má porasty vzdušné, nezahustené, silný vzpriamený rast letorastov a malú tvorbu zálistkov a na kvalitu pôdy je menej náročný. K tejto odrode a hodnoteným parametrom môţeme povedať, ţe korešpondujú s odbornými publikáciami napr. SOTOLÁŘ (2006), POSPÍŠILOVÁ (2005), lebo cukornatosť sa nezávisle na podpníku pohybovala v medziach od NM, obdobie technologickej zrelosti nastávalo v prvých dvoch dekádach októbra, niţšie hodnoty boli zistené u obsahu kyselín v ročníku Priemerná hmotnosť strapcov bola 160 g Vzhľadom k hmotnosti bobúľ sa najlepšie javil podpník T 5C, ktorý je doporučený pre stredné vedenie. U iných podpníkov s bujným rastom a vyššou odolnosťou k obsahu aktívneho vápnika v pôde mali bobule lepšiu cukornatosť, predovšetkým u Koberu 5 BB 46

46 a 125 AA. Craciunel 2, v oboch ročníkoch dosiahol najniţších hodnôt. POSPÍŠILOVÁ (2005), uvádza ţe prekročenie prahovej hranice aktívneho vápnika v pôde pre podpník Craciunel 2 sa prejavuje zníţením úrody, čo by mohlo vysvetľovať tento jav. Ďalším zaujímavým faktom je,ţe bobule na podpníku Amos, ktorý vykazuje menšiu toleranciu voči aktívnemu vápniku, malo vyššiu hmotnosť. Tieto rozdiely je moţné odôvodniť aj širokou prispôsobivosťou odrody Hibernal k zvolenému sponu výsadby a vedeniu. Ako vo svojej práci zmieňujú autori REYNOLDS a WARDLE (2001), aj v našom pokuse mala podpníková odroda minoritný vplyv na ph, okrem odrôd K1SO4 a T 5C, kde sa ph takmer nemenilo. Tvrdenie, ţe podpníky SO4 a T 5C zniţujú koncentráciu amónnych iónov (NH4) v strapcoch napr. u Rizlingu rýnskeho sa nám nepotvrdilo. Práve bobule u K1SO4 a T 5C vykazovali jedny z najvyšších hodnôt asimilovateľného dusíku. Obsah asimilovateľného dusíku sa podpísal aj pod dobu kvasenia, všetky mušty s obsahom nad 200 mg. l -1 kvasili dlhšie, s výnimkou podpníku Craciunel 2. Dusík zle asimilovali odrody Börner a Amos, ktoré najrýchlejšie dokvášali a zároveň bol u nich zistený najvyšší obsah zostatkového cukru v oboch ročníkoch. PAVLOUŠEK (2007), ako aj iní autori odporúča pre spracovanie odrody Hibernal výlučne prísne reduktívne technológie, čo v podmienkach mikrovinifikačného pokusu nebolo úplne moţné. Tento fakt bol zohľadnený aj pri degustácii jednotlivých ročníkov. V hodnotení uspeli vzorky z podpníkov Kober 125 AA, Amos, a s ročníkovými rozdielmi aj T 5C a Kober 5 BB. S prihliadnutím na pouţitú technológiu sa však nedajú opísať ako nevhodné ani podpníky Börner či K1SO4, ktoré i pri veľkých ročníkových rozdieloch nadobúdali podobné parametre čo môţe byť prínosom pre produkciu vín pravidelne rovnakej kvality. Výsledky pozorovaní trojročného podpníkového pokusu KELLERA (2012), realizovaného na pravokorenných odrodách Merlot, Syrah a Chardonnay, v porovnaní s podpníkmi 5C, 99R, 140Ru, 1103P, 3309C v juhovýchodnom Washingtone uvádzajú, ţe kvalitatívne parametre hrozna boli lepšie u podpníkovej výsadby oproti pravokorennej. Rozdiely boli minimálne, významnejší rozdiel bol zaznamenaný u podpníkov 3309 C a 5C, ktoré mali v porovnaní s ostatnými vyššie výnosy. MAIN (2002), zase uvádza niţšie hodnoty ph a vyššiu výnosnosť vrúbľovaných odrôd u podpníku K5 BB oproti Cynthiana, Freedom, a Richter 110. V našom pokuse tieţ neboli zaznamenané veľké rozdielnosti vrámci odrôd, ale podpník 5 C sa neradil medzi najrodivejšie. 47

47 7 ZÁVER Táto práca rozoberá problematiku pouţívania podpníkov u bielej muštovej odrody Hibernal, s ohľadom na kvalitatívne a kvantitatívne parametre hrozna vo vinohradníckych podmienkach juţnej Moravy. Širokospektrálne zameranie práce od zhodnotenia jednotlivých podpníkov, cez porovnanie kvantity i kvality hrozna a vinifikačných pokusov hodnotí skupinu podpníkov od tradičných v severných vinohradníckych oblastiach, cez podpníky z domáceho šľachtenia, novošľachtencov i zahraničné kríţenia. Hibernal je odroda, ktorú si pre svoje agrotechnické vlastnosti obľúbilo mnoho pestovateľov viniča. Mohli by sme sa domnievať, ţe správny podpník u takto odolnej odrody nebude podstatný. Moderný trend stredoeurópskeho vinohradníctvaa vinárstva však kladie vysoký dôraz na kvalitu spracovaného materiálu, ako aj na jeho kvantitatívne parametre, čo sa premieta aj do výkupných cien hrozna a v takýchto prípadoch môţe vhodný podpník zaváţiť. Pri zvolenej forme pokusu sa niektoré podpníky viac, iné zase menej osvedčili. Podpníky zo skupiny Kober potvrdili, ţe sa radia medzi najpouţívanejšie právom. Zaujímavé bolo sledovanie kvality viniča u domácej odrody Amos, ktorá poskytovala v oboch rokoch pokusu dobré výsledky, rovnako aj novokríţenie K1SO4 zaujalo najmä podobnou kvalitou úrody v tak diametrálne odlišných rokoch. U podpníku Börner, u ktorého absentuje rodičovská forma V.berlandieri boli výsledky menej uspokojujúce, ale na druhej strane, v oboch ročníkoch bola kvalita podobná. Najväčšia kontroverzia sa prejavila u podpníku Teleki 5C. Výber tejto témy mi umoţnil lepšie pochopiť problematiku kvality úrody vo vinohrade vo vzťahu k podníkovému viniču. Je to problematika ktorá stojí za povšimnutie a má perspektívu. Pri realizácii budúcich štúdií by bolo zaujímavé sledovať aj odlišné systémy vedenia vo vzťahu k podpníku, a vinifikačné pokusy realizovať s pouţitím nových technológií a preparátov, ktoré by mali lepšie doporučenie pre prax. 48

48 8 SÚHRN Bakalárska práca Vplyv podpníkovej odrody na kvalitatívne a kvantitatívne parametre hrozna a výţivu viniča hroznorodého bola písaná s úmyslom zaujať čo najširšie spektrum ľudí zaujímajúcich sa o pestovanie viniča. Je rozdelená na dve časti. Prvá časť práce sa zaoberá históriou podpníkov, teoretickými predpokladmi pre ich pouţitie a ich významom, vzhľadom k výţive viniča a dopadom na kvalitatívne a kvantitatívne parametre hrozna pestovaného na výrobu vína.druhá časť je venovaná podpníkovému pokusu. V štyroch kapitolách sú opísané základné analytické metódy pouţívané pri analýze hrozna a vína, realizácia pokusu ako aj interpretácia výsledkov. Záver tejto práce poskytuje priestor na diskusiu a stručné zhodnotenie riešenej problematiky. Príloha dopĺňa prácu jednotlivými grafickými výstupmi a fotografiami. Kľúčové slová: vinič, podpníky, výţiva viniča, kvalita hrozna a vína 9 RESUME This Bachelor thesis Effect of graft variety of qualitative and quantitative parameters of grapes and vine nutrition has been written with intention to atract a wide spectrum of persons in grape growing. It is divided into two parts. The first part deals with the history of rootstocks, theoretical basis for their use and their significance, due to the nutrition of the vine and the impact of qualitative and quantitative parameters of grapes grown for wine production. The second section is devoted to an attempt to graft. In four chapters, describes the basic analytical methods used for the analysis of grapes and wine, experiment execution and the interpretation of results. The conclusion of this work provides a platform for discussion and a brief assessment of the field. Annex complements the work of individual photographs and graphical outputs. Key words: grapevine, rootstocks, vine nutrition, quality of grapes and wine 49

49 10 POUŢITÁ LITERATÚRA ARBABZADEH, F.; DUTT, G.. American journal of enology and viticulture. 1987, 38, 2. Dostupné z WWW: < 9a0d-ab >. BAILEY, L.H. The species of grapes peculiar to North America. Gentes Herbarum. 1934, 3, s Dostupné z WWW: >. BALÍK, J. Vinařství návody do laboratorních cvičení. Vyd.1. Brno: MZLU, s. ISBN BAVARESCO, L., FREGONI, M., PERINO, A., Physiological aspects of lime-induced chlorosis in some Vitis species. I. Pot trial on calcareous soil. Vitis, 1994, 22, s Dostupné z WWW: < >. BAVARESCO, L., GIACHINO, E., PEZUTTO, S. Grapevine Rootstocks Effects on Lime-Induced Chlorosis, Nutrient Uptake, and Source - Sink Relationships. Journal of Plant Nutrition, 2003, 26, s Dostupné z WWW: < >. BAVARESCO, L., FREGONI, M., FRASCHINI, P. Investigations on some physiological parameters involved in chlorosis occurrence in grafted grapevine. Journal of Plant Nutrition, 15, BECKER, A., SCHARTL, A., GILGE, U. a HERMANN, J.V. Newly bred cultivars of grape phylloxera tolerant rootstocks results from 12 years of selection. In: Acta Hort , s Dostupné z WWW: < >. BOUBALS, D. Heredite de la resistance au Phylloxera radicicole chez la vigne. Ann. Amelior. Plantes , s BUCHANAN, G. A., WHITING, J. R., 1991: Phylloxera management: preventionis better than cure. In: Aust. N. Z. Wine Ind. J., 6, s COOK, J.A. a T. KISHABA. Petiole nitrate analysis as a criterion of nitrogen needs in California vineyards. American journal of enology and viticulture. 1957, 8, s Dostupné z WWW: < DE HERALDE, F., DEL MAR ALSINA, M., ARANDA, X., SAVE, R., BIEL, C., Eff ects of rootstockand irrigation regime on hydraulic architecture of Vitis vinifera L. cv. Tempranillo, J. Int. Sci. Vigne Vin, 2006, 40, s Dostupné z WWW: < >. 50

50 EL - NADY, M. F. a M. B. SCHRÖDER. Cytology of the Hypersensitivity Reaction in Rootstocks: Improvement of Rootstock Breeding. In: Acta Hort , s Dostupné z WWW: < >. ESCALONA, J.M., FLEXAS, J., MEDRANO, H., Stomatal and non-stomatal limitations of photosynthesis under water stress in fi eld-grown grapevines. Australian Journal of Plant Physiology, 1999, 26, s Dostupné z WWW: < >. GU, S. Effect of Rootstocks on Grapevines. In. Kentucky State University : [s.n.], s. 19. Dostupné z WWW: < Rootstock%20review.pdf >. GUMP B. H., ZOEKLEIN B. W., FUGELSANK K. C.,WHINTON R. S., Comparison of analytical methods for prediction of prefermentation nutritional status of grape juice. American journal of enology and viticulture (4), HILLEBRAND, H. LOTT a F. PFAFF. Taschenbuch of the Rebsorten. 13. vyd. Mainz: Fraund, ISBN x. Dostupné z WWW: < >. HUGLIN, P., SCHNEIDER, C., Biologie et ecologie de la Vigne. Lavoisier Livre Paris,1998, 380 s. HUSFELD, B. Handbuch der pflanzenzuchtung: Reben, Berlin, s Dostupné z WWW: < >. KELLER, M., L.J. MILLS a J.F. HARBERTSON. Rootstock Effects on Deficit-Irrigated Winegrapes in a: Vigor, Yield Formation, and Fruit Ripening. American Journal of Enologa and Viticulture. 2012, 63,1, s KELLER, M., M. KUMMER a M.C VASCONCELOS. Soil nitrogen utilisation for growth and gas exchange by grapevines in response to nitrogen supply and rootstock. Australian Journal of Grape and Wine research. 2001, 7,1, Dostupné z WWW: < >. KOCSIS, L. a Z. VARGA. Introduction of a Lime and Drought Tolerant Rootstock Variety. Acta horticulturae. 2009, Dostupné z WWW: < >. KRAUS, V.; HUBÁČEK, V.; ACKERMANN, P. Rukovět vinaře. Vyd.3. Praha : Brázda, s. ISBN LUPASCU, N., M. NICOLAESCU a E. CHIRILA. Chlorosis risk evaluation from a new viticulture. SpringerLink [online]. 2009, Dostupné z WWW: < > MAIN, G., J. MORRIS a K. STRIEGLER. Rootstock Effects on Chardonel Productivity, Fruit, and Wine composition. American Journal of Enology and Viticulture. 2002,53, 1, s

51 MEDRANO, H., PARRY, M. A. J., SOCIAS, X., LAWLOR, D. W., Long-term water stress inactivates Rubisco in subterranean clover. Ann. Apl. Biology, 1997, 131, s MICHLOVSKÝ, M.; PAVLOUŠEK, P. Breeding of grapevine rootstocks in the Czech republic. In: Budapest: OIV Paris, 2007, s. 5. Dostupné z WWW: < >. PAVLOUŠEK, P. Pěstování révy vinné v zahradách. Vyd.1. Brno: CP Books, s. ISBN PAVLOUŠEK, P. Lime-Induced Chlorosis and drought tolerance of grapevine rootstocks. In Acta Universitas Agriculturae et silviculturae Mendlianae Brunensis. Brno : [s.n.], s PAVLOUŠEK, P. Encyklopedie révy vinné. Vyd.1. Brno : Computer press, s. ISBN PAVLOUŠEK, P. Vinohradnický výzkum na Zahradnické fakulte. In: Konference k 90. výročí zaloţení. Karlštejn: Výzkumný ústav rostlinné výroby, v. v. i., 2009, ISBN PAVLOUŠEK, P.; SOTOLÁŘ, R.; KORPÁS, A. Experiences on Grape Rootstocks Resistance to Phylloxera in Czech Republic. Acta Hort , 827, s Dostupné z WWW: < >. PAVLOUŠEK, P. Vinohradnictví: odrůdy révy vinné. 1.vyd. Brno: Mendelova zemědělská a lesnická univerzita v Brně, 1999, 122 s. ISBN PORTEN, M., J. SCHMID a E.H. RÜHL. Sap Fflow Measurements on Phylloxera Infested Grapevines. In: Acta Horticulturae , s Dostupné z WWW: < >. POSPÍŠILOVÁ, D.; KORPÁS, O. Nové šl'achtenie viniča na Slovensku. Bratislava: Z & J, 1998, 222 s. ISBN POSPÍŠILOVÁ, D.; SEKERA, D.; RUMAN, T. Ampelografia Slovenska. Bratislava: Výskumná a šlachtitel'ská stanica vinárska a vinohradnícka Modra, 2005, 368 s. ISBN POUGET, R., OTTENWALTER, M., Etude methodologique de la resistance a la chlorose calcaire chez la vigne: principe de la methode desgreffages reciproques et application a la recherche de porte-greff es resistants. Ann. Amelior. Plantes, 1973, 24, s REYNOLDS, A.G.,D.A. WARDLE. Rootstocks impact vine performance and fruit composition of grapes in British Columbia. HortTech. 2001, 11. s SITÁNYIOVÁ, D. "Geology lecture notes". Ţilinská univerzita,: EDIS Ţilina, ISBN I

52 SOAR, C. J., DRY, P. R., LOVEYS, B. R., Scion photosynthesis and leaf gas exchange in Vitis vi nifera L. cv. Shiraz: mediation of rootstock effects via xylem sap ABA, Aust. J. Grape Wine Res., 2006, 12, s Dostupné z WWW: < >. SOMMER, K.J., F. HANCOCK a M. O DOWNEY. Resilience of Sultana (Vitis Vinifera) to Drought and Subsequent Recovery:. S. Afr. J. Enol. Vitic. 2010, 2. Dostupné z WWW: < >. SOTOLÁŘ, R. Multimediální atlas podnožových, moštových a stolních odrůd révy. MENDELU, Lednice, 2006 STAFNE, E.T.; CARROL, B. Roocstocks for Grape production. In. Oklahoma Cooperative Extension Fact Sheets s. 4. Dostupné z WWW: < >. TAGLIAVINI, M., ROMBOLA, A. D., Iron deficiency and chlorosis in orchard and vineyard ecosystems. European Journal of Agronomy, 2001, 15, s Dostupné z WWW: < >. VARANINI, Z., MAGGIONI, A. Iron reduction and uptake by grapevine roots. Journal of Plant Nutrition, 1982, 5, s Dostupné z WWW: < >. WEAVER, R.J.;. Grape Growing. In A Wiley Interscience Publication, WESTERDAHL, B.B. Grape nematodes [online]. 06/2006, 10/2008. Dostupné z WWW: < > 53

53 11 PRÍLOHY Graf: parametre vína, ročník

54 Graf: parametre vína, ročník

55 Graf: parametre vína, ročník

56 Graf: parametre vína, ročník

57 Obr. 1 Hibernal - strapec, (Kondáš, 2011) Obr.2 Hibernal - listy, (Kondáš, 2011) 58